Hoci od zjednotenia východnej časti zeme so západnou uplynulo už dvadsať rokov a životná úroveň oboch časti sa postupne vyrovnala (napriek vyššej nezamestnanosti a stále nižším platom, avšak i nájmom v bývalej NDR), rozdiely v náboženskom poňatí náboženského života i v cirkevnej štruktúre naďalej pretrvávajú a nie sú zanedbateľné. Podľa štatistík verí v Boha tri štvrtiny západných Nemcov (74 %), zatiaľ čo na východe je ich o niečo viac než štyridsať percent (42 %). Nábožensky ľahostajný a ideovo nezávislý občan je na východe normou (68 %), avšak na západe je doteraz v menšine (25 %). Deti sa na západe rodia stále v rodinách, zatiaľ na východe sa počet nemanželských detí takmer rovná počtu detí narodených u párov rodičov.

Ešte väčší nepomer vykazuje rozmiestnenie katolíckych biskupstiev - 21 z 27 diecéznych biskupov sídli v bývalej Nemeckej spolkovej republike. Katolíkov žijúcich v Berlíne a bývalej Nemeckej demokratickej republike je menej než milión, zatiaľ čo v západných spolkových krajinách ich počet presahuje 23 miliónov. Mestskými centrami východného katolicizmu sú tradične Berlín a Erfurt, hoci i tu katolíci predstavujú iba desatinu obyvateľstva. Ďalšími ostrovčekmi žitej katolíckej viery sú vidiecke oblasti Durýnska (okres Eichsfeld) a Lužice. V týchto malých komunitách sa vyskytuje viac praktizujúcich katolíkov - 17 % - než na západe, kde ich do kostola pravidelne chodí o polovicu menej. V súčasnej dobe zo západnej cirkvi vystupuje viac ľudí, než je novo pokrstených, zatiaľ čo vo východnom Nemecku krsty nad odchodmi z cirkvi doteraz prevažujú, hoci oboje na kvantitatívne nižšej úrovni.

Prítomnosť Katolíckej cirkvi na východe je tiež menej materiálne hmatateľná - nachádzame tu iba nie veľký počet starých kostolných a kláštorných stavieb, takmer žiadne cirkevné školy či univerzity s dlhou tradíciou. Oproti stovke západných fungujúcich kláštorov je ich na východe činných iba desať. K tejto situácii prispelo relatívne neskoré rozšírenie kresťanstva a potom reformácie, tridsaťročná vojna, sekulárne pruská nadvláda a komunistické prenasledovanie Cirkvi.

Významným rysom nemeckého katolicizmu je veľmi silná účasť laikov na živote Cirkvi. Tento nezameniteľný historický rys súvisí so vznikom katolíckych združení už v 19. storočí v rámci hnutí za občianske práva. Päť miliónov nemeckých katolíkov (teda zhruba pätina z ich celkového počtu) je organizovaných v nejakej asociácii, hnutí či komunite. Ich angažovanosť pritom neplatí iba cirkvi v úzkom slova zmysle, ale prejavuje sa aj v službe spoločnosti formou hospicového hnutia, záchranárskych organizácií (napríklad v oddieloch dobrovoľných hasičov), účasti na politickom dianí a podobne. Najrôznejšie zväzy združujú katolícke deti a mládež, ženy, robotníkov, zamestnancov, odborárov a iné kategórie. Asi 120 týchto asociácii sa spojilo v Združení nemeckých katolíckych organizácii. Prvé celonárodné stretnutie tohto združenia v roku 1848 možno pokladať za vznik nemeckého Katholikentagu. Združenie je tiež základným pilierom Ústredného výboru nemeckých katolíkov, ktorý je uznaný Nemeckou biskupskou konferenciou a koordinuje aktivity laického apoštolátu. Okrem katolíckych organizácii sú vo výbore zastúpené tiež predstavitelia diecéznych rad laikov a inštitúcii laického apoštolátu a ďalšie osobnosti z cirkvi a spoločnosti. Benedikt XVI. sa v záverečnej etape svojej cesty stretne s členmi rady Ústredného výboru nemeckých katolíkov vo freiburskom seminári.

Mnohí príslušníci nemeckej Katolíckej cirkvi pochádzajú z rodín prisťahovalcov - každý piaty nemecký katolík má síce nemecký pas, ale jeho pôvodnou krajinou či krajinou jeho rodičov bola Afrika, Ázia či Latinská Amerika. Cirkevné spoločenstvá považujú cudzojazyčných katolíkov za rovnoprávnych členov nemeckých farností a snažia sa vytvárať podmienky k uchovaniu ich pôvodných náboženských tradícií a tiež k adaptácii na nové prostredie. V nemeckých diecézach bolo zriadených zhruba 400 cudzojazyčných komunít pre 30 etnických a lingvistických skupín, ktoré plnia "preklenovaciu" funkciu vo vzťahu k miestnemu spoločenstvu.

Nemecká cirkev ako súčasť univerzálneho katolíckeho spoločenstva preukazuje veľkú solidaritu s mimoeurópskymi cirkvami. V rámci početných charitatívnych združení podporuje pomocné projekty na celom svete, na ktoré v minulom roku nemeckí katolíci venovali viac než pol miliardy euro. Vo svete pôsobí viac než dvetisíc nemeckých misionárov a misionáriek, zatiaľ čo jeden a pol tisíca zahraničných duchovných vypomáha pri pastorácii v Nemecku.

Benedikt XVI. tak prichádza do cirkevného spoločenstva, ktoré stojí pred mnohými vnútornými i vonkajšími výzvami. V kontexte laickej spoločnosti zahájila nemecká cirkev vnútorný proces dialógu, ktorý má jasne formulovať teologický a cirkevný profil viery v dnešnom Nemecku.

( TK KBS, RV CZ jag; jš, ml ) 20110921009   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]