Vatikán/Chorvátsko (2. júna, RV) - Chorvátsko žije v očakávaní návštevy Svätého Otca. Kardinál Josif Bozanić, záhrebský arcibiskup, v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas pribížil túto atmosféru, ako aj situáciu miestnej Cirkvi:„Predovšetkým by som chcel povedať, že Chorvátsko žije v atmosfére veľkého očakávania návštevy pápeža Benedikta XVI. Hneď, ako vyšla oficiálna správa o apoštolskej ceste Svätého Otca do Záhrebu v dňoch 4. a 5. júna, celá Cirkev zahájila proces prípravy, ako na diecéznej tak aj na národnej úrovni. Každá diecéza vypracovala programy, do ktorých sme sa snažili zapojiť najmä mladých ľudí a rodiny. Mladí ľudia sa pripravovali prostredníctvom rôznych aktivít, modlitbových stretnutí a adorácii. Musím povedať, že hneď od začiatku bol veľký záujem o stretnutie s pápežom: ide o Národné stretnutia mládeže, ktoré sa koná každé dva roky, ale toto bude po prvý raz, kedy sa na ňom zúčastní aj Svätý Otec. Mladí ho očakávajú s veľkým nadšením. Pre rodiny boli pripravené mimoriadne katechézy, ktoré prebiehali v tejto fáze prípravy vo farských skupinách. Ale aj veriaci vo farnostiach, povzbudení kňazmi odo dňa, keď bola oznámená táto apoštolská cesta, sprevádzali všetky aktivity intenzívnou modlitbou a vďačnosťou. Všetko sa odvíja od hlavného motta stretnutia s pápežom v Chorvátsku, ktoré znie: «Spoločne v Kristovi.»“
Prečo bolo vybrané práve toto motto?
„My, biskupi Cirkvi v Chorvátsku sme zvolili toto motto, pretože slovo „spoločne“ odkazuje na túžbu stretnúť sa, na spoločenstvo všetkých ľudských bytostí. Tento aspekt, ktorý je antropologickým rozmerom, nachádza svoje zavŕšenie a naplnenie v teologickej a v kristologickej dimenzii, čo znamená v Kristovi, v novosti Krista. Kristus je skala, na ktorej každý veriaci, každá kresťanská rodina musí postaviť svoj vlastný dom, aby mohol prechádzať cestami života.“
Ktoré sú najpálčivejšie pastoračné výzvy Cirkvi v Chorvátsku?
„Myslím, že najväčšou výzvou je sekularizmus, ktorý je stále viac prítomný v našej spoločnosti, a ktorý vplýva najmä na mladšiu generáciu. Cirkev cíti okrem iného aj výzvu, aby sa venovala rodinám, ktoré sú tiež zasiahnuté sekulárnou kultúrou a ktoré sa v tomto období spájajú s nedostatkom práce, a so situáciou sociálnych a ekonomických problémov. Našou starosťou o rodiny chceme docieliť najmä to, aby sa občianske inštitúcií stali citlivejšími na túto tému a aby zasiahli v prospech rodiny, a to nielen slovami, ale konkrétnymi krokmi. Rodina je inštitúcia, ktorá by mala byť chránená: v rodine je budúcnosť Cirkvi a spoločnosti.“
Večer, 4. júna, sa Benedikt XVI. stretne s chorvátskou mládežou: aká je situácia mladých ľudí v krajine?
„Mladí ľudia, ktorí sa stretnú so Svätým Otcom, zväčša pochádzajú z generácie po páde komunistického režimu. Nachádzajú sa teda v tej istej realite, ako väčšina mladých Európanov. Sú však veľmi citliví na duchovné hodnoty a iniciatívy Cirkvi, pociťujú, že Cirkev je ich domov, ktorý im dáva priestor a stará sa o nich. Často sú to práve mladí ľudia, ktorí vo farnostiach podnecujú nové iniciatívy, ako sú napríklad modlitbové stretnutia, alebo rôzne púte. Naši mladí sa tiež radi zúčastňujú na sviatostnom života a hľadajú príležitosť, aby sa mohli vyspovedať.“
V nedeľu, 5. júna, sa pápež bude modliť pri hrobe blahoslaveného Stepinaca. Čo pre chorvátsky ľud znamená toto gesto?
„Pre cirkev v Chorvátsku, kardinál Stepinac je – mohlo by sa povedať – vzorom vernosti ku Kristovi, Cirkvi a Svätej stolici. Blahoslavený Stepinac bol skutočným pastierom: usiloval sa o obranu základných práv každého človeka a každého národa. Staral sa o všetkých: obete i prenasledovaných. Bol pre nás, aj pre Cirkev, živým svedkom kresťanskej nádeje; svojím životom dokázal svedčiť o kresťanskej nádeji, ktorá pochádza z úplnej dôvery v Božiu vernosť, ktorý vedie k víťazstvu dobra. Blahoslavený kardinál Stepinac bol spravodlivým mužom: nezaprel vlastné svedomie a o to menej slovo ktoré dal Kristovi a Cirkvi, nepristúpil na žiadne kompromisy, aj za cenu vedomého prijatia mučenia.“
Aká je dnes úloha Chorvátska v Európe?
„Chorvátsko je otvorené Európskej únii, chystá sa vstúpiť do nej. Ako Cirkev, sme otvorení k tomu: v podstate, Chorvátsko bolo vždy – môžeme povedať – citlivé na európsku civilizáciu. Sme si však tiež vedomí ťažkostí, ktoré vstup Chorvátska do Európskej únie so sebou prináša. Pred týmto krokom sa zdá byť dôležité zdôrazniť logiku výmeny: len vo vzájomnom poznaní svojej identity, kultúry, histórie a zvykov, môžu ľudia v Európe vytvoriť „spoločný dom“. Myslím si, že Chorvátsko sa nachádza v oblasti kontinentu, kde sa stretávajú a spolu žijú ľudia, ktorí sa hlásia ku kresťanskej alebo pravoslávnej viere, ako aj ľudia, ktorí vyznávajú moslimské náboženstvo. Je teda povolané byť miestom medzináboženského dialógu. Chorvátsko je povolané k tomu, aby sa stalo mostom pre Európu.“
Eminencia, aké sú nádeje Cirkvi a chorvátskeho národa pre nadchádzajúcu návštevu pápeža?
„Pre nás je to osobitný dar prežiť tieto dva so Svätým Otcom, stretnúť sa s ním a modliť sa spolu s ním. Naše srdcia sú otvorené a ochotné prijať jeho slová a jeho posolstvo. Hladíme na túto udalosť s veľkou vďačnosťou a spoznávame v nej významnú možnosť zlepšenia kvality života našej kresťanskej odpovede, aby sme boli skutočnými svedkami viery, vedení nádejou a láskou.“
