PIATOK 26. októbra

Synodálni otcovia schválili znenie "Posolstva Božiemu ľudu"

V piatok predpoludním pokračovala synoda biskupov o novej evanjelizácii 20. generálnou kongregáciou, počas ktorej synodálni otcovia schválili znenie „Posolstva Božiemu ľudu“, teda syntézu prác tejto synody.

Práve Boží ľud, ktorý je často označovaný ako zmätený a roztržitý, prirovnáva text k samaritánke pri studni v Jánovom evanjeliu – teda s prázdnou nádobou. Boží ľud je smädný a vládne v ňom túžba po Bohu, preto mu Cirkev musí ísť oproti a ukázať mu Pánovu prítomnosť. Cirkev vždy hovorí, že evanjelizovať môžeme vtedy, ak sme aj my sami evanjelizovaní. Preto posolstvo vyzýva Cirkev začať od seba samej, vyzýva ju k obráteniu, pretože osobné hriechy a slabosti Ježišových učeníkov uberajú na dôveryhodnosti jej poslania. Nie je priestor pre pesimizmus, pretože globalizácia, sekularizácia, migrácia, ateizmus, kríza politiky a štátu, napriek ťažkostiam a utrpeniam, ktoré prinášajú, sa musia stať príležitosťou k evanjelizácii. Nájsť nové spôsoby, prostredníctvom ktorých sa ľudia dokážu priblížiť k Ježišovi.

Preto posolstvo obracia pozornosť na rodinu, ako prirodzené miesto pre evanjelizáciu a žiada, aby bola podporovaná tak Cirkvou ako aj politikou a spoločnosťou. Nezabúda ani na utrpenie rozvedených a v znovu potvrdenej disciplíne pristupovania k sviatostiam týchto ľudí pripomína, že nie sú opustení Pánom a Cirkev prijíma všetkých.

Synodálny dokument potom obracia pozornosť na farnosti a pripomína dôležitosť zasväteného života, permanentnej formácie kňazov a rehoľníkov a pozýva laikov k ohlasovaniu evanjelia v spojení s Cirkvou. Ukazuje široké horizonty evanjelizácie, ktorej musí slúžiť dialóg v rozličných oblastiach: dialóg s kultúrou, ktorá hľadá nové spojenie medzi vierou a rozumom; so vzdelávaním kvôli integrálnej formácii osoby; so spoločenskými komunikačnými prostriedkami, ktoré sú miestom kde sa formuje svedomie a ponúkajú nové možnosti k preniknutiu do ľudského srdca, ale tiež dialóg s vedou, ktorá ak neuzatvára človeka do materializmu, stáva sa spojencom v humanizácii života.

Ďalej poukazuje na dôležitý dialóg s umením, ktoré je vyjadrením spirituality prostredníctvom krásy; s ekonómiou a svetom práce, práve kvôli tomu, aby sa to posledné nestalo niečím neznesiteľným, ale aby slúžilo k rozvoju človeka. V dialógu s politikou treba žiadať, aby sa stala nesebeckou a transparentnou pre všeobecné dobro, a to rešpektovaním dôstojnosti osoby, rodiny založenej na manželstve medzi mužom a ženou, rešpektovaním slobody náboženstva a vzdelávania odstraňovaním príčin nespravodlivosti a nerovnosti. Podstatným však podľa posolstva stále ostáva medzináboženský dialóg, ktorý prispieva k pokoju, odmieta fundamentalizmus a odsudzuje násilie proti veriacim.

Pre novú evanjelizáciu sú význačné dva výrazy života viery: kontemplácia, v ktorej ticho pomáha lepšie prijať Božie slovo a služba chudobným, v ktorých môžeme rozpoznať Kristovu tvár.

