Vatikán 24. októbra (TK KBS/RV) - V utorok, v stredu a vo štvrtok 23., 24. a 25. októbra pokračovalo zasadnutie biskupskej synody. UTOROK 23. októbra
V utorok 23. októbra predpoludním sa modlitbou Liturgie hodín za prítomnosti pápeža Benedikta XVI. a 258 synodálnych otcov začala 19. generálna kongregácia. Hlavným bodom programu bolo predstavenie záverečného zoznamu návrhov, ide o predbežnú podobu finálneho dokumentu, ktorý bude predložený na hlasovanie budúcu sobotu.
V synodálnej aule, na poschodí Auly Pavla VI., najprv vystúpil vatikánsky štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone, ktorý oznámil ďalšie podrobnosti ohľadom delegácie vyslanej Svätým Otcom do Sýrie: „Minulý utorok som pred týmto zhromaždením oznámil rozhodnutie Svätého Otca vyslať delegáciu do Damasku, ako vyjadrenie jeho solidarity, ako aj solidarity synody biskupov a celej Cirkvi ľuďom žijúcim v Sýrii, ktorí už, žiaľ, dlhšiu dobu zažívajú tragickú situáciu utrpenia. Chceme týmto gestom prejaviť našu duchovnú blízkosť kresťanským bratom a sestrám tejto krajiny, spolu s povzbudením pre tých, ktorí sa zaoberajú hľadaním riešenia, ktoré by rešpektovalo práva a povinnosti všetkých. Táto iniciatíva mala širokú ozvenu nielen tu v Ríme alebo Sýrii, ale aj na medzinárodnej úrovni je prijímaná kladne. Vzhľadom na závažnosť situácie, bude návšteva odložená, pravdepodobne do ukončenia synody; aj preto, že budú nejaké zmeny v zložení delegácie, teda kvôli aktuálnym záväzkom jej členov. Podobne príspevok zbierky synodálnych otcov, spolu s darom Svätej stolice ako gesto bratskej solidarity bude zaslaný do Sýrie po synode.
Kardinál vyzval prítomných, aby pokračovali v záväzku modlitby s obnovenou dôverou.“ Následne generálny relátor synody kardinál Donald William Wuerl, arcibiskup Washingtonu predstavil záverečný zoznam návrhov, výsledok prác v malých krúžkoch v uplynulých dňoch. Ten bol odovzdaný synodálnym otcom na osobné štúdium a prípravu osobných pripomienok, ktoré prezentujú v malých skupinách.
Pred prestávkou generálny sekretár oznámil, že Svätý Otec Benedikt XVI. daruje synodálnym otcom kríž Dobrého pastiera. Hoci obraz Dobrého Pastiera je odvodený z pohanskej kultúry, je jedným z najčastejších v umení katakomb. Kristus, ako je uvedené v podobenstve Lukášovho evanjelia (Lk 15, 4-7), s láskou prináša baránka na pleciach, pre zobrazenie starostlivosti, akú musí mať pastier o svoje stádo. Kríže sú ručnou prácou rímskych klenotníckych majstrov a sú vyrobené zo striebra. Dopoludňajšia 19. generálna kongregácia bola ukončená krátko po 12:00 h modlitbou Anjel Pána.
Okrem vystúpenia kardinála Bertoneho, vyslovili synodálni otcovia apel v súvislosti s tromi rehoľníkmi, unesenými v Kongu, ktorí sú nezvestní už od minulého piatku. Arcibiskup Eterovič, generálny sekretár synody, potom prečítal synodálnym otcom redukovaný zoznam záverečných propozícii. Z celkového počtu 326 návrhov predložených jazykovými sekciami ich bolo vybraných 58. Ty sú rozdelené do štyroch časti - povaha novej evanjelizácie; kontext, v ktorom dnes Cirkev pôsobí; pastoračná odpoveď na aktuálnej okolnosti; aktéri a účastníci novej evanjelizácie. O definitívnom zozname záverečných propozícii synody, ktorý bude odovzdaný Svätému Otcovi, sa bude hlasovať v piatok.
