Milí veriaci ! Dnešné evanjelium nám predstavuje skupinu farizejov, ktorí sa pokúšajú nastrojiť Ježišovi chyták, keď mu položia úlisnú otázku, či slobodno platiť cisárovi daň, či nie. Keby povedal nie, mohli by ho obžalovať u rímskej okupantskej vrchnosti, že poburuje ľud proti štátnej moci. Keby však povedal, že dane treba platiť, stratil by sympatie ľudí. Kristus Pán však si vypýta peniaz, na ktorom je obraz rímskeho cisára a dá im odpoveď: „Dávajte čo je cisárovo cisárovi, a čo je Božie, Bohu“. Tak odkryje pokrytectvo farizejov a zároveň ich upozorní, že jestvuje aj iná autorita, ktorú by si mali uctiť a nezabúdať na ňu, a to je sám Boh. Tým potvrdí povinnosť voči svetskej moci, ktorá sa stará o spoločné dobro, voči „pozemskému kráľovstvu“, či panstvu, ale zdôrazni aj jestvovanie vyššej osobnosti a moci, a to samého Boha a „Božieho kráľovstva“, ktoré sa líši od svetského. Nijaký cisár a iný vladár, nijaká svetská štátna alebo i nadštátna moc nemá nahradiť Boha. Jestvuje povinnosť „dávať“ cisárovi, čo mu podľa spravodlivosti patrí, ale jestvuje aj povinnosť uznať a uplatniť Božie zákony, uctiť si Boha a „vrátiť“ Bohu to, čo mu patrí.
Čo však patrí Bohu? Lurdy nás upozorňujú, že všetko patrí Jemu, lebo je Stvoriteľ všetkého. Panna Mária si žiadala vystavať na tomto mieste chrám, aby sme si aj tu pripomenuli Božiu dobrotu a lásku k nám a vedeli ju odplácať. Aj my sami sme Boží majetok, lebo On nás stvoril „na svoj obraz a podobu“ (Gn 1,26-27). Všetko, čo sme a čo máme, je jeho darom. Všetko sme dostali do správy, do používania pre dobro vlastné i všetkých spoluobyvateľov v spravodlivosti a láske. Božie prikázania sú svetlom a ochranou na ceste životom, a to pre naše dobro a bezpečnosť, a zákon lásky je najhumánnejší spôsob života v každej spoločnosti. Kto raz v Lurdoch zažije procesiu s eucharistickým požehnaním chorých, ten lepšie pochopí, že Lurdy sú naozaj „škola lásky a nádeje“, ako ich nazval Svätý Otec Benedikt XVI.
„Dávajte Bohu, čo je Božie !“ Lurdy sú pre nás pripomienka a výzva, predovšetkým aby sme uznali, že každý človek potrebuje Boha. Uznať Boha v každodennom živote. Nielen rozumom, nielen jazykom, ale dôsledne, prijať ho ako Otca, ako živého Boha, uznať ho hlavou i srdcom, hľadať ho a stýkať sa s ním v modlitbe, uznávať a konať jeho vôľu v každej činnosti, v každom prostredí a za každých okolností. Človek potrebuje Boha, lebo sa skladá z tela i ducha; „potrebuje Boha, ináč ostane zbavený nádeje“ (enc.“Spe salvi“, č.23). Potrebuje ho ako jedinec, ale aj keď sa združí s inými v spoločenských útvaroch. Aj tie musia rešpektovať telesný ale aj duchovný rozmer človeka. Aj rodina, aj iné spoločnosti, aj štát aj nadštátne útvary musia uznať a chrániť duchovný rozmer človeka a jeho náboženské zameranie. Aj cisár, aj svetské kráľovstvo potrebujú Boha, potrebujú sa oprieť o Boha. Preto musia zaručiť slobodu náboženského presvedčenia, slobodu veriť a vyznávať svoju vieru súkromne ale aj verejne, uplatňovať a rozširovať ju aj organizovane. Štát a Cirkev sú nezávislé, ale nie odlúčené a navzájom nepriateľské, nezávislosť štátu od Cirkvi neznačí odluku od Boha, od etiky a od mravnosti.
My sme prišli do Lurdov hľadať živého Boha, oživiť si vieru v jeho prítomnosť medzi nami, v jeho lásku k nám. Keď sme sa zúčastnili na procesii s prevelebnou sviatosťou a videli sme pohľady našich chorých bratov a sestry, pochopili sme lepšie, že vzkriesený Kristus je medzi nami, lebo nás miluje aj vtedy, keď nás krížom navštevuje ale pritom dodáva aj sily znášať utrpenie. Tu v Lurdoch všetci, chorí i zdraví, môžeme hľadať a odkryť zmysel kríža. Pri mariánskej procesii so sviečkami sme hľadali práve svetlo pre náš každodenný život, hľadali sme ho u Ježiša Krista, ktorý každého z nás miluje a za každého dal svoj život. Každý z nás sa tu v Lurdoch má vnútorne obrátiť a duchovne uzdraviť; telesné uzdravenie je v Božích rukách.
O niekoľko hodín odídeme z Lurdov bohatší na pokoj, na odhodlanosť, na svetlo viery a nádeje. Ale my sa nelúčime s lurdskou Pannou Máriou. Jej materský, jemný, láskavý úsmev nás sprevádza. Je to úsmev Matky, ktorá nás miluje. Tu v Lurdoch i na svete sa pod jej ochranu utiekame a odovzdávame seba, naše rodiny, náš národ, všetkých obyvateľov Slovenska, ale aj celú Cirkev na čele so Svätým Otcom a biskupmi a veriacimi.
