Prešov, 4. decembra (TK KBS) - Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ v stredu 30. novembra, na sviatok sv. apoštola Andreja Prvopovolaného, v Bazilike minor v Ľutine oficiálne začal duchovnú prípravu Prešovskej archieparchie na Rok viery a Jubilejný rok 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Pri tejto príležitosti zverejnil svoj Pastiersky list k tejto duchovnej príprave. Kňazi ho prečítajú dnes 4. decembra vo všetkých chrámoch Prešovskej archieparchie. TK KBS prináša jeho plné znenie. Pastiersky list kňazom a veriacim Prešovského arcibiskupstva ako príprava na Rok viery a na významné jubileum 1150. výročia príchodu svätých solúnskych bratov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu
Drahí spolubratia v kňazskej službe, milí rehoľníci, ctihodné rehoľné sestry, milí bratia bohoslovci, drahí naši veriaci.
11. októbra tohto roku vydal pápež Benedikt XVI. apoštolský list s názvom Brána viery, ktorým vyhlásil Rok viery, ktorý sa začne 11. októbra 2012 na 50. výročie otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu. Tiež sa blíži významné jubileum, rok 2013, kedy budeme oslavovať 1150. výročie príchodu svätých solúnskych bratov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. V roku 2013 k nám do Prešovského arcibiskupstva doputuje aj relikvia sv. Cyrila.
Dnes v evanjeliu počúvame Ježiša Krista, ktorý hovorí: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, ... a svojho blížneho ako seba samého!“ A na to vyrozprával podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi. Končí ho slovami: „Choď a rob aj ty podobne!“
Láska k Bohu, blížnemu a sebe je znakom skutočného obrátenia – znakom živej viery. Cestou k nášmu obráteniu – k živej viere je počúvať a prijať radostnú zvesť evanjelia. Preto je tu ponuka Roku viery a Cyrilo-metodského jubilea.
Svätý Otec o Roku viery okrem iného povedal: „Obnova Cirkvi prichádza skrze svedectvo života veriacich. Skrze svoju vlastnú existenciu vo svete sú kresťania v skutočnosti povolaní, aby nechali zažiariť Slovo pravdy, ktoré nám zanechal Ježiš Kristus. Rok viery je pozvaním k autentickému a pôvodnému obráteniu sa k Pánovi, jedinému Spasiteľovi sveta. V tajomstve jeho smrti a zmŕtvychvstania Boh zjavil plnosť Lásky, ktorá zachraňuje a volá ľudí k obráteniu skrze odpustenie hriechov“ (porov. Sk 5, 31).
„Preklad posvätných kníh, ktorý urobili Cyril, Metod a ich žiaci, dodal kultúrnu schopnosť a dôstojnosť jazyku staroslovienskej liturgie. Až dodnes tento jazyk používa byzantská liturgia východných slovanských cirkví gréckeho obradu, a to tak katolíckych, ako aj pravoslávnych vo východnej a juhovýchodnej Európe“ (Slavorum apostoli 21).
Sv. Cyril a sv. Metod otvorili cestu poznania Boha našim predkom, lebo im priniesli Božie slovo a svätú liturgiu v reči zrozumiteľnej, v cirkevnej slovančine. Tak mohli skutočne, naplno a s úžitkom spoznávať Boha i oslavovať ho a modliť sa k Nemu. Mohli počúvať v chrámoch najradostnejšiu zvesť – Božie slovo vo svojej reči, čo bolo vo vtedajšej dobe veľmi výnimočné.
Pre našich predkov boli sv. solúnski bratia nezabudnuteľným darom z neba. Prijali od nich vieru cez svätý krst a katolícku náuku, ktorá im ukázala zmysel ľudského života na zemi a večný život v definitívnom cieli v nebi. Po celé stáročia odovzdávala naša cirkev túto vieru mnohým generáciám z pokolenia na pokolenie. Tak sme ju dostali aj my, dnešní gréckokatolíci na Slovensku, ktorí sme autentickými nasledovníkmi našich svätých vierozvestcov vo viere i v obrade.
Blahoslavený Ján Pavol II. o nich napísal: „Hoci slovanskí kresťania viac než ostatní radi počujú a cítia, že i títo svätí bratia boli v srdci Slovania, predsa je pravda, že patrili ku gréckej kultúre a mali byzantskú výchovu i vzdelanie; prináležali teda k občianskej i cirkevnej tradícii kresťanského Východu“ (Slavorum apostoli 12).
„Svätí Cyril a Metod prišli z oblasti vtedajšej Byzantskej ríše, teda v epoche, keď ešte bola v spoločenstve s Rímom” (Ut unum sint 53).
