Libanon 16. septembra (RV) - Benedikt XVI. dnes predsedal slávnostnej svätej omši v mestskej časti Bejrútu, pri ktorej odovzdal posynodálnu Apoštolskú exhortáciu pre Blízky východ. Počas svätej omše predniesol homíliu, ktorú prinášame v plnom znení. Drahí bratia a sestry,
„Nech je zvelebený Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista“ (Ef 1,3). Nech je zvelebený v tento deň, ktorý s radosťou prežívam spolu s vami, tu v Libanone, aby som miestnym biskupom odovzdal Posynodálnu apoštolskú exhortáciu Cirkev na Blízkom východe! Srdečne ďakujem Jeho Blaženosti Bécharovi Boutrosovi Raïovi za láskavé slová privítania. Pozdravujem ďalších patriarchov a biskupov východných cirkví, biskupov latinských cirkví zo susedných regiónov, ako i kardinálov a biskupov, ktorí prišli zo zahraničia. Všetkých vás vrúcne pozdravujem, drahí bratia a sestry z Libanonu, ako i z iných krajín tohto milovaného územia Blízkeho východu, ktorí ste sa tu zišli osláviť, spolu s Petrovým nástupcom, ukrižovaného Ježiša Krista, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych. Úctivý pozdrav adresujem i prezidentovi tejto republiky a verejným autoritám Libanonu, náboženským predstaviteľom a členom ďalších náboženských tradícií, ktorí sú tu dnes ráno prítomní.
V dnešnú nedeľu, keď nám evanjelium predkladá otázku o Ježišovej pravej identite, sme spolu s apoštolmi na ceste, ktorá vedie do dedín v kraji Cézarey Filipovej. „Za koho ma pokladáte vy?“ (Mk 8,29), pýta sa ich Ježiš. Chvíľa, ktorú zvolil pre túto otázku, nie je bezvýznamná. Ježiš stojí pred rozhodujúcim obratom vo svojom živote. Vystupuje do Jeruzalema, na miesto, kde sa prostredníctvom kríža a vzkriesenia naplní ústredná udalosť našej spásy. V Jeruzaleme sa, ako výsledok týchto udalostí, zrodí Cirkev. Keď sa v tomto rozhodnom momente Ježiš pýta učeníkov: „Za koho ma pokladajú ľudia?“ (Mk 8,27), odpovede, ktoré mu dávajú, sa rôznia: Ján Krstiteľ, Eliáš, jeden z prorokov! Ešte i dnes, tak ako počas storočí, najrozličnejšími spôsobmi, mnohí našli Ježiša na svojej ceste a dali mu vlastné odpovede. Jestvujú prístupy, ktoré môžu napomôcť nájsť cestu pravdy. Hoci nemusia byť nevyhnutne falošné, zostanú nedostatočnými, kým nedosiahnu srdce Ježišovej identity. Iba ten, kto ho bude nasledovať na ceste, žiť v spoločenstve s ním v komunite učeníkov, môže dôjsť k pravému poznaniu. Nakoniec Peter, ktorý prežil určitý čas s Ježišom, ponúka svoju odpoveď: „Ty si Mesiáš“ (Mk 8,29). Správna odpoveď, bez akejkoľvek pochybnosti, ale ešte nedostatočná, nakoľko Ježiš cíti potrebu ju upresniť. Tuší, že ľudia by si ňou mohli poslúžiť v plánoch, ktoré nie sú jeho a vzbudiť falošné časné nádeje v neho. Nenechá sa obmedziť predstavami iba o ľudskom osloboditeľovi, ktorého mnohí očakávajú. Ohlásiac svojim učeníkom, že musí trpieť a umrieť predtým ako vstane z mŕtvych, Ježiš chce, aby pochopili, kým je v skutočnosti. Mesiáš, ktorý trpí, Mesiáš služobník a nie všemocný politický osloboditeľ. Je poslušným služobníkom Otcovej vôle až do straty vlastného života. Toto ohlásil prorok Izaiáš v prvom čítaní. Ježiš ide týmto spôsobom proti očakávaniam mnohých. Jeho vyhlásenie je šokujúce a znepokojujúce. Počujeme Petra, ktorý ho odhovára a odmieta utrpenie a smrť pre svojho Majstra! Ježiš je voči nemu prísny a dáva mu spoznať, že ten, kto chce byť jeho učeníkom, musí sa chcieť stať sluhom, tak ako on sa stal služobníkom.
