Česká republika (28. septembra, RV) - Rovnako ako svoj prvý príhovor na českej pôde, aj ten posledný, ktorý odznel na ruzyňskom letisku, Benedikt XVI. začal v češtine: „Pane prezidente, páni kardinálové, bratři v biskupské službě, Vaše Excelence, dámy a pánové! Ve chvíli slavnostního rozloučení vám chci vyjádřit své poděkování za štědrou pohostinnost, které se mi dostalo během krátkého pobytu v této nádherné zemi.“
Benedikt XVI. pokračoval po anglicky:
„Moja vďaka patrí predovšetkým vám, pán prezident, za vaše slová a za čas, ktorý som strávil vo vašej rezidencii. V dnešný deň sviatku svätého Václava, hlavného patróna českého národa, mi dovoľte ešte raz popriať vám všetko najlepšie k meninám. Keďže v dnešný deň slávi meniny aj biskup Václav Malý, rovnako aj jemu blahoželám a chcel by som mu poďakovať za všetko úsilie vynaložené na prípravu a koordináciu mojej pastoračnej návštevy v Českej republike. Som veľmi vďačný kardinálovi Vlkovi, arcibiskupovi Graubnerovi a všetkým, ktorí sa tak veľmi zaslúžili o hladký priebeh celého sledu stretnutí a slávení. Prirodzene, moje poďakovanie patrí verejným predstaviteľom, médiám, veľkému počtu dobrovoľníkov, ktorí pomáhali organizovať zástupy ľudí, všetkým veriacim, ktorí sa modlili, aby táto návšteva priniesla ovocie pre dobro českého národa a pre miestnu Cirkev.
Uchovám si v pamäti chvíle modlitby, ktoré som mohol prežívať spoločne s biskupmi, kňazmi a veriacimi tejto krajiny. Zvlášť dojímavé bolo dnešné ráno, keď som mohol sláviť svätú omšu v Starej Boleslavi, na mieste mučeníctva mladého kniežaťa Václava, a uctiť si ho na jeho hrobe v sobotu večer v majestátnej katedrále, ktorá dominuje v panoráme Prahy. Včera na Morave, kde svätí Cyril a Metod začali svoje apoštolské poslanie, som mohol v modlitbe vzdať vďaku za začiatky kresťanstva na tomto území, a pochopiteľne, na všetkých slovanských územiach. Cirkev v tejto krajine bola skutočne požehnaná nevšedným radom misionárov a mučeníkov, rovnako ako svätcami kontemplatívneho života, spomedzi ktorých chcem menovať svätú Anežku Českú, ktorej kanonizácia práve pred dvadsiatimi rokmi predznamenala oslobodenie tejto krajiny spod ateistického útlaku.
Moje včerajšie stretnutie s predstaviteľmi iných kresťanských spoločenstiev ma uistilo o dôležitosti ekumenického dialógu v tejto krajine, ktorá si tak mnoho vytrpela v dôsledku náboženského rozdelenia v období tridsaťročnej vojny. Tak veľa sa už vykonalo pre uzdravenie rán minulosti, a podnikli sa presvedčivé kroky na ceste k zmiereniu a skutočnej jednote v Kristovi. Pri ďalšom budovaní na týchto pevných základoch má dôležitú úlohu akademické spoločenstvo, a to svojím nekompromisným hľadaním pravdy. Potešilo ma, že som mal včera možnosť stretnúť sa s predstaviteľmi vysokých škôl tejto krajiny a vyjadriť im moje uznanie za vznešené poslanie, ktorému zasvätili svoje životy.
Bol som osobitne potešený stretnutím s mládežou ktorú som mohol povzbudiť, aby nadviazala na tie najlepšie tradície národných dejín, najmä na jeho kresťanské dedičstvo. Podľa výroku, ktorý býva pripisovaný Franzovi Kafkovi: „Kto si zachová schopnosť vidieť krásu, nikdy nezostarne.“ (Gustav Janouch, Rozhovory s Kafkou). Ak naše oči ostanú otvorené pre krásu Božieho stvorenia, a naša myseľ pre krásu jeho pravdy, potom môžeme skutočne dúfať, že zostaneme mladými a že budeme budovať svet, ktorý odráža niečo z tej božskej krásy, a tým budeme inšpirovať aj budúce generácie, aby konali podobne.
Pán prezident, drahí priatelia, ešte raz vyjadrujem svoje poďakovanie a sľubujem, že na všetkých budem pamätať vo svojich modlitbách a že vás budem nosiť vo svojom srdci. Nech Boh žehná Českú republiku!“
Na záver sa Benedikt XVI. opäť vrátil k češtine:
„Ať Pražské Jezulátko je i nadále vaší inspirací a vede všechny rodiny vašeho národa. Kéž vám všem Bůh žehná!“