Záver Posolstva Božiemu ľudu je venovaný jednotlivým cirkvám po celom svete. Každej z nich adresuje slová povzbudenia k ohlasovaniu evanjelia. Cirkvi na východe želá, aby mohla praktizovať vieru v podmienkach pokoja a náboženskej slobody; od Cirkvi v Afrike žiada, aby rozvinula evanjelizáciu v stretnutí sa so starobylými, ale aj novými kultúrami. Kresťania v Severnej Amerike, ktorí žijú v prostredí vzdialenom od evanjelia, sa majú snažiť o konverziu a byť otvorení k prijatiu emigrantov a utečencov. Cirkev v Latinskej Amerike pozýva k životu neustálej služby, aby sa dokázala postaviť výzvam chudoby, násilia, ale aj nových podmienok spojených s náboženským pluralizmom. Cirkev v Ázii, aj keď predstavuje menšinu, často postavenú na okraj spoločnosti a prenasledovanú, posolstvo povzbudzuje a vyzýva k pevnosti vo viere a vyjadruje blízkosť kresťanom kontinentu, na ktorom sa vo Svätej zemi narodil, zomrel a vstal z mŕtvych Ježiš Kristus. Cirkev v Európe vyzýva, aby súčasné problémy neboli pre ňu ubíjajúcimi skutočnosťami, ale aby ich vnímala ako výzvu. Cirkev v Oceánii je pozvaná, aby všetko svoje úsilie venovala ohlasovaniu evanjelia.

Kardinál Dolan: potrebujeme sa vrátiť do prvého storočia

Vo Vatikáne schválili text záverečného posolstva biskupskej synody. Ako hovorí jeden z jeho autorov, kardinál Timothy Dolan, v posolstve nejde o podrobnú reflexiu diskusií v synodálnej aule - ako to urobí v postsynodálnej exhortácii Benedikt XVI. - ale skôr o to, ako vystihnúť hlavné témy vo svetle Ježišovho učenia. "Pokúšali sme sa vcítiť do toho, čo sme ako biskupi počuli od našich bratov biskupov v ich rôznych príspevkoch a dospieť k tomu, čo jeden z členov našej komisie nazval "symfóniou", zachytiť noty a melódie, ktoré sme si vypočuli. Chceli sme byť pozitívni, povzbudzujúci a evanjeliový, chceli sme, aby bol dokument zakorenený vo Svätom písme. Nakoniec musím povedať, že biskupi ocenili záverečné posolstvo skutočne vrelým potleskom, ktorý naznačuje, že s textom skutočne súzvučia. Chcel by som pripomenúť, že prvý náčrt dokumentu sme zostavili na začiatku týždňa a potom sa k nemu biskupi vyjadrovali. Niektorí upozorňovali na oblasti, ktoré sme vynechali, iní mali, povedal by som, veľmi trefné poznámky k otázke mladých ľudí. Hovorili nám, nehovorte o mladých ľuďoch v budúcnosti, oni sú už teraz a už teraz žijú v Cirkvi. A ďalší nám naznačili, že prvý náčrt bol možno príliš optimistický, pokiaľ ide o to, čo so sebou prináša sekularizácia a globalizácia. Na to sme reagovali s tým, že byť kresťanmi znamená tiež neklesať na duchu, neprepadať do beznádeje. Keď čítame hrozby našej doby s evanjeliom v ruke, musíme si uvedomiť, že sú podobné ako hrozby v minulosti. Myslím teda, že nakoniec hovoríme o sekularizácii a globalizácii v triezvych tónoch."

Dokument obsahuje odstavce venované situácii jednotlivých kontinentoch. Je vôbec možné reflektovať skúsenosť univerzálnej Cirkvi a reagovať na situáciu v tak veľmi rozdielnych kontextoch? "Áno, je to ťažké. Preto sme si hneď na začiatku povedali, že by bolo príliš zložité pokúšať sa zahrnúť všetko do jedného dokumentu. Povedali sme si, že skôr než snažiť sa nič nevynechať, zohľadniť každú poznámku a detail, bude lepšie vrátiť sa do prvého storočia, vrátiť sa k Ježišovi. Potrebujeme sa vrátiť k tomu, čo by sme nazvali základnými, fundamentálnymi témami, ktoré nám on zanechal a ktoré nachádzame sformulované v Novom zákone. To bol teda náš cieľ. Nesnažiť sa úzkostlivo zmieniť všetko, ale veľmi starostlivo sa snažiť vystihnúť postoj Ježiša a jeho prvých apoštolov."

Záverečné prezentácie odporúčaní pre Benedikta XVI.

Popoludňajšia 21. generálna kongregácia bola venovaná prezentácii Záverečného zoznamu odporúčaní pre Svätého Otca.

SOBOTA 27. októbra

V sobotu sa skončilo zasadnutie biskupskej synody o novej evanjelizácii. Synodálni otcovia hlasovaním vybrali z 326 navrhnutých 58 tzv. propositiones, teda krátko sformulovaných tematických postrehov, ktoré poslúžia Svätého Otcovi k vypracovaniu po-synodálnej apoštolskej exhortácie.

