„Páni kardináli, drahý Mons. Terrier,

drahí bratia v biskupskej a kňazskej službe,

drahí pútnici, bratia a sestry,

“Choďte a povedzte kňazom, nech sa sem konajú procesie a nech sa postaví kaplnka”. Toto posolstvo dostala