Cyprus (5. júna, RV) - Posledným bodom dnešného, druhého dňa návštevy Benedikta XVI. na Cypre bola svätá omša s kňazmi, rehoľníkmi, rehoľníčkami, katechétmi a zástupcami cirkevných hnutí na Cypre, v Kostole Najsvätejšieho Kríža v Nikózii, ktorá sa začala o 17.30 hod. miestneho času. Svätý Otec sa prítomným prihovoril v homílii týmito slovami: „Drahí bratia a sestry v Kristovi,
Syn človeka musí byť vyzdvihnutý, aby každý, kto v neho verí, mal život večný (porov. Jn 3,14-15). V tejto svätej omši adorujeme a chválime nášho Pána Ježiša Krista, lebo svojím svätým krížom vykúpil svet. Svojou smrťou a zmŕtvychvstaním nám otvoril brány neba a pripravil nám miesto, aby nám, jeho nasledovníkom, dal účasť na jeho sláve.
V centre dnešného slávenia je Kristov kríž. Mnohých by mohlo pokúšať sa pýtať, prečo my, kresťania, oslavujeme nástroj umučenia, znak utrpenia, porážky a pádu. Je pravda, že kríž vyjadruje všetky tieto významy. Predsa, vďaka tomu, ktorý bol vyzdvihnutý na kríž za našu spásu, reprezentuje tiež definitívne víťazstvo Božej lásky voči všetkej zlobe sveta.“
Ďalej Svätý Otec vo svojej homílii poukázal na dejiny ľudstva, ktoré sú spojené s Adamovým hriechom, pre ktorý vstúpili do sveta utrpenie a smrť. Ich tragické účinky sa stali evidentné v dejinách Adamových potomkov, Izraelského národa ale i v našich osobných dejinách. Človek nemôže zachrániť sám seba z následkov vlastného hriechu. Iba Boh ho môže oslobodiť z morálneho a fyzického otroctva. Urobil to tým, že poslal na svet svojho jediného Syna, ktorý musel byť vyzdvihnutý na kríž tak, ako Mojžiš vyzdvihol hada na púšti. Tí, ktorí obrátili pohľad k nemu s vierou, mohli si zachrániť život. „Toto posolstvo kríža je stále aktuálne,“ povedal pápež a pokračoval.
„Drahí bratia kňazi, drahí rehoľníci, drahí katechéti, posolstvo kríža je zverené nám, takže môžeme ponúknuť svetu nádej. Keď ohlasujeme ukrižovaného Krista, neohlasujeme sami seba ale jeho. Neponúkame svetu našu múdrosť, nehovoríme o vlastných zásluhách, ale ponúkame kanály jeho múdrosti, jeho lásky, jeho spásonosných zásluh. Vieme, že sme iba hlinené nádoby a predsa, prekvapujúco sme boli vyvolení, aby sme boli hlásateľmi jeho spásonosnej pravdy, ktorú svet potrebuje počuť.
Keď ohlasujeme Kristov kríž, snažme sa vždy napodobniť nezištnú lásku toho, ktorý obetoval seba samého na oltári kríža, toho, ktorý je zároveň kňazom i obetou, toho, v ktorého osobe hovoríme a konáme, keď vysluhujeme službu, ktorú nám určil. Uvažujúc nad našimi slabosťami, či už osobne alebo spoločne, uznajme pokorne, že si zaslúžime trest, ktorý on, nevinný Baránok, znášal za nás. A keď v zhode s tým, čo sme si zaslúžili, by sme mali nejakým spôsobom účasť na Kristovom utrpení, tešme sa, pretože budeme mať radosť oveľa väčšiu, keď sa nám zjaví v sláve.
Áno, milovaní bratia a sestry v Kristovi, nech je ďaleko od nás sláva, ktorá nie je slávou kríža nášho Pána Ježiša Krista (Porov. Gal 6,14). On je náš život, naša spása a naše vzkriesenie. Skrze neho sme boli spasení a oslobodení.“