V závere 22. generálnej kongregácie si vzal slovo Benedikt XVI., aby takýmto spôsobom uzatvoril diskusie synody biskupov. Vo svojom príhovore okrem pozdravov a poďakovaní synodálnym otcom a všetkým, ktorí sa na biskupskej synode zúčastňovali, povedal: „V kontexte reflexií synody biskupov na tému «Nová evanjelizácia na odovzdávanie kresťanskej viery» a na záver úvah o seminároch a katechéze s radosťou oznamujem, že som sa po modlitbe a ďalších úvahách rozhodol presunúť kompetenciu týkajúcu sa seminárov z Kongregácie pre katolícku výchovu na Kongregáciu pre klerikov. Kompetenciu vzťahujúcu sa na katechézu presúvam z Kongregácie pre klerikov na Pápežskú radu na podporu novej evanjelizácie.“

Všetkým účastníkom končiacej sa biskupskej synody tiež zdôvodnil svoje rozhodnutie vymenovať nových kardinálov počas novembrového konzistória. Nasledujúce konzistórium má byť doplnením februárového z tohto roku. Bolo v kontexte novej evanjelizácie a vyjadrením univerzality Cirkvi, ktorá je Cirkvou všetkých národov, jazykov a je to Cirkev spojená s Turícami. Ďalej pokračoval: „Počuli sme ako Cirkev aj dnes rastie a žije. Myslím napríklad na to, čo sa povedalo o Kambodži, kde sa Cirkev a viera rodia nanovo, alebo o Nórsku a iných krajinách. Vidíme, že aj dnes tam, kde sme nečakali Pán je mocný a prítomný a Pán koná skrze našu prácu a naše úvahy. Napriek tomu, že Cirkev pociťuje silný protivietor, cíti aj vanutie Ducha Svätého, ktorý nám pomáha a ukazuje nám správnu cestu. Takto, s novým entuziazmom, sa mi zdá, že sme na ceste. Ďakujme Pánovi, že nám daroval toto skutočné katolícke stretnutie“. Na záver potom pripojil poďakovanie generálnemu sekretárovi synody arcibiskupovi Eterovičovi, predsedom zasadnutia a relátorom, ktorí pracovali vo dne - v noci.

Prvá bilancia synody - milánsky arcibiskup Scola

Práce synody o novej evanjelizácii sa schýlili k svojmu záveru. Pre účastníkov tohto 13. generálneho riadneho zhromaždenia synody biskupov je tu čas bilancovať. Obdobím veľmi intenzívnym, ktoré potrebuje ďalší čas na hlbšie uvedomenie si všetkého, ho nazval kardinál Angelo Scola, milánsky arcibiskup: „Bola to práca veľmi náročná, a preto budeme potrebovať viac času, aby sme prenikli k podstate toho, čo z nej vzišlo. Ale myslím, že niektoré uzávery môžeme urobiť. Svätý Otec si prial, aby zo synody vzplanul «oheň», akým bola pre neho skúsenosť koncilu. Skutočne to práca mimoriadne intenzívna: do pléna boli hodené veľmi zaujímavé otázky. Myslím napríklad na správu o daroch hierarchických, charizmatických, na tému rodiny, vzťahov s islamom. Som presvedčený, že táto synoda – ak budeme mať trpezlivosť, aby sme ju vniesli do miestnych cirkevných spoločenstiev a to všetko spoločne akosi ‚strávili‘ –, bude znamenať rozhodujúci krok v smerovaní novej evanjelizácie. Ale už teraz je jasné, že tieto tri týždne ešte viac posilnili spoločenstvo medzi nami biskupmi a našu oddanosť a úctu voči Svätému Otcovi a jeho mimoriadnemu magistériu.“

K naznačenej oblasti vzťahov s islamom kardinál Scola doplnil: „Myslím, že sme konečne prišli nato, že problém nie je len s prijatím islamskej imigrácie do Európy, alebo miešanie kultúr, ktoré je jej dôsledkom. Neexistujú len tragické a dramatické problémy, súvisiace s našimi kresťanmi na Blízkom východe, teraz to už nie je len problém moslimských krajín. Problém náboženskej slobody, slobody svedomia, slobody konverzie, otázka úcty k ľudskej dôstojnosti, ľudských práv – sú rovnaké problémy, ktoré máme tu na Západe. V týchto otázkach, aspoň na európskej úrovni, sme vo veľkých rozpakoch a niekedy padnú rozhodnutia, ktoré sú regresívne, nie progresívne.“

