Vatikán/Chorvátsko (6. júna, RV) - Pápež Benedikt XVI. sa počas svojej 19. apoštolskej cesty v Chorvátsku, v sobotu vo večerných hodinách, stretol aj s mládežou na Námestí Josipa Jelačiča v Záhrebe. Ešte pred príchodom Svätého Otca mladí ľudia v procesii priniesli na pódium obraz Panny Márie od Kamennej brány, patrónky Záhrebu. Po liturgii slova sa Svätý Otec prihovoril mladým Chorvátska týmito slovami:Drahí mladí!
Všetkých vás s láskou pozdravujem! Som veľmi rád, že môžem byť medzi vami na tomto historickom námestí, ktoré predstavuje srdce mesta Záhrebu. Je to miesto stretnutí a diskusií, ktorému často dominuje hluk a zhon každodenného života. Teraz ho vaša prítomnosť premieňa skoro na „chrám”, ktorého klenbou je samotné nebo a dnešný večer sa zdá, akoby sa nad nami skláňalo. V tichu chceme privítať Božie slovo, ktoré sme počuli, aby osvietilo naše mysle a zohrialo naše srdcia.
Ďakujem Mons. Srakičovi, predsedovi biskupskej konferencie, za slová, ktorými uviedol naše stretnutie. Osobitným spôsobom pozdravujem a ďakujem dvom mladým, ktorí nám ponúkli ich krásne svedectvá. Skúsenosť, ktorú prežil Daniel, nám pripomína skúsenosť sv. Augustína: je to skúsenosť hľadania lásky „niekde mimo” a následné zistenie, že je mi bližšie, ako som sám sebe blízkym, „dotýka” sa ma v hĺbke a očisťuje ma… Mateja nám, naopak, hovorila o kráse komunity, ktorá otvára srdce, myseľ a charakter... Ďakujem vám obidvom!
Sv. Pavol - v čítaní, ktoré sme počuli - nás pozýva, aby sme sa „ustavične radovali v Pánovi” (por. Flp 4, 4). Je to slovo, ktoré rozochveje dušu, ak berieme do úvahy, že apoštol národov píše tento list kresťanom vo Filipách vo väzení, pri čakaní na súd. On je spútaný reťazami, ale ohlasovanie a svedectvo evanjelia nie je možné uväzniť. Skúsenosť sv. Pavla ukazuje, že je možné, na našej ceste, zachovať si radosť aj v temných chvíľach. Na akú radosť sa on odvoláva? Všetci vieme, že v srdci každého z nás sa ukrýva silná túžba po šťastí. Každý skutok, každé rozhodnutie, každý úmysel prináša so sebou túto intímnu a prirodzenú potrebu. Veľmi často si však uvedomíme, že sme vložili dôveru do reality, ktorá neuspokojí našu túžbu, skôr naopak, odhalí celú jej nestálosť. A práve v týchto chvíľach zakusujeme potrebu niečoho, čo ide „ďalej”, čo dáva zmysel každodennému životu.
Drahí priatelia, vaša mladosť je časom, ktorý vám daruje Pán, aby ste objavili zmysel existencie! Je to čas veľkých horizontov, citov prežívaných s veľkou intenzitou, ale tiež strachu zo záväzných a trvalých rozhodnutí, z ťažkostí v štúdiu a práci, z otázok okolo tajomstva bolesti a utrpenia. Je toho ešte viac; tento nádherný čas vášho života prináša so sebou hlbokú túžbu, ktorá nemaže všetko ostatné, ale ho vyzdvihuje, aby mu dala plnosť. V Jánovom evanjeliu sa Ježiš obracia na svojich prvých učeníkov a pýta sa: „Čo hľadáte?” (Jn 1, 38). Drahí mladí, tieto slová, táto otázka prechádza časom a priestorom, dotýka sa každého muža i ženy, ktorí sa otvárajú životu a hľadajú správnu cestu... A hľa, tu je prekvapujúca vec: Kristov hlas opakuje aj vám: „Čo hľadáte?” Ježiš k vám dnes hovorí prostredníctvom evanjelia, Ducha Svätého, on je vaším súčasníkom. Je to on, kto vás hľadá, a to ešte predtým, než ho začnete hľadať vy! Rešpektujúc vašu slobodu, sa on približuje ku každému z vás a ponúka sa ako autentická a rozhodujúca odpoveď na túžbu, ktorá prebýva vo vašom bytí, na túžbu po živote, ktorý bude stáť za to, aby bol prežitý. Umožnite, aby vás mohol zobrať za ruku! Umožnite, aby vstupoval stále viac ako priateľ a spoločník na vašej ceste! Dôverujte mu, nikdy vás nesklame! Ježiš vám umožní zblízka spoznať lásku Boha Otca, pomôže vám pochopiť, že vaše šťastie sa realizuje v priateľstve s ním, v spoločenstve s ním, pretože sme boli stvorení a spasení z lásky a iba v láske, tej, ktorá chce a hľadá dobro druhého, zakusujeme skutočne význam života a sme spokojní, že ju prežívame aj v ťažkostiach, skúškach, sklamaniach, idúc aj proti prúdu.
