Pri príležitosti ukončenia Roka kňazov sa v utorok 8. júna stretli v Bazilike minor v Ľutine kňazi Prešovskej archieparchie so svojím otcom arcibiskupom Jánom Babjakom SJ. Po modlitbe tretieho času sa Mons. Jozef Tóth v prednáške venoval trom dimenziám kňazského pôsobenia – učiť, posväcovať a spravovať. Vo všetkých pôsobí Svätý Duch. Kňazom ponúkol veľa hlbokých myšlienok. Povedal, že kňaz stojí denne tam, kde sa rodí svätosť. Platí to hlavne o slávení Eucharistie. Kňazi sú povinní hovoriť, ohlasovať Božie slovo, to je najkrajšie v ich živote. Mnohých zaujali slová: „Prezidenti, králi, vedci, umelci i prostí ľudia, všetci nechávajú tu na zemi svoje profesie i tituly, len my kňazi odchádzame aj za hranice smrti tí istí ako kňazi!“ Po diskusii nasledovalo slávenie archijerejskej svätej liturgie. V homílii o. Ľubomíra Petríka zaznelo, že „Boh nás povolal ku kňazstvu nielen pre službu spoločenstvu, ale aj pre naše obrátenie. Aby nás zachránil, išiel až tak ďaleko, že nám nehodným dal dar kňazstva. Tento dar a tajomstvo je nielen pre spásu iných, ale aj pre našu záchranu.“ Vyzdvihol dôležitosť vzťahov medzi kňazmi, lebo jeden druhému môžu byť pomocou na ceste spásy. Na základe prečítaného evanjelia, v ktorom Pán posiela svojich učeníkov, aby išli bez zlata, striebra, peňazí..., otec kancelár pripomenul dôležitosť jednoty kňaza s Kristom, „aby sme sa nespoliehali viac na naše schopnosti ako na Božiu moc, lebo sme sa už veľakrát presvedčili o našich slabostiach, ale aj o Božej moci.“
Prítomným bol odovzdaný pozdrav emeritného biskupa Jána Hirku, ako aj uistenie o jeho modlitbách za všetkých kňazov. Otec arcibiskup pozval kňazov, aby v modlitbách pamätali na emeritného otca biskupa. Otec Štefan Paločko, odborný asistent na GTF PU, vo svojej prednáške poukázal na niekoľko rôznych pohľadov na kresťanstvo, ktoré nemôžu naplniť život človeka. Napríklad pohľad na kresťanstvo ako na kultúru, alebo ako na filozofický smer alebo vnímanie kresťanstva ako nejakej mágie, že keď sa budeme veľa modliť a postiť, naplnia sa naše predstavy o živote. „Tieto kategórie neriešia náš hlad po živote, po naplnení. Preto je veľmi dôležité, aby sme predovšetkým my kňazi pochopili, čo vlastne Ježiš Kristus priniesol.“ Odpoveď je potrebné začať hľadať v krste. „Keď sa vzdáme svojho života závislého od vonkajších okolností a prijmeme Ježišov život, okolnosti sa nezmenia, ale dostaneme život, ktorý je nezávislý od týchto vonkajších okolností. Potom dejiny Ježiša Krista sa stanú našimi dejinami.“ Podľa toho, ako kňazi vnímame svoje kresťanstvo, tak ho budeme odovzdávať ďalej. Stále, keď sa umárame, sme nespokojní, nervózni, závidíme si a pod., ešte nežijeme Kristov život. V prvom rade sa my kňazi musíme stretnúť s Kristom, aby sa ľudia pýtali, čo ten kňaz má, čo ja nemám, že je v ňom radosť, a úplná, povedal o. Štefan.
Po diskusii sa prihovoril vladyka Ján. Poďakoval kňazom za ich službu a horlivosť, za niektoré hodnotné aktivity počas Roka kňazov a ponúkol niekoľko bodov, aby aj po jeho skončení pokračovala ich neustála ľudská a kňazská formácia a duchovné dozrievanie. Okrem iných zaujímavých podnetov pozval kňazov, aby nezabúdali zvolávať Božie požehnanie aj na seba a svoje rodiny. Ďalej ich povzbudil k dennej modlitbe časoslova – úradnej modlitby Cirkvi, meditovaniu nad Božím slovom, ale napr. aj k osvojeniu si Korunky Božieho milosrdenstva, „lebo bez modlitby, bez vlastného posväcovania kňaz vyschne a nebude mať čo dávať.“ Pozval svojich kňazov budovať jednotu s Kristom Veľkňazom, ale aj jednotu navzájom, aby sa modlili a obetovali jeden za druhého. Záver hodnotného stretnutia patril spoločnej modlitbe k Božiemu milosrdenstvu.
TK KBS informoval Ľubomír Petrík
