Angola (22. marca, RV) – Včera o 16.30 hod sa Svätý Otec stretol s mladými na Štadióne kokosovníkov v hlavnom meste Angoly v Luande. Pri tejto príležitosti sa im prihovoril slovami: „Drahí priatelia!
prišli ste vo veľkom počte, ako reprezentanti mnohých ďalších, ktorí sú s vami duchovne spojení, na stretnutie s nástupcom sv. Petra a spoločne so mnou vyznať pred všetkými radosť z viery v Ježiša Krista a obnoviť úsilie byť jeho učeníkmi v tomto čase. To isté stretnutie sa odohralo v tomto meste 7. júla 1992 s milovaným pápežom Jánom Pavlom II. S trochu rozličnými rysmi tváre, ale s tou istou láskou v srdci, hľa pred vami súčasný nástupca sv. Petra, ktorý vás všetkých objíma v Ježišovi Kristovi, ktorý „je ten istý včera, dnes a naveky“ (Hebr 13,8).
V prvom rade sa chcem poďakovať za slávnosť, ktorú mi robíte, za túto slávnosť ktorou ste vy, za vašu prítomnosť a vašu radosť. Obraciam sa so srdečným pozdravom na ctihodných bratov v biskupskej a kňazskej službe a na vašich animátorov. Zo srdca ďakujem a pozdravujem všetkých, ktorí pripravili toto stretnutie, zvlášť biskupskú komisiu pre mládež a povolania so svojím predsedom Mons. Kanda Almeida, ktorému ďakujem za srdečné privítacie slová. Pozdravujem všetkých mladých, katolíkov i mládež iného vierovyznania na ceste hľadania odpovede na svoje problémy o ktorých istotne hovorili vaši reprezentanti, ktorých slová som si s uznaním(vďačnosťou) vypočul. Vzájomné objatie, ktoré sme si vymenili, prirodzene patrí vám všetkým.
Stretnúť sa s mladými ľuďmi je príjemné pre všetkých! Oni majú často mnohé ťažkosti, ale nosia v sebe veľkú nádej a veľké nadšenie a pevnú vôľu vždy začať odznova. Moji mladí priatelia, uchovávajte si v sebe samých dynamickú silu, ktorá smeruje do budúcnosti. Pozývam vás pozerať sa na ňu pohľadom apoštola Jána: «Videl som nové nebo a novú zem (...) a videl som ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha. A počul som mohutný hlas od trónu hovoriť: “Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi“» (Zjv 21, 1-3). Milí priatelia, Boh robí veci odlišne. Počínajúc pokojnou intímnosťou medzi Bohom a prvým párom v záhrade Eden, prechádzajúc cez Božiu slávu, ktorá vyžarovala v stánku stretnutia uprostred izraelského ľudu, ktorý prechádzal púšťou, až k inkarnácii Božieho Syna, ktorý sa nerozlučným spôsobom zjednotil s človekom v Ježišovi Kristovi. Ten istý Ježiš znova začne prechod ľudskou púšťou prekonajúc smrť a dôjduc až k zmŕtvychvstaniu tiahnuc so sebou k Bohu celé ľudstvo. Dnes sa Ježiš viac nenachádza ohraničený nejakým konkrétnym miestom, alebo časom, ale jeho Duch, Duch Svätý prýšti z neho a vstupuje do našich sŕdc zjednocujúc nás tak s Ježišom samým a cez neho s Otcom s Bohom jedným a zároveň trojjediným.
Áno moji milí priatelia! Boh robí rozdiely. Ba viac! Nás robí rozdielnych, robí nás nových. Také je prisľúbenie, ktoré nám dal on sám: «Hľa všetko robím nové» (Zjv 21,5) A je to pravda! Hovorí nám o tom svätý apoštol Pavol: «Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové. Ale toto všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril» (2 Kor 5, 17-18). Vstúpiac do neba a tak vstúpiac do večnosti, Ježiš Kristus sa stal Pánom pre všetky časy. A tak sa môže stať našim spoločníkom v prítomnosti, prinášajúc knihu našich dní vo svojej ruke. V nej drží pevne minulosť so zdrojmi a základom nášho bytia, v nej žiarlivo chráni budúcnosť, nechajúc nás vytušiť najkrajší úsvit celého nášho života, ktorý z nej vyžaruje, čo je vzkriesenie v Bohu. Budúcnosťou nového ľudstva je Boh; vlastnou skutočnou predzvesť tohto je Cirkev. Keď budete mať možnosť čítajte s pozornosťou históriu: môžete si uvedomiť, že Cirkev v priebehu stáročí nestarne, ba naopak stáva sa vždy mladšou, pretože kráča smerom k Pánovi, približujúc sa každý deň viac k prameňu z ktorého vyviera mladosť, obnova a životná sila.
Priatelia, ktorí ma počúvate, budúcnosť je Boh. Ako sme boli počuli, On «zotrie im z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku už nebude, ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo» (Zjv 21,4). Medzitým tu vidím prítomných niektorých mladých z Angoly zmrzačených dôsledkom vojny a mín, myslím na nespočetné množstvo sĺz, ktoré mnohí z vás preliali za stratou blízkych a nie je ťažké predstaviť si šedé mračná, ktoré zatieňujú nebo vašich najkrajších snov...Čítam vo vašich srdciach pochybnosti s ktorými sa na mňa obraciate: «Toto je to čo máme. To o čom nám hovoríš ty nie je viditeľné! Prisľúbenie má Božiu záruku – a my vám veríme – ale Boh kedy povstane na obnovenie všetkých vecí?». Ježišova odpoveď je tá istá, akú dal svojim učeníkom: «Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?!» (Jn 14, 1-2). Ale vy drahá mládež, naliehate: «Súhlasíme! Ale kedy sa to stane?» Na podobnú otázku apoštolov Ježiš odpovedal: «Vám neprislúcha poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ale keď zostúpi na vás Svätý Duch dostanete silu a budete mi svedkami (...) až po samý kraj zeme» (Sk 1, 7-8). Pozrite, Ježiš nás nenechá bez odpovede; hovorí nám jasne jednu vec: obnova začína vo vnútri, dostanete silu z hora. Dynamická sila pre budúcnosť sa nachádza vo vašom vnútri.”