Biskupi zhromaždení na synode o novej evanjelizácii zaslali v týchto dňoch posolstvo solidarity čínskym biskupom. Odpovedali tak na list Mons. Lucasa Li Jingfenga, biskupa diecézy Fengxiang, v ktorom Svätému Otcovi vyjadril ľútosť nad tým, že ani jednému z biskupov kontinentálnej Číny nebolo vládou umožnené zúčastniť sa na takejto veľkej udalosti. Uistil ho však, že čínska cirkev je verná Petrovmu stolcu a zapojená do novej evanjelizácie. V posolstve solidarity synodálni otcovia vyjadrujú vďaku za duchovnú prítomnosť čínskych biskupov. „Vieme, že Boh ocení utrpenie, modlitby a nadšenie čínskych kresťanov, ktoré sú zároveň príkladom pre všetkých kresťanov vo svete“ – píše sa okrem iného v posolstve. Na skutočnosť, že sa na synode pre zákaz čínskej vlády nezúčastňuje žiaden biskup tejto veľkej krajiny, upozornil na tlačovej konferencii minulý týždeň kardinál John Tong Hon z Hong Kongu. Vyzval čínsku vládu, aby sa otvorila voči náboženstvu rovnakým spôsobom, ako sa „otvorila obchodu“. Biskup Li už bol pozvaný Vatikánom na predchádzajúce synody, ale vláda vždy zabránila jeho účasti. Biskup je pravdepodobne jediným biskupom, ktorý nepatrí do Patriotickej asociácie kňazov a bol uznaný vládou. Svätý Otec odpovedá zvláštnym požehnaním čínskym katolíkom: vaše utrpenie, modlitba a radosť z toho, že ste kresťanmi práve v Číne, povzbudzuje celý kresťanský svet, čítame v posolstve.
Potom prebehla voľba 12 členov XIII. riadnej rady generálneho sekretariátu biskupskej synody. Táto rada sa ustanovuje v závere každého generálneho zhromaždenia. Jej členmi sú traja zástupcovia z každého kontinentu; ďalších troch členov určuje Svätý Otec. Úlohou zvolených zástupcov je spolupracovať s generálnym sekretariátom synody pri príprave ďalšieho zhromaždenia biskupov - teda predovšetkým spracovať návrhy k prerokovaniu, pochádzajúce z biskupských konferencií, biskupských synôd, stálych rad katolíckych cirkví východného obradu, úradu Rímskej kúrie a Únie generálnych predstavených. Členmi rady sa stávajú - za Afriku - kardináli Napier, Turkson a Monsengwo Pasinya; za Ameriku - kardináli Dolan, Scherer a bisukp Silva Retamales; za Áziu a Oceániu - kardináli Gracias, Pell a Tagle; za Európu - kardináli Schönborn, Erdő e arcibiskup Forte.
V závere utorkového všeobecného zasadnutia biskupskej synody Mons. Eterovič oznámil synodálnym otcom, že Svätý Otec každému z nich daruje umelecký strieborný kríž Dobrého Pastiera, na ktorom sú vyznačené dátumy konania synody.
Benátsky patriarcha: katolíci trpia komplexom menejcennosti
Keď sa priemerného katolíka spýtate na rozumové dôvody jeho viery, nastane ohlušujúce ticho, povedal v synodálnej aule Benátsky patriarcha, Mons. Francesco Moraglia. Podľa jeho názoru trpia mnohí dnešní veriaci “komplexom menejcennosti”: Verím, že tento komplex menejcennosti vyplýva z toho, že dnešným katolíkom nie je vždy patrične zrejmé, čo je to viera. Viera totiž nie je nejaká náplasť, ktorou na rozum prilepíme niečo nadprirodzené; viera nie je ani fideismus, ale je to celistvý pohľad na skutočnosť. Preto by sme na rovine komunitárneho života – napr. vo farnostiach – mali byť schopní vieru prezentovať ako priateľku rozumu. Janovský rodák a bývalý profesor dogmatické teológie radí, aby sme sa snažili vieru odovzdávať vo všetkých kontextoch a životných situáciách:
Myslím si, že musíme využiť v každej situácii príležitosť, ktorú nám daný stav ponúka. Napríklad dnešná hodnotová kríza a hospodársky pokles, ktorý – ako dúfam – nevyústi do sociálnej krízy, nás môžu priviesť späť k podstate. Keď sa zameriame na podstatu, nachádzame prvky, ktoré nás ľudí spájajú a ktoré nám unikajú, keď panuje prílišný blahobyt, povedal Vatikánskemu rozhlasu účastník synody o novej evanjelizácii, Mons. Francesco Moraglia.