Slovania – naši predkovia, prijali nielen katolícku vieru, ale tiež východný obrad, v ktorom sv. Cyril a Metod na Veľkej Morave krstili a vychovávali vo viere. Bol to byzantský obrad, ktorému je Gréckokatolícka cirkev verná po celé stáročia. Jedným z mnohých svedectiev a dôkazov toho sú aj naše sväté liturgie v cirkevnej slovančine.
Boh bol k našim predkom zvlášť milostivý a štedrý. A túto štedrosť prežívame a hlboko ju vnímame aj v dnešnej dobe. Vidiac jej napredovanie tvrdím, že Pán Boh je aj dnes k našej Gréckokatolíckej cirkvi veľmi štedrý. Požehnal nám troch blahoslavených mučeníkov Pavla, Vasiľa a Metoda, daroval nám rozkvet našej cirkvi tým, že ju povýšil na Metropoliu sui iuris (svojho práva) a daroval nám prvého arcibiskupa metropolitu, hlavu Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Ide teraz najmä o to, aby sme každý osobne i celá naša cirkev dostatočne verne a horlivo odpovedali na Božiu štedrosť.
Na Rok viery, ktorú zasiali našim predkom sv. Cyril a Metod, sa potrebujeme dobre duchovne pripraviť. Preto týmto pastierskym listom oficiálne otváram a začínam duchovnú obnovu vo všetkých farnostiach formou uctievania obrazu Božieho milosrdenstva, modlitby Korunky Božieho milosrdenstva a čítania Svätého písma Nového zákona.
Zároveň potvrdzujem už rozbehnutú duchovnú aktivitu v našich farnostiach v rámci prípravy na toto jubileum, ktorej obsahom je formácia našej viery prostredníctvom Katechizmu Katolíckej cirkvi, ktorý vám jeden alebo dva dni v týždni pri svätých liturgiách
vysvetľujú naši kňazi.
Začiatkom októbra som sa zúčastnil Druhého svetového kongresu Božieho milosrdenstva v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Krakove. V závere kongresu kardinál Stanisław Dziwisz posvätil kópiu obrazu Božieho milosrdenstva, a nariadil jeho putovanie po celej Krakovskej arcidiecéze, ako duchovnú obnovu kňazov a veriacich. Toto bola inšpirácia aj pre mňa. Aj ja chcem, aby obraz Božieho milosrdenstva putoval po všetkých našich farnostiach a filiálkach, aby navštívil každý chrám a každú kaplnku, v ktorej sa slávia sväté liturgie. Myslím aj na naše kláštory, rehoľné domy, kňazský seminár, fakultu, cirkevné školy, formačné centrá a Gréckokatolícku charitu.
Vyzývam všetkých duchovných otcov, aby povzbudili a pripravili veriacich na prijatie a uctenie obrazu Božieho milosrdenstva a vykonali duchovnú obnovu veriacich, ktorá bude spočívať:
– v pobožnosti k Božiemu milosrdenstvu podľa priloženej brožúrky,
– v adorácii pred Najsvätejšou Eucharistiou aspoň pol hodinu a
– v čítaní Božieho slova (Nového zákona) vo zvyšnom čase prítomnosti obrazu.
Vo väčších farnostiach odporúčam aj celodenné ba aj celonočné čítanie Božieho slova. Uctením obrazu Božieho milosrdenstva odprosíme Pána Boha za svoje hriechy, za svoju nevernosť Pánu Ježišovi a zasvätíme sa mu všetci, celá Prešovská archieparchia. Okrem toho odporúčam kňazom, aby povzbudzovali veriacich ku každodennému čítaniu Svätého písma, aspoň pol hodiny, a k modlitbe Korunky Božieho milosrdenstva o 15.00 hod., alebo aj v inom čase. Verím, že touto duchovnou aktivitou sa všetci duchovne pripravíme na dôstojné slávenie Roku viery a 1150. výročia príchodu našich vierozvestcov na Veľkú Moravu.
Tieto dve jubileá ma motivovali k napísaniu tohto pastierskeho listu. Chcem, aby sme v Prešovskej archieparchii, tak kňazi, ako aj všetci veriaci, prijali veľké ponúkané milosti od Pána cez tieto jubileá. Prijmite preto duchovnú prípravu, aby pri ich slávení vzrastala a dozrievala aj naša viera. Všetkým našim kňazom, rehoľníkom, rehoľným sestrám, bohoslovcom a všetkým veriacim udeľujem archijerejské požehnanie.
Mons. Ján Babjak SJ
prešovský arcibiskup a metropolita
TK KBS list poskytlo Informačné stredisko Prešovskej archieparchie
