Bratislava, 27. januára (TK KBS) – Pred 100 rokmi sa narodil neskorší nitriansky diecézny biskup Mons. Ján Pásztor, konzultor pre revíziu Kódexu kánonického práva a dlhoročný predseda Slovenskej liturgickej komisie. TK KBS pri tejto príležitosti prináša jeho životopis. Ján Pásztor sa narodil 27. januára 1912. Základnú a strednú školu navštevoval v rodisku, kde aj zmaturoval (1930). Na štúdium teológie sa prihlásil do nitrianskeho seminára, odkiaľ ho biskup K. Kmeťko poslal na Bohosloveckú fakultu Karlovej univerzity do Prahy (1930-1934). Kňazskú vysviacku prijal 30.9.1934 v Nitre. Ako kaplán nastúpil duchovnú službu v Močenku (1934-1936) a v Bytči (1937). Medzitým pokračoval v štúdiách a po obhajobe dizertačnej práce Bohovedné prvky u proroka Izaiáša získal doktorát teológie na Karlovej univerzite (1937). Stal sa kaplánom v Trenčíne (1937), potom profesorom na gymnáziu v Žiline (1938). Zároveň študoval na bratislavskej univerzite, kde dosiahol hodnosť doktora práv (1942). Pôsobil ako farár v Dubnici nad Váhom, ilavský dekan (1947).
Bol internovaný v kňazskom sústreďovacom tábore v Močenku (1950); potom ho ešte väznili (1953). Po prepustení pracoval ako správca farnosti v Jasenici (1953) a v Nitre-Dolnom meste (1954-1961), ako riaditeľ Biskupského úradu v Nitre (1955-1961). V rokoch 1961-1965 účinkoval ako farár a okresný dekan v Púchove, potom zastával funkciu generálneho vikára biskupa E. Nécseya, zároveň ho vymenovali za sídelného kanonika. V roku 1967 ho pápež Pavol VI. vymenoval za konzultora rímskej komisie pre revíziu cirkevného zákonníka, čím sa stal spolutvorcom nového Kódexu kánonického práva (CIC), ktorý vstúpil do platnosti v roku 1983. Po smrti arcibiskupa E. Nécseya (1968) sa stal kapitulným vikárom, 19. 2. 1973 ho pápež Pavol VI. vymenoval za nitrianskeho biskupa. Biskupské svätenie prijal v nitrianskej katedrále z rúk arcibiskupa A. Casarolliho 3. 3. 1973. Za biskupské heslo si vybral slová: Deo et proximo (Bohu a blížnemu).
Ešte vo funkcii kapitulného vikára sa stal predsedom Slovenskej liturgickej komisie pri Zbore ordinárov Slovenska (1972-1987). Obnova liturgie po Druhom vatikánskom koncile sa na Slovensku uviedla do života pod jeho vedením. So svojimi spolupracovníkmi (V. Filo, V. Malý, F. Javor), ktorých si vybral bez súhlasu štátu, čo mu často vyčítali, sa zaslúžil o preloženie a úpravu liturgických kníh podľa obnovenej liturgie, v čom sme predstihli mnohé národy. Pod jeho vedením vyšli tieto liturgické knihy: Obrad krstu a sobáša (1976), Obrad pomazania chorých (1976), Obrad birmovania (1976), Pohrebné obrady (1976), Obrad pokánia (1977), Rímsky misál (1980), Rímsky pontifikál (1981), Lekcionár I (1978), Lekcionár II (1979), Lekcionár III (1981), Lekcionár IV(1981), Lekcionár V (1983) a tri zväzky Liturgie hodín (I. 1986, II. 1988, III. vyšiel až po jeho smrti).
Diecézu spravoval v čase ustavičnej kontroly štátu nad Cirkvou, ktorá mu nedovoľovala slobodne pôsobiť (prijímať dostatočný počet seminaristov, prekladať kňazov, atď.). Ako biskup horlil za úctu k slovenským vierozvestom sv. Cyrilovi a Metodovi a patrónom Nitrianskej diecézy sv. Andrejovi-Svoradovi a Benediktovi. Propagoval kresťanskú a národnú históriu Nitry. Na svoju biskupskú berlu si dal vyhotoviť reliéfnu podobizeň našich vierozvestov. V čase jeho biskupského pôsobenia sa oslavovalo 1100-ročné jubileum založenia Nitrianskeho biskupstva, prvého biskupstva v strednej a východnej Európe (880). Zaslúžil sa aj o dôstojný priebeh osláv 900. výročia kanonizácie sv. Andreja-Svorada a Benedikta (1983). Pri tejto príležitosti vydal pamätnú medailu týchto svätých v bronze a striebre. Pri návšteve Ríma priniesol pápežovi čiastočku relikvií sv. Andreja-Svorada a Benedikta v osobitnom relikviári, zhotovenom na túto vzácnu príležitosť (1979).
Na jeho podnet dostala nitrianska katedrála farebné vitráže s postavami sv. Cyrila a Metoda i sv. Gorazda a sv. Bystríka, ktoré vytvorila akademická maliarka Edita Ambrušová (1970). Ako publicista sa zameriaval na cirkevné a náboženské otázky. Uverejňoval príspevky v novinách a časopisoch Náš priateľ, Slovák, Trenčan, Duchovný pastier, Katolícke noviny, Pútnik svätovojtešský, Hlasy z Ríma a Diakonia. Medzi pozoruhodné príspevky publikované v Pútnikovi svätovojtešskom patria napríklad: Slovenská reč v liturgii od čias sv. Cyrila a Metoda (1981), Deväťsté výročie kanonizácie sv. Andreja Svorada a Benedikta (1983), U sv. Hypolita na Zobore (1984) a i. V mesačníku Duchovný pastier uverejnil niekoľko článkov o problematike liturgickej obnovy po Druhom vatikánskom koncile, ktoré si zasluhujú osobitnú pozornosť: Poznámky ku kritike obnovenej liturgie (r.61, 1980, č.10, s.445-454); Pokoncilová obnova liturgie (r.65, 1984, č.3, s.103).
Zomrel po ťažkej chorobe 8. novembra 1988 v Nitre. Pohrebné obrady vykonal vtedajší predseda Zboru ordinárov Slovenska banskobystrický biskup Mons. Jozef Feranec. Pochovaný je v biskupskej krypte v katedrále svätého Emeráma v Nitre.
Zdroj: Judák Viliam / Pašteka Július a kol.: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000, str. 1052 -1053 / Miroslav Lyko