Nachádza sa vo vnútri...ale ako? Ako je ukrytý život v semienku: tak to vysvetlil Ježiš v jednom kritickom okamihu svojho poslania. Jeho poslanie sa začalo s veľkým nadšením dokiaľ ľud videl uzdravovať chorých, vyháňať diablov, ohlasovať evanjelium; ale inak svet išiel ďalej ako prv: Rimania stále vládli, život zostával stále ťažký, napriek týmto znakom a pekným slovám. A entuziazmus pomaly opadával až do bodu kedy niektorí učeníci opustili Majstra (por. Jn 6,66), ktorý síce kázal, ale nemenil svet. A všetci sa pýtali: Akú skutočnú hodnotu má táto zvesť?. Čo nám prinesie tento prorok Boží? A tak Ježiš hovoril o rozsievačovi, ktorý rozsieva semeno na poli sveta a vysvetlil, že to semeno je jeho Slovo (Mk 4,3-20), uskutočnené uzdravenia sú naozaj malou vecou ak ich porovnáte s enormnou núdzou a „macas“ ťažkosťami každého dňa. A predsa v semienku je prítomná budúcnosť, pretože semeno nosí v sebe chlieb zajtrajška, život zajtrajška. Semeno sa zdá akoby ničím, ale je prítomnosť budúcna to je prísľub prítomný už dnes; keď padne do dobrej pôdy prinesie tridsať, šesťdesiat až stonásobne viac.
Priatelia moji vy ste od Boha zasiate semeno do pôdy; ono nesie v srdci silu z hora, silu Ducha Svätého. Predsa len od prisľúbenia života k úrode, je jediná možná cesta a to ponúknuť život pre lásku a zomrieť z lásky. Povedal to sám Ježiš:«Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete zachráni si ho pre večný život» (por. Jn 12, 24-25). Tak to povedal Ježiš a tak to aj spravil: jeho ukrižovanie sa zdá totálnou porážkou, ale nie je ňou! Ježiš oživený silou«večného Ducha sám seba priniesol Bohu na obetu bez poškvrny» (Hebr 9,14). A týmto spôsobom padol akoby do zeme a mohol priniesť úrodu v každom čase a počas všetkých vekov. A uprostred vás sa nachádza nový chlieb, chlieb budúceho života, Najsvätejšia Eucharistia, ktorá nás sýti a je príčinou rozkvetu trojičného života v srdciach ľudí.
Mladí priatelia semeno obdarené tým istým večným Duchom, sa rozvíja vo vrúcnom objatí Eucharistie, v ktorej sa realizuje Pánov testament. On sa dáva nám a my odpovedáme darujúc sa druhým pre jeho lásku. Toto je cesta života, ale bude možné ju prejsť len za jednej podmienky a to stáleho dialógu s Pánom a skutočného dialógu medzi vami. Prevládajúce sociálne zázemie vám nepomáha žiť Ježišove slová a ani darovaniu seba samých ku ktorému On vás pozýva podľa plánu Otca. Milí priatelia, sila sa nachádza vo vašom vnútri, tak ako bola v Ježišovi, ktorý hovoril: «Otec, ktorý ostáva vo mne , koná svoje skutky. (...) Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi» (Jn 14, 10.12). A preto nemajte strach urobiť definitívne rozhodnutia. Ušľachtilosť vám nechýba – viem to! Ale zoči-voči riziku zobrať na seba záväzok na celý život, či už v manželstve, alebo v osobitnom zasvätení sa Pánovi, pociťujete strach: «Svet je v neustálom pohybe a život je plný možností. Budem môcť v tomto období môjho života ignorujúc nepredvídateľnosti ktoré mi ona uschovala? Nestane sa, že týmto mojim definitívnym rozhodnutím sa zahrávam so svojou slobodou a sám si zviažem ruky?». Toto sú pochybnosti, ktoré vás napadajú a súčasná individualistická a hedonistická kultúra to vyhrocuje. Ale keď sa mladý človek nerozhodne, dostáva sa do rizika, že zostane večným dieťaťom.
Hovorím vám : Majte odvahu! Osmeľte sa k definitívnym rozhodnutiam, pretože v skutočnosti tieto sú jediné, ktoré neničia slobodu, ale jej udávajú správny smer, umožňujúc jej napredovať a tak dosiahnuť niečo veľké v živote. Niet pochybností o tom, že život má cenu iba ak máte odvahu k dobrodružstvu, dôveru, že Pán vás nikdy neponechá samých. Angolská mládež, urob slobodným vo svojom vnútri Ducha Svätého, silu z hora! S dôverou v túto silu, ako Ježiš, riskni tento skok akoby sme povedali v niečo definitívne a tak ponúkni možnosť životu! Tak sa začnú tvoriť medzi vami ostrovy, oázy a potom veľké územia kresťanskej kultúry, v ktorých sa stane viditeľnou to «sväté mesto, ktoré zostupuje z neba od Boha vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha». Toto je život, pre ktorý sa oplatí žiť a ktorý vám z celého želám. Nech žije angolská mládež!