Vydať sa na cestu nasledovania Ježiša znamená vziať vlastný kríž, aby sme ho sprevádzali na ceste, na ceste nepohodlnej, ktorá nie je cestou moci a svetskej slávy, ale takou, čo nevyhnutne vedie k zrieknutiu sa seba a k strate života pre Krista a evanjelium s cieľom spásy. Sme si istí, že táto cesta vedie k zmŕtvychvstaniu, k pravému a definitívnemu životu s Bohom. Rozhodnutie sprevádzať Ježiša Krista, ktorý sa stal sluhom všetkých, si vyžaduje stále hlbšiu dôvernosť s ním, pozorné počúvanie jeho slova kvôli zachyteniu inšpirácie pre naše konanie.
Pri vyhlásení Roka viery, ktorý sa začne 11. októbra, som si želal, aby sa každý veriaci obnoveným spôsobom vydal na túto cestu obrátenia srdca. Počas celého tohto roka vás vrúcne povzbudzujem, aby ste prehlbovali vaše pochopenie viery, aby sa tak stávala vždy uvedomenejšou a posilnila vašu oddanosť Ježišovi Kristovi a jeho evanjeliu.
Bratia a sestry, cesta, po ktorej nás Ježiš chce viesť, je cestou nádeje pre všetkých. Ježišova sláva sa zjavuje vo chvíli, keď sa on sám ukazuje najslabším vo svojom človečenstve, osobitne pri vtelení a na kríži. Týmto spôsobom Boh prejavuje svoju lásku, urobiac sa sluhom a darujúc sa nám. Nie je to výnimočné tajomstvo, tak veľakrát náročné na prijatie? Sám apoštol Peter ho pochopí až oveľa neskôr.
V druhom čítaní nám sv. Jakub pripomenul, že ak má byť nasledovanie Ježiša autentické, vyžaduje si konkrétne činy. „Ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru” (Jak 2,18). Nástojčivou požiadavkou pre Cirkev je, aby slúžila, a pre kresťanov, aby boli pravými služobníkmi podľa Ježišovho vzoru. Služba je konštitutívnym prvkom identity Kristových učeníkov (porov. Jn 13,15-17). Povolanie Cirkvi a kresťana je slúžiť, ako slúžil sám Pán, veľkodušne a všetkým, bez rozdielu. Služba spravodlivosti a pokoju vo svete, v ktorom násilie neprestáva rozsievať smrť a zánik, je naliehavou požiadavkou zaangažovať sa za bratskú spoločnosť a budovanie spoločenstva. Drahí bratia a sestry, prosím Pána osobitne o to, aby daroval oblasti Blízkeho východu služobníkov pokoja a zmierenia, aby tak všetci mohli žiť pokojne a dôstojne. Toto je esenciálne svedectvo, ktoré tu majú kresťania vydať v spolupráci so všetkými ľuďmi dobrej vôle. Všetkých vás pozývam pracovať na diele pokoja. Každého na vlastnej úrovni a tam, kde sa nachádza.
Služba má byť v centre života samotného kresťanského spoločenstva. Každé ministérium, každé poverenie v Cirkvi, sú predovšetkým službou Bohu a bratom! Tento duch má pobádať všetkých pokrstených, jedných voči druhým, s osobitným efektívnym zanietením voči chudobným, vytlačeným na okraj, trpiacim, aby tak bola zachovaná neodňateľná dôstojnosť každej osoby.
Drahí bratia a sestry, ktorí trpíte na tele alebo v srdci, vaše utrpenie nie je márne! Kristus služobník je blízky všetkým, čo trpia. Je prítomný po vašom boku. Nech nájdete na vašej ceste bratov a sestry, ktorí vám konkrétne preukážu jeho milujúcu blízkosť, ktorá vás nikdy neopustí! Buďte plní nádeje pre Krista!
A vy všetci, bratia a sestry, ktorí ste prítomní na tejto slávnosti, snažte sa stávať vždy viac podobnými Pánovi Ježišovi, jemu, ktorý sa stal sluhom všetkých pre život sveta. Nech Boh žehná Libanon, nech žehná všetkých obyvateľov milovanej oblasti Blízkeho východu a obdaruje ich svojim pokojom. Amen.
Preložila: sr. Agnes Jenčíková CJ