Ako želanie v súvislosti s Rokom viery kardinál Scola uviedol: „Aby kresťania hlboko prežívali krásu a plnosť, dobrotu a pravdu svojho vzťahu k Pánovi, aby tým nechali prežiariť všetko, každé prostredie, v ktorom žijú. Aby bol Rok viery naozaj novým obdobím skrze pôsobenie Ducha, stále viac viditeľné najmä v našej unavenej Európe.“

Podľa vás sa «jar kresťanstva», o ktorej hovoril Svätý Otec už začala, alebo sa začína? „Myslím, že «jar kresťanstva» je už v plnom kvete. Možno by nám Rok viery a synoda mohli pomôcť zdôrazniť viac to «my» našej viery. Musíme mať viac odvahy v – ako hovorí Pavol – «znášať sa navzájom v láske», ak je to nutné, pretože jednota je veľkou podmienkou k tomu, aby nová evanjelizácia priniesla ovocie.“

Prezentácia Posolstva synody novinárom

Schválené Posolstvo synody o novej evanjelizácii predstavili médiám na tlačovej konferencii v Tlačovom stredisku Svätej stolice kardinál Giuseppe Betori, arcibiskup Florencie a predseda Komisie pre posolstvo, spolu s jej podpredsedom Luisom Antoniom Taglem, arcibiskupom Manily a osobitným sekretárom synody Pierrom Marie Carrem, montpellierskym arcibiskupom.

„Cirkev je živá, nesmieme podľahnúť katastrofickým víziám.“ Toto sú slová kardinála Giueseppeho Betoriho, ktorý novinárom zdôraznil, že posolstvo synody je výsledkom metodológie, ktorá vyžadovala prínos všetkých, nie dialektiku medzi «majoritou a minoritou». Arcibiskup Florencie uviedol, že na synode sa Cirkev ukázala ako dôveryhodná, pripravená čeliť výzvam našej doby: „Sú tu pred nami výzvy, problémy, ale tieto problémy sú pre Cirkev príležitosťou evanjelizovať. Toto bol stály lajtmotív príspevkov synodálnych otcov, povedal by som, že z čím ťažších situácií biskupi prišli, tým viac povzbudzujúci bol pohľad, s ktorým sa dívali zoči-voči budúcnosti Cirkvi.“ (...) „Toto povedomie živej Cirkvi s jej veľkými skúsenosťami, ktoré – ak budú lepšie komunikované, viac zdieľané –, sa mi javí ako naplnenie ducha a litery toho, čo biskupi povedali.“

Mons. Luis Antonio Tagle, ktorý je mimochodom jedným z budúcich kardinálov, ktorých mená oznámil pápež na poslednej generálnej audiencii, povedal, že „impulz k novej evanjelizácii si vyžaduje začať od stretnutia s Pánom. Tu je srdce misijného rozmeru Cirkvi“. Relátori vo vatikánskom tlačovom stredisku sa potom zamerali na zdôraznenie dôležitej úlohy rodiny v novej evanjelizácie. Na margo rozvedených kardinál Betori povedal, že postoj voči nim je postojom prijatia, rovnako, ako to naznačil pápež na Svetovom stretnutí rodín v Miláne. Kardinál neobišiel ani výzvy súvisiace s mladými, ktorí sú často predmetom silných pokušení tohto sveta. Na otázku pokory Cirkvi reagoval Mons. Tagle: „Pokora nie je pre Cirkev stratégiou, je spôsobom ako ‚byť Ježišovými‘. Spôsob, ktorým Boh manifestoval seba samého v Ježišovi.“ Takže, poznamenal, „nemyslím si, že nemáme inú možnosť, než byť pokorní.“

Oficiálne ukončenie 13. generálneho riadneho zhromaždenia synody biskupov venovanej novej evanjelizácii je naplánované na nedeľnej svätej omši, ktorej bude v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne predsedať Benedikt XVI.

Zdroje: RV CZ / RV SK

( TK KBS, RV CZ / RV SK ) 20121027002   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]