STREDA 24. októbra
Zasadnutie synody v stredu pokračovalo prácou v circoli minori - menších jazykových sekciách.
ŠTVRTOK 25. októbra
Premiéra filmu Umenie a viera
V Aule Pavla VI. vo Vatikáne premietli vo štvrtok večer za účasti Benedikta XVI. a synodálnych otcov dokumentárny film „Umenie a viera. Cesta krásy“ Film pripravila poľská televízia TBA pre Governatorát mestkého štátu Vatikán. Premiéra dokumentu je vložená aj do slávnostného kontextu Roka viery, a teda 50. výročia otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu, ale aj 500. výročia Sixtínskej kaplnky, ktorá bola Michelangelom odhalená a odovzdaná pápežovi Júliusovi II. 30. októbra 1512. Film chce byť prehliadkou krásy, vo svojej podstate kresťanskej, ukrytej v pápežských zbierkach a majstrovských maľbách v Sixtínskej kaplnke. Tiež má v úmysle, aby slová pápeža na adresu múzeí – koncentrát teológie v obrazoch – takto zdôraznili ich kultúrne a duchovné poslanie: „Múzeá naozaj zobrazujú priebežné prelínanie sa kresťanstva, kultúry, viery a umenia, prelínanie sa toho, čo je božské a čo ľudské.“ Podľa kurátorov prechádzajúc „Via Pulchritudinis – Cestou krásy” možno prejsť dverami viery, pretože táto cesta nebude výsadou niekoľkých. Je dôležité, aby sa obrazy, rovnako ako rozprávanie, ktoré ich sprevádza, dostalo k širšiemu publiku. DVD obsahujúce v 70 minútach príbeh 2000 rokov cirkevnej histórie a umenia v obrazoch, bude k dispozícii od novembra v jazykoch taliančina, poľština, angličtina, španielčina, francúzština, nemčina, japončina , ruština, portugalčina a čínština.
Benedikt XVI. po premiére dokumentu „Umenie a viera“
Benedikt XVI. po večernej premiére filmu „Umenie a viera. Cesta krásy“ – 25. októbra 2012 v Aule Pavla VI. vo Vatikáne – predniesol krátky príhovor. Po úvodných pozdravných slovách prítomným synodálnym otcom, poľskej delegácii a ďalším autoritám vyjadril poďakovanie vedeniu Vatikánskych múzeí. Dokument pripravila poľská televízia TBA pre Governatorát mestského štátu Vatikán pri príležitosti 500. výročia Sixtínskej kaplnky, ktorá bola Michelangelom odhalená a odovzdaná pápežovi Júliusovi II. 30. októbra 1512.
Vatikánske múzeá – ako poznamenal Svätý Otec – nie sú začiatočníkmi v iniciatívach, ktoré ilustrujú spojenie medzi umením a vierou, z dedičstva uchovávaného v pápežských galériách. Na túto tému už realizovali niekoľko expozícií a audiovizuálnych projektov. Avšak film „Umenie a viera. Cesta krásy“ je príspevok hodný osobitného povšimnutia, najmä preto, že prichádza na začiatku Roka viery. „Je to skutočne špecifický a kvalifikovaný príspevok Vatikánskych múzeí k sláveniu Roka viery, čo iste predpokladá veľké úsilie na rôznych úrovniach.”
