Jedna z prvých otázok novinárov sa týkala pocitov Benedikta XVI. v súvislosti s návštevou regiónu v nie veľmi pokojnom období, v čase násilností, ale aj spomienok na 11. september či masaker v Sabre a Chatile. Situáciu sťažuje aj krvavá občianska vojna v Sýrii.

„Svätý Otec, s akými pocitmi podstupujete túto cestu? Mali ste pokušenie odvolať ju z dôvodu neistoty alebo vám niekto radil vzdať sa jej?“

„Som veľmi vďačný za túto príležitosť hovoriť s vami. Nikto mi nikdy neradil, aby som zrušil túto cestu a ja som nikdy neuvažoval nad touto hypotézou, pretože viem, že práve vtedy, keď sa situácia ešte viac komplikuje, je o to viac potrebné ponúknuť znamenie bratstva, povzbudenia a solidarity. Teda, cieľom mojej cesty je vyzývať k dialógu, vyzývať k pokoju proti násiliu, spoločne postupovať pri hľadaní riešenia problémov. Moje pocity sú predovšetkým pocitmi vďačnosti za možnosť navštíviť v tomto čase túto veľkú krajinu, krajinu – ako povedal pápež Ján Pavol II. – ktorá je v tomto regióne znamením posolstva stretnutia pre tri náboženstvá. Som vďačný Pánovi, že mi dal túto možnosť, som vďačný všetkým inštitúciám a osobám, ktoré spolupracovali a spolupracujú na tejto príležitosti. A som vďačný všetkým tým, ktorí ma sprevádzajú modlitbou, tou ochrannou modlitbou. Som veľmi rád a som si istý, že môžeme vykonať skutočnú službu pre dobro ľudí a pokoj.“

Mnoho katolíkov vyjadruje v súčasnosti svoje znepokojenie nad rastom fundamentalizmu vo svete, ktorému padajú za obeť tisíce kresťanov. Ďalšia otázka preto znela: „Ako môže Cirkev v tomto zložitom a častokrát krvavom kontexte, reagovať výzvou k dialógu s islamom, na ktorom stále trváte?“

„Fundamentalizmus je vždy falzifikáciou náboženstva a proti zmyslu náboženstva, ktoré naopak, nabáda k šíreniu Božieho pokoja vo svete. Preto je záväzkom Cirkvi a náboženstiev očistiť sa od týchto pokušení, osvietiť svedomie a konať spôsobom, aby mal každý jasný obraz o Bohu. Musíme rešpektovať navzájom jeden druhého. Každý je obrazom Boha a musíme sa navzájom rešpektovať. Základné posolstvo náboženstva musí byť proti násiliu, ktoré je falzifikátom ako fundamentalizmus, musí byť výchovou, osvetou a očistením svedomia, v prospech podpory dialógu, zmierenia a pokoja.“

Túžba ľudí po demokracii viedla vo viacerých krajinách Blízkeho východu k tzv. Arabskej jari. Keďže práve v nich predstavujú kresťania menšinu, novinárov zaujímalo, či „neexistuje riziko nevyhnutného napätia medzi nadvládou väčšiny a prežitím kresťanstva?“.

„Sama o sebe je arabská jar pozitívnou vecou: túžba po väčšej demokracii, väčšej slobode, väčšej spolupráci, po obnovení arabskej identity. Tento výkrik slobody, ktorý prichádza od viac kultúrne a profesionálne formovaných mladých, ktorí žiadajú väčšiu účasť na politickom a sociálnom živote, je pokrokom, záležitosťou veľmi pozitívnou, ktorú vítame aj my kresťania. Samozrejme, vieme, zamýšľajúc sa nad históriou revolúcií, že volanie po slobode, tak dôležité a pozitívne, riskuje zabudnutie na jeden aspekt, základný rozmer slobody, ktorým je tolerancia voči druhému. Faktom je, že ľudská sloboda je vždy slobodu zdieľanou, že iba v zdieľaní a v solidarite, v spoločnom spolunažívaní, determinovanom pravidlami, môže rásť... Musíme urobiť všetko možné preto, aby pojem slobody, túžba po slobode, bola v súlade so správnou slobodou, ktorá nezabúda na toleranciu, zmierenie, základné prvky slobody. Takýmto spôsobom aj arabská jar požaduje obnovu tisícročných dejín. Kresťania a Arabi vybudovali túto krajinu a nemôžu teda spolu nežiť. Myslím si, že je preto dôležité vidieť pozitívne prvky v týchto hnutiach... aby bola sloboda správne pochopená a smerovala k väčšiemu dialógu a nie k dominancii jedných nad druhými.“

