Rím, 1. marca (RV CZ) – „Ak sa Cirkev začne uzatvárať sama do seba, bude bezmocná“. Je o tom presvedčený kardinál Jorge Mario Bergoglio, arcibiskup Buenos Aires, s ktorým viedol rozhovor redaktor internetového denníka Vatican Insider počas jeho návštevy v Ríme, kde sa zúčastnil konzistória kardinálov, a na ktorom sa hovorilo o novej evanjelizácii. „Uzatvárať sa do seba je v prípade Cirkvi prejav duchovnej choroby, ktorej sa treba vyvarovať,“ myslí si argentínsky kardinál. „Normálna Cirkev existuje ako misijné spoločenstvo. Musíme preto vychádzať zo seba a prinášať posolstvo Krista iným. Preto hľadáme kontakt s rodinami, ktoré nenavštevujú kostol. Miesto toho, aby sme boli iba Cirkvou, ktorá s otvorenou náručou čaká a prijíma tých, ktorí prichádzajú, snažíme sa byť Cirkvou, ktorá vychádza zo seba, ide k ľuďom, ktorí s ňou nemajú kontakt, nepoznajú ju alebo z nej odišli a je im ľahostajná. Organizujeme misie na verejných priestranstvách, kde sa pohybuje veľa ľudí, modlíme sa, slávime Eucharistiu, ponúkame sviatosť krstu, ktorý udelíme po krátkej príprave. Takýto je štýl celej diecézy a farností. Okrem toho sa snažíme osloviť i vzdialených ľudí pomocou digitálnych prostriedkov, internetu a pod.“ Kardinál Bergoglio potom na otázku týkajúcu sa rôznych pnutí a trení vo vnútri Cirkvi odpovedal, že už medzi prvými učeníkmi Cirkvi existovalo napätie a je to zrejmé i pri čítaní Nového zákona. „Nezrovnalosti a strety sa v Cirkvi vyskytujú od počiatku a nemali by nás pohoršovať. Kardinálska hodnosť je služba a nie pýcha. Domýšľavosť a chvastanie sú výrazom svetskej spirituality, ktorá je v Cirkvi tým najhorším hriechom, ako to hovorí Henri De Lubac v Meditáciách o Cirkvi. Svetská duchovnosť je vlastne akýsi náboženský atropocentrizmus, ktorý nesie určité znaky gnosticizmu. Kariérizmus a snaha o postup je súčasťou tejto svetskej spirituality. Kto však prepadne „chvastaniu sa“ v tomto vzťahovaní sa k sebe samému, skrýva v sebe obrovskú biedu. Často to vysvetľujem príkladom páva, ktorý je pri pohľade spredu nádherný. Pokiaľ ho však obídeme a pozrieme sa zozadu, ukáže sa celá realita.
„Pri pohľade na nedostatky a určité hriechy v cirkvi,“ pokračuje ďalej argentínsky kardinál, „je potrebné nestratiť zo zreteľa kvality a svätosť mnohých mužov a žien, ktoré i v dnešnej Cirkvi pôsobia. Nesmiem nimi byť pohoršený, pretože Cirkev je moja matka. Na nedostatky a hriechy musím pozerať akoby som videl nedostatky a chyby svojej matky. A keď si spomínam na ňu, prichádza mi na myseľ predovšetkým množstvo krásnych a dobrých vecí, ktoré vykonala, nie jej nedostatky a chyby. Matku bráni srdce naplnené láskou skôr než samotné slová. Kladiem si otázku, či v srdci tých, ktorí preberajú onú dynamku škandálov, je vôbec prítomná láska k Cirkvi. Keď sa dívam napríklad na Rímsku kúriu, vidím, že je to inštitúcia služby, organizmus, ktorý mi slúži. Niekedy sa objavia nie dobré správy, často zosilnené a niekedy i manipulované snahou škandalizovať. Novinári niekedy trpia akousi koprofíliou a zvádzajú ku koprofágii. Rímska kúria má iste svoje nedostatky, ale zdá sa mi, že sa príliš málo zdôrazňuje svätosť mnohých zasvätených osôb a veriacich laikov, ktorí tam pracujú,“ reaguje na neustávajúcu kampaň talianskych médií okolo Vatikánu Jorge Mario Bergoglio.