V príhovore následne obrátil pozornosť na odkaz, posolstvo kultúrneho bohatstva Vatikánskych múzeí a ich miesto v evanjelizácii: „Dalo by sa povedať, že umelecké dedičstvo Vatikánu je akýmsi druhom veľkého podobenstva, skrze ktoré sa pápež prihovára mužom a ženám zo všetkých kútov sveta, a teda mnohorakým kultúrnym a náboženským skupinám ľudí, ktorí možno nikdy nebudú čítať jeho príhovory alebo kázne. Tu prichádza na myseľ, čo o tom povedal Ježiš svojim učeníkom: «Vám je dané tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku podáva sa všetko v podobenstvách...» (Mk 4, 10-12). Jazyk umenia je rečou podobenstiev so zvláštnou univerzálnou otvorenosťou. «Via Pulchritudinis», Cesta krásy je jedným zo spôsobov, ako možno priviesť myseľ a srdce človeka k Pánovi, pozdvihnúť ich do Božích výšin.“
Svätý Otec docenil skutočnosť, že film opakovane odkazuje na úsilie rímskych pápežov o zachovanie a zhodnotenie pamiatok, a tiež na snahu o pokračovanie dialógu medzi Cirkvou a umelcami. Zbierka moderného sakrálneho umenia vo Vatikánskych múzeách je živým dôkazom úspešnosti tohto dialógu. Tento rozmer živosti či životaschopnosti by sme mohli podľa pápeža nazvať evanjelizujúcim. Tu vyniká postava pápeža Jána Pavla II. a jeho veľká vnímavosť symbiózy umenia a viery, čo okomentoval Benedikt XVI. vo svojom príhovore po poľsky:
„Som rád, že tu osobitne môžem vzdať hold veľkému zmyslu pre dialóg medzi umením a vierou môjho milovaného predchodcu blahoslaveného Jána Pavla II.“(...) „Umenie a viera: spojenie, ktoré sprevádza Cirkev po dvetisíc rokov, je spojenie, ktoré dnes musíme viac doceniť a lepšie zhodnotiť v snahe priniesť mužom a ženám našej doby evanjelium, Boha, ktorý je krása a nekonečná láska” – dodal pápež Benedikt XVI. ako perspektívu novej evanjelizácie v závere svojho príhovoru po včerajšej premiére filmu „Umenie a viera“.
Metropolita Sydney na biskupskej synode
Nová evanjelizácia nie je len postulátom synody, ale čímsi konkrétnym, čo sa rôznymi spôsobmi deje v Cirkvi, domnieva sa kardinál George Pell, metropolita Sydney. My v Austrálii sme boli svedkami veľmi účinnej novej evanjelizácie v podobe Svetových dní mládeže, pripomína austrálsky kardinál.
"Svetové dni mládeže pripomenuli väčšine Austrálčanov radosť a šťastie mladých katolíkov. Urobilo to na nich skutočne veľký dojem. Je to nepochybne jedna z metód apoštolátu, ktorá sa v praxi osvedčila a má veľmi významné duchovné konsekvencie. Dodnes máme hlboko vryté v pamäti ticho, ktoré zavládlo pri modlitbe 400-tisícového zhromaždenia mladých. Do tej miery, že bolo počuť spev vtákov. Stíšenie v adorácii je prvkom, ktorý zaviedol Benedikt XVI. Pre Austrálčanov to bola veľmi silná skúsenosť - a v Austrálii sa ujala. Modlitba v tichosti, adorácia Najsvätejšej sviatosti, ktorá predsa v minulých rokoch úplne vymizla z našich kostolov. Mladí ľudia v nej našli zaľúbenie, pretože život mnohých z nich je poznamenaný hlukom, ponáhľaním a roztržitosťou.
Myslíte si teda, pán kardinál, že nová evanjelizácia môže znamenať tiež návrat niektorých dávnych, opustených praktík? "Čiastočne áno. Nie je ale možné sa niečomu jednoducho vracať. Môžeme využívať to, čo sa osvedčilo. Jedným z prejavov demencie západného sveta je zánik citlivosti pre posvätné. Adorácia Najsvätejšej sviatosti, tiché rozjímanie, gregoriánsky chorál, ba dokonca kadilo, to všetko pomáha mladým ľuďom, pomáha šíriť Ježišovo slovo a jeho výzvu k obráteniu."
Spomínali ste na pozitívnu skúsenosť Svetových dní mládeže. Sú ich plody trvalé? "Myslím, že prvým dôsledkom Svetových dní mládeže, ktorý je možné pocítiť v celej Austrálii, sú povolania. V niektorých regiónoch sme prechádzali úplnú krízu, úplným nedostatkom povolania, napríklad do ženských rádov. Po tejto akcii sa u mňa v Sydney len v jednom kláštore dominikánok objavilo 10 mladých žien. Okrem toho sa rozhodne postavila na nohy pastorácia mládeže. Napríklad akademická pastorácia na laickej univerzite v Sydney dnes funguje dobre a je to určite zásluha práve Svetových dní mládeže," hovorí kardinál George Pell, metropolita Sydney.
Zdroje: RV CZ / RV SK
