Drahí bratia a sestry v Ríme a na celom svete, a vy všetci muži a ženy milovaní Kristom,dnes nad nami zažiarilo svetlo, pretože sa pre nás narodil Pán. Liturgia svätej omše na úsvite nám pripomenula, že noc už ustúpila a deň sa priblížil. Ožaruje nás svetlo vychádzajúce z betlehemskej jaskyne.
Sväté písmo a liturgia však nehovoria o prirodzenom svetle, ale o inom, zvláštnom druhu svetla, ktoré je orientované na „nás“, teda smeruje k „nám“, pre ktorých sa betlehemské Dieťa „narodilo“. Toto „my“ označuje Cirkev, veľkú rodinu veriacich v Krista, ktorí s nádejou očakávali nové narodenie Spasiteľa a dnes toto tajomstvo slávia ako neprestajne aktuálnu udalosť.
Na počiatku pri betlehemských jasličkách bolo toto „my“ ľudským očiam takmer neviditeľné. Ako referuje Evanjelium podľa Lukáša, okrem Márie a Jozefa zahŕňalo len niekoľkých pokorných pastierov, ktorí prišli do jaskyne na pokyn anjela. Svetlo prvých Vianoc bolo ako oheň zapálený v tme. Všade okolo bola tma, keď v jaskyni žiarilo svetlo, ktoré „osvecuje každého človeka“ (Jn 1, 9). Všetko sa odohralo v úplnej jednoduchosti a skrytosti, spôsobom, akým Boh pôsobí v celých dejinách spásy. Boh rád zapaľuje ohraničené svetlá, aby potom jeho lúčmi osvietil široký priestor. Pravda a láska, ktoré sú obsahom tohto svetla, sa zapália tam, kde je toto svetlo prijaté. Šíria sa potom sústrednými kruhmi akoby dotykmi v srdciach a mysliach tých, ktorí sa slobodne otvárajú ich žiare a tak sa sami stávajú zdrojom svetla. Cirkev teda začína svoje dejiny v chudobnej betlehemskej jaskyni, aby sa v priebehu storočí stala ľudom a zdrojom svetla pre svet. Aj dnes prostredníctvom tých, ktorí idú v ústrety Dieťaťu, Boh ustavične zapaľuje plamene uprostred noci sveta a zvoláva ľudí, aby v Ježišovi spoznali „znamenie“ jeho spásnej a oslobodzujúcej prítomnosti a aby sa tak ono „my“ veriacich v Krista rozšírilo na celé ľudstvo.
Kdekoľvek je nejaké „my“, ktoré prijíma Boha, tam žiari aj Kristovo svetlo, i v tých najťažších podmienkach. Cirkev ako Panna Mária ponúka svetu Ježiša, Syna, ktorého ona sama prijala ako dar a ktorý prišiel oslobodiť človeka z otroctva hriechu. Cirkev - rovnako ako Mária - nemá strach, pretože toto Dieťa je jej silou. Nenecháva si ho len pre seba: ponúka ho všetkým, ktorí ho hľadajú s úprimným srdcom, pokorným ľuďom tejto zeme, utláčaným, obetiam násilia a tým, ktorí túžia po dobre pokoja. Aj dnešnej ľudskej rodine, hlboko poznačenej ťažkou ekonomickou, no ešte predtým morálnou krízou a bolestivými ranami vojen a konfliktov, Cirkev cez prejavy súcitu a vernosti človeku opakuje s pastiermi: „Poďme do Betlehema“ (Lk 2, 15), tam nájdeme našu nádej.
„My“ Cirkvi žije tam, kde sa narodil Ježiš, vo Svätej zemi, a vyzýva jej obyvateľov, aby opustili logiku násilia a pomsty a s novou silou a veľkorysosťou sa vydali na cestu pokojného spolužitia. „My“ Cirkvi je prítomné aj v iných krajinách Blízkeho východu. Ako nepomyslieť na ťažkú situáciu v Iraku a malé stádo kresťanov, ktorí žijú v tomto regióne? Neraz trpia násilie a nespravodlivosti, ale neprestajne sa usilujú o civilizované spolužitie, ktoré odmieta logiku konfliktov a nevraživosti vočik blížnym. „My“ Cirkvi pôsobí na Srí Lanke, na Kórejskom polostrove a na Filipínach, ako aj v ďalších ázijských krajinách ako kvas opätovného zjednotenia a pokoja. Na africkom kontinente neprestáva dvíhať hlas k Bohu s prosbou o ukončenie utrpenia v Demokratickej republike Kongo. Obyvateľov Guiney a Nigérie vyzýva rešpektovať ľudské práva a pozýva na dialóg. Obyvateľov Madagaskaru prosí, aby prekonali vnútorné rozdelenie a vzájomne sa prijali. A všetkým pripomína, že sú povolaní zachovať si nádej napriek drámam, skúškam a ťažkostiam, ktoré ich naďalej sužujú. V Európe a Severnej Amerike „my“ Cirkvi naliehavo vyzýva prekonať egoistickú a technokratickú mentalitu, napomáhať spoločné dobro a rešpektovať najslabších, počínajúc ešte nenarodenými. V Hondurase pomáha začať inštitucionálnu obnovu. V celej Latinskej Amerike je „my“ Cirkvi faktorom identity, plnosti pravdy a činorodej lásky, ktoré nemôže nahradiť žiadna ideológia, je výzvou rešpektovať neodcudziteľné práva každého človeka a jeho integrálny rozvoj, ohlasuje spravodlivosť a bratstvo, je zdrojom jednoty.
Cirkev, verná poslaniu, ktoré jej zveril Zakladateľ, je solidárna s tými, ktorí sú postihnutí prírodnými katastrofami a chudobou i v blahobytných spoločnostiach. Tých, ktorí opúšťajú svoju rodnú zem a pre hlad, netoleranciu alebo zničené životné prostredie sú nútení odísť ďaleko, Cirkev vyzýva pohostinne prijať. Jedným slovom Cirkev všade ohlasuje Kristovo evanjelium napriek prenasledovaniu, diskriminácii, útokom a indiferentnosti, neraz nepriateľskej. Toto všetko jej, naopak, dokonca umožňuje mať účasť na osude jej Učiteľa a Pána.
Drahí bratia a sestry, akým veľkým darom je pre nás patriť do spoločenstva, ktoré je pre všetkých! Zo spoločenstva Najsvätejšej Trojice, z jej srdca, zostúpil na svet Emanuel - Ježiš - Boh s nami. Tak ako pastieri v Betleheme, aj my plní úžasu a vďaky kontemplujme toto tajomstvo lásky a svetla! Požehnané Vianoce všetkým!