Mnoho kresťanov v Sýrii sa v súčasnosti chystá opustiť svoju krajinu, podobne, ako tomu bolo pred rokmi v Iraku. „Čo zamýšľa urobiť alebo povedať Katolícka cirkev v záujme pomoci a zastavenia vytrácania sa kresťanov v Sýrii a ďalších krajinách Blízkeho východu?“

„Predovšetkým musím povedať, že nielen kresťania sú na úteku, ale tiež moslimovia. Hrozba, že sa kresťania vzdialia z týchto krajín a ich prítomnosť sa v nich vytratí, je veľká a my musíme urobiť všetko, aby sme im pomohli ostať tam. Najväčšou pomocou by mohlo byť ukončenie vojny a násilia, ktoré zapríčiňujú tieto úteky. Takže, je potrebné urobiť všetko možné k zastaveniu násilností a napomáhať možnosti ostať spoločne aj v budúcnosti. Čo môžeme urobiť proti vojne? Prirodzene, vždy šíriť posolstvo pokoja, vysvetľovať, že násilie nikdy nevyrieši problém a posilňovať hodnotu pokoja. Dôležitá je práca novinárov, ktorí môžu veľmi napomôcť pri zobrazovaní toho, ako vojna ničí, nie buduje, neprináša osoh nikomu. Povedal by som, že prejavmi kresťanstva sú dni modlitieb za kresťanov a moslimov, poukazovanie na možnosť dialógu a riešení. Ďalej by som povedal, že sa musí zastaviť dovoz zbraní: bez zbraní by vojna nemohla pokračovať. Namiesto dovozu zbraní, ktorý je ťažkým hriechom, by sme mali dovážať nápady, pokoj, tvorivosť, akceptovanie iných napriek rozdielom, zviditeľňovanie rešpektovania náboženstiev medzi sebou navzájom, rešpektovanie človeka ako Božieho stvorenia, lásku k blížnemu ako zásadný prvok pre všetky náboženstvá. Je potrebné podporovať všetky možné kroky, aj materiálne, v prospech ukončenia vojny a násilia, takým spôsobom, aby všetci mohli znovu vybudovať krajinu.“

Jeden z novinárov tak nadviazal na predošlú odpoveď Svätého Otca: „Okrem modlitby a vyjadrení solidarity, vidíte nejaké konkrétne kroky, ktoré by cirkev a katolíci na Západe, predovšetkým v Európe a Amerike, mohli podniknúť na podporu bratov na Blízkom východe?“

„Musíme ovplyvňovať politickú mienku. Musíme vyzývať politikov k skutočnému zapájaniu sa všetkým úsilím a všetkými prostriedkami do tvorivej činnosti za pokoj, proti násiliu. Každý musí prispieť. V istom zmysle, ide o dielo napomínania, vzdelávania, očisty, pre nás tak veľmi potrebnej. Okrem toho by naše charitatívne organizácie mohli pomáhať aj materiálnym spôsobom. Máme organizácie ako Rád rytierov sv. hrobu, zameraný iba na Svätú zem, ale podobné organizácie by mohli v týchto krajinách pomôcť materiálne, politicky, humánne. Opäť by som uviedol, že viditeľné skutky solidarity, dni spoločných modlitieb, môžu zvýšiť verejnú mienku, mať skutočné účinky. Sme presvedčení, že modlitba je účinná, ak je vykonávaná s veľkou dôverou a vierou.“

( TK KBS, RV mf; ml ) 20120914039   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]