Príhovor Benedikta XVI. k predstaviteľom Pravoslávnych cirkví. TK KBS ho prináša v plnom znení. Eminencie, Excelencie, vážení reprezentanti Pravoslávnych cirkví,
som veľmi rád, že sa tu dnes stretávame. Zo srdca ďakujem všetkým vám za vašu prítomnosť a za možnosť tohto priateľského stretnutia. Obzvlášť ďakujem metropolitovi Augustinosovi za jeho slová plné nádeje. Aj v tejto chvíli by som rád zopakoval, čo som už povedal na inom mieste: spomedzi Cirkví a kresťanských spoločenstiev je nám Pravoslávie teologicky najbližším. Katolíci a pravoslávni mali tú istú štruktúru prvotnej Cirkvi. Preto aj môžeme dúfať, že nie je vzdialený ten deň, keď budeme môcť znovu spoločne sláviť Eucharistiu (porov. Svetlo sveta. Rozhovor s Petrom Seewaldom, str. 129n).
Katolícka cirkev sleduje so záujmom a sympatiou vývin v pravoslávnych komunitách v západnej Európe, ktoré zaznamenali značný rast. Dnes v Nemecku žije približne 1.600.000 pravoslávnych kresťanov. Stali sa podstatnou časťou spoločnosti, oživiac tak dedičstvo kresťanských kultúr a kresťanskej viery v Európe. S radosťou sledujem zintenzívnenie spolupráce v rámci Pravoslávia, ktorá urobila v posledných rokoch značný progres. Založenie Pravoslávnych biskupských konferencii tam, kde je Pravoslávna cirkev v diaspóre, je vyjadrením pevných vzťahov vo vnútri Pravoslávia. Som rád, že aj v Nemecku ste v minulom kroku urobili tento významný krok. Skúsenosť z týchto biskupských konferencií nech posilňuje jednotu medzi Pravoslávnymi cirkvami, aby napredovali v úsilí o všeobecný pravoslávny koncil.
Od čias, kedy som bol profesorom v Bonne a potom ešte viac ako arcibiskup Mníchova-Freisingu, som mohol – vďaka osobnému priateľstvu s predstaviteľmi Pravoslávnych cirkví – spoznať a oceniť Pravoslávie vždy hlbším spôsobom. V tom čase začala pracovať aj Spojená komisia Biskupskej konferencie Nemecka a Pravoslávnej cirkvi. Odvtedy – svojimi dokumentmi týkajúcimi sa pastorálnych a praktických otázok podporuje – vzájomné pochopenie a prispieva k upevneniu a k rozvinutiu katolícko-pravoslávnych vzťahov v Nemecku.
Zostáva taktiež mimoriadne dôležitá práca pre objasnenie teologických rozdielov, keďže ich prekonanie je nevyhnutnou podmienkou pre obnovenie plnej jednoty, po ktorej túžime a za ktorú sa modlime. Ide predovšetkým o otázku primátu, o ktorej správne pochopenie sa musíme snažiť. Myšlienky o rozpoznávaní medzi podstatou a formou vykonávania primátu, ktoré nám ponúkol pápež Ján Pavol II. v encyklike Ut unum sint (č. 95), nám aj dnes môžu ponúknuť plodné impulzy k diskusii.
S vďačnosťou hľadím aj na prácu Medzinárodnej zmiešanej komisie pre teologický dialóg medzi Katolíckou cirkvou a Pravoslávnymi cirkvami. Som rád, Vážené Eminencie a reprezentanti Pravoslávnych cirkví, že môžem spolu s vami stretnúť predstaviteľov cirkví zapojených do tohto dialógu. Dosiahnuté výsledky umožnia rozvinutie vzájomného pochopenia a priblíženia jedných k tým druhým.
Aktuálnou tendenciou súčasnej doby je takpovediac „oslobodiť“ verejný život od Boha, no kresťanské cirkvi v Nemecku – medzi nimi aj pravoslávni kresťania – na základe viery v jediného Boha a Otca všetkých ľudí spolu napredujú na ceste pokojného vydávania svedectva k vzájomnému pochopeniu a spoločenstvu medzi národmi. Tak konajúc nezabúdajú vkladať zázrak Božieho vtelenia do centra ich ohlasovania. Vedomí si toho, že na tomto zázraku sa zakladá všetka dôstojnosť ľudskej osoby, snažia sa spolu o ochranu ľudského života od jeho počatia až po prirodzenú smrť. Viera v Boha, Stvoriteľa života a absolútna vernosť dôstojnosti každej osobe posilňuje kresťanov v rozhodnutí jednoznačne sa vzoprieť akémukoľvek zákroku, ktorý by bol manipulatívnym a selektívnym voči ľudskému životu. Okrem toho, vedomí si hodnoty manželstva a rodiny, na ktorých nám kresťanom veľmi záleží, musíme ochraňovať integritu a jedinečnosť manželstva medzi mužom a ženou od akejkoľvek pomýlenej interpretácie. Odtiaľto vychádza spoločné úsilie kresťanov – medzi nimi i toľkých pravoslávnych, ktoré je vzácnym príspevkom pre budovanie spoločnosti, ktorá má budúcnosť a v ktorej požíva ľudská osoba potrebný rešpekt.
Obraciame na záver náš pohľad na Máriu, Hodegetria, teda „Tú, ktorá ukazuje cestu“ a ktorá je na Západe uctievaná ako „Naša Pani putovania“. Najsvätejšia Trojica darovala ľudstvu Máriu, Pannu a Matku, aby ona svojím orodovaním nás viedla časom a ukazovala nám cestu k naplneniu. Ku nej sa obraciame s našou prosbou o to, aby sme sa v Kristovi stali spoločenstvom, ktoré bude vnútorne vždy viac zjednotené. Chvála a sláva jeho menu. Nech vás všetkých žehná Boh!
Preklad: Ľubomír Rebek
