Veľká Británia (RV) - Včera popoludní mala hlava Katolíckej cirkvi na programe o 17.00 hodine miestneho času návštevu Domova pre seniorov „St. Peter´s residence“, kde ho privítal arcibiskup Southwarku Mons. Peter Smith. Po modlitbe a požehnaní sa potom Svätý Otec stretol s chorými a prítomným sa prihovoril. „Moji drahí bratia a sestry,
som naozaj spokojný, že som medzi vami, rezidentmi Domu svätého Petra a ďakujem sestre Marie Claireovej a pani Taskperovej za ich milé slová privítania vo vašom mene. Som tiež rád, že môžem pozdraviť arcibiskupa Smitha zo Southwarku, ako aj Malé sestry chudobných, personál a dobrovoľníkov, ktorí vám slúžia.
S pokrokom medicíny a ďalšími faktormi spojenými s predlžovaním veku je dôležité poznať prítomnosť rastúceho počtu starších ako požehnanie pre spoločnosť. Každá generácia sa môže učiť skúsenosti a múdrosti predchádzajúcej generácie. Okrem toho zabezpečenie starostlivosti starším osobám by nemalo byť predovšetkým považované za skutok veľkodušnosti, ale ako splácanie dlhu vďačnosti.
Cirkev zo svojej strany mala vždy veľký rešpekt voči starším. Štvrté prikázanie, “Cti svojho otca a svoju matku, ako ti prikázal Pán, tvoj Boh”, je spojené s prisľúbením, “aby dni tvojho života dlho trvali a aby sa ti darilo na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh! (Dt 5,16).
Táto činnosť Cirkvi pre starších a chorých neponúka iba lásku a starostlivosť, ale Boh ju odplatí požehnaním, ktoré prisľúbil na zemi, keď bude toto prikázanie zachovávané. Boh chce určitý rešpekt pre dôstojnosť a hodnotu, zdravie a blahobyt starších a napriek svojim charitatívnym inštitúciám vo Veľkej Británii a ako aj inde, Cirkev chce plniť Pánov príkaz, aby sa rešpektoval život bez ohľadu na vek a podmienky.
Na začiatku môjho pontifikátu som povedal: “Každý z nás je chcený, každý z nás je milovaný, každý z nás je potrebný“ (Homília svätej omše na začiatku Petrovho úradu biskupa Ríma, 24. apríla 2005). Život je jedinečný dar v každom štádiu, od počatia až po prirodzenú smrť a prináleží iba Bohu dať ho alebo ho vziať. Niekto sa môže tešiť dobrému zdraviu do vysokého veku; ale rovnako kresťania by nemali mať strach mať účasť na utrpeniach Krista, keď to Boh chce, aby sme čelili chorobe. Môj predchodca, pápež Ján Pavol II., trpel verejne v posledných rokoch svojho života. Bolo jasné všetkým, že žil toto spojenie s utrpeniami nášho Pána. Jeho radosť a trpezlivosť, ako k tomu pristupoval v posledných dňoch, boli výrečné a boli dojímavým príkladom pre všetkých nás, ktorí musíme niesť ťarchu rokov, ktoré sa zvyšujú.
Preto som prišiel medzi vás nie iba ako otec, ale predovšetkým ako brat, ktorý dobre pozná radosti a výzvy, ktoré sú spojené s vekom. Naše dlhé dni života nám ponúkajú príležitosť oceniť krásu najväčších darov, ktoré nám Boh dal, dar života, ako aj krehkosť ľudského ducha. Tí, ktorí medzi nami žijú už niekoľko rokov, majú nádhernú príležitosť prehĺbiť si vedomie tajomstva Krista, ktorí sa ponížil, aby prijal našu ľudskú prirodzenosť. Kým rastie naše normálne obdobie života, ubúdajú naše fyzické schopnosti; a predsa tieto obdobia môžu byť zo všetkých našich rokov v našom živote duchovne najplodnejšími. Tieto roky sú príležitosťou zahrnúť do vrúcnej modlitby všetkých tých, ktorých sme mali radi v tomto živote a vložiť do nej všetko to, čo sme a čo sme urobili z Božej milosti a láskavosti. Toto bude určite veľkou duchovnou útechou a dovolí nám objaviť nanovo jeho lásku a jeho dobrotu po všetky dni nášho života.
S týmito pocitmi, drahí bratia a sestry, vás zo srdca uisťujem o mojich modlitbách za vás všetkých a prosím vás, aby ste sa modlili aj vy za mňa. Nech naša blahoslavená Panna a jej ženích svätý Jozef prosia za našu radosť v týchto dňoch a vyprosia nám požehnanie pokojného prechodu do budúcnosti.
Boh nech vás žehná“!
Preložil Peter Dufka