Drahí mladí, zakorenení v Kristovi budete môcť naplno žiť to, čím ste. Ako viete, na túto tému som napísal moje posolstvo pre nasledujúci Svetový deň mládeže, ktorý nás spojí v auguste v Madride a ku ktorému smerujeme. Vychádzal som z výroku sv. Pavla: „V ňom zakorenení a na ňom postavení, upevnení vo viere” (Kol 2, 7). Rastúc v priateľstve s Pánom, prostredníctvom jeho slova, Eucharistie a príslušnosti k Cirkvi, s pomocou vašich kňazov budete môcť svedčiť pred všetkými o radosti zo stretnutia s tým, ktorý vás vždy sprevádza a volá vás, aby ste žili v dôvere a nádeji. Pán Ježiš nie je učiteľom, ktorý klame svojich učeníkov: On jasne hovorí, že cesta s ním si vyžaduje námahu a osobnú obetu, ale stojí to za to! Drahí mladí priatelia, nenechajte sa oklamať zvodnými sľubmi ľahkého úspechu, životnými štýlmi, ktoré uprednostňujú vonkajšok pred vnútrom. Nepodľahnite pokušeniu absolútnej dôvery vo vlastnenie, v materiálne veci, pretože tak nedokážete postrehnúť pravdu, ktorá ide ďalej ako hviezda na nebesiach, kam vás chce priviesť Kristus. Nechajte sa viesť k Božím výšinám! V období vašej mladosti nech vás podopiera svedectvo mnohých Pánových učeníkov, ktorí prežili svoj čas nesúc v srdci novosť evanjelia. Spomeňte si na Františka a Kláru z Assisi, Ružu z Viterba, na Teréziu od Dieťaťa Ježiš, na Dominika Sávia.
Koľko mladých svätých a svätíc máme vo veľkom spoločenstve Cirkvi! Ale tu v Chorvátsku ja a vy myslíme na blahoslaveného Ivana Merza. Výnimočného mladíka naplno začleneného do života spoločnosti, ktorý, keď umrela jeho prvá láska, mladá Gréta, nastúpil na univerzitu. Počas prvej svetovej vojny videl ničenie a smrť, ale toto všetko ho formovalo a posilňovalo, umožniac mu prekonať chvíle krízy a duchovného zápasu. Ivanova viera sa posilnila do takej miery, že sa zameria na štúdium liturgie a začína intenzívny apoštolát medzi samotnými mladými. On objavuje krásu katolíckej viery a pochopí, že povolaním jeho života je žiť priateľstvo s Kristom. Jeho cesta je plná skutkov lásky a dobroty, ktoré udivujú a dojímajú! Zomiera 10. mája 1928 vo veku iba 32 rokov, po niekoľkých mesiacoch choroby, obetujúc svoj život za Cirkev a za mladých.
Tento mladík, ktorý sa daroval v láske, prináša vôňu Krista a je pre všetkých výzvou, aby sme sa nebáli odovzdať seba samých Pánovi, tak ako to kontemplujeme osobitným spôsobom u Panny Márie, Matky Cirkvi, ktorú tu milujete a uctievate pod titulom „Božia Matka Kamennej brány”. V tento večer jej chcem zveriť každého z vás, aby vás sprevádzala svojou ochranou a predovšetkým, aby vám pomohla stretnúť Pána a v ňom objaviť zmysel vašej existencie. Mária sa nebála darovať celú seba Božiemu plánu; v nej vidíme, k akému cieľu sme povolaní: k plnému spoločenstvu s Pánom.
Celý náš život je cestou k jednote a trojjedinosti lásky, ktorou je Boh; môžeme žiť v istote, že nebudeme opustení. Drahí chorvátski mladí, všetkých vás objímam ako deti! Ostávate v mojom srdci a zanechávam vám moje požehnanie. „Ustavične sa radujte v Pánovi!“ Jeho radosť, radosť pravej lásky, nech je vašou silou. Amen. Nech sú pochválení Ježiš a Mária!
Preložil Ľudo Malík
