Francúzsko (15. septembra, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa dnes na letisku v Tarbes Lurdy rozlúčil s Francúzskom v závere jeho X. apoštolskej cesty, ktorej vyvrcholením boli oslavy 150. výročia Zjavení Panny Márie. „Vo chvíli môjho odchodu z Francúzska sa vám chcem – so smútkom – veľmi poďakovať za to, že ste sa so mnou prišli rozlúčiť. Ponúkli ste mi tak príležitosť ešte raz vám povedať, ako veľmi vaša krajina rozveselila moje srdce“ – týmito slovami začal Svätý Otec svoj záverečný príhovor venovaný premiérovi, kardinálom, biskupom a predstaviteľom štátu. Potom pozdravil osobitne premiéra, prezidenta a členov vlády, rovnako ako aj vojenských a civilných predstaviteľov, ktorí svojou prácou – ako zdôraznil Svätý Otec - prispeli k priebehu týchto dní plných milosti. Vďaku potom vyjadril francúzskym biskupom, osobitne kardinálovi Vingt-Toisovi a Mons. Perrierovi, ako aj ostatným členom a personálu Konferencie biskupov Francúzska.
„Je pekné zísť sa s bratmi“ – povedal následne pápež Benedikt XVI. a pripojil srdečnú vďaku aj primátorom a ďalším miestnym predstaviteľom Paríža a Lúrd. Poďakovanie nechýbalo ani poriadkovým zložkám a početným dobrovoľníkom, ktorí venovali svoj čas a schopnosti, aby tak prispeli k dobrému zvládnutiu štvordňovej pápežovej návštevy. Potom Svätý Otec pokračoval:
„Moja cesta bola ako diptych – umelecké dielo z dvoch častí, pričom prvá bola v Paríži, v meste, mne dobre známom, ktoré je dejiskom mnohých dôležitých stretnutí. Mal som príležitosť sláviť Eucharistiu na Esplanade des invalides. Stretol som sa tam so živým ľudom veriacich, hrdých a silných vo svojej viere, ktorý som prišiel povzbudiť, aby s rozhodnosťou vytrval v živote podľa učenia Krista a Jeho Cirkvi. Mohol som tiež sláviť vešpery s kňazmi, rehoľníkmi a rehoľníčkami a seminaristami. Chcel som ich utvrdiť v ich povolaní v službe Bohu a blížnym. Zažil som aj veľmi krátke, ale zato intenzívne stretnutie s mladými na nádvorí Katedrály Notre-Dame. Ich entuziazmus a záujem mi boli veľkou útechou. Ako si nespomenúť aj na výnimočné stretnutie so svetom kultúry na Francúzskom inštitúte a v Kolégiu des Bernardins? Ako viete, podľa mňa majú kultúra a jej predstavitelia výsostné postavenie prostredníkov medzi vierou a rozumom, medzi Bohom a človekom.“
Potom hovoril Svätý Otec o druhej časti svojej návštevy vo Francúzsku a symbolickom mieste, ktoré očaruje každého veriaceho – Lurdy. Svätý Otec ich označil ako „svetlo v temnote nášho tápania na ceste k Bohu“ a pokračoval:
„Mária vám otvorila bránu smerom k tej druhej strane, ktorá nás volá a láka. Mária, brána nebeská! Odovzdal som sa jej škole počas týchto štyroch dní. Bolo pápežovou povinnosťou prísť do Lúrd na oslavu 150. výročia zjavení. Pred jaskyňou som sa modlil za všetkých. Modlil som sa za Cirkev. Modlil som sa za Francúzsko a za svet. Počas dvoch slávností Eucharistie som mal možnosť spojiť sa s veriacimi pútnikmi. A tak, keď som sa stal jedným z nich, kráčal som s nimi po štyroch zastaveniach na ceste Jubilea, návštevou farského kostola, potom cachot-u a jaskyne a nakoniec kaplnky útulku. Modlil som sa tiež za chorých s tými chorými, ktorí prišli s cieľom nájsť fyzickú útechu a duchovnú nádej. Boh na nich nezabúda a ani Cirkev. Ako každý veriaci na púti, chcel som sa zúčastniť na sviečkovej a eucharistickej procesii. Prostredníctvom nich stúpajú k Bohu prosby a chvály. Lurdy sú tiež miestom, kde sa pravidelne stretávajú biskupi Francúzska, aby sa spoločne modlili a slávili Eucharistiu, aby spoločne uvažovali a vymieňali si názory v ich kňazskom poslaní. Chcel som sa s nimi podeliť o moje presvedčenie, že nastal priaznivý čas na návrat k Bohu.“
V závere príhovoru potom Svätý Otec zveril Francúzsko pod Božiu ochranu, aby na jeho území kraľovala harmónia, ľudský pokrok a aby Cirkev bola v tomto procese kvasom, nech múdro a bez obáv podľa jej povinnosti ukazuje kto je Boh.
„Je tu chvíľa rozlúčenia“ – dodal Svätý Otec a venoval Francúzsku posledné slová:
„Vrátim sa ešte do vašej krajiny? Želám si to a túto túžbu zverujem Bohu. Z Ríma vám budem nablízku a keď budem pred vyobrazením jaskyne v Lurdoch, ktorá je už viac ako storočie vo Vatikánskych záhradách, budem na vás myslieť. Nech vás žehná Boh!“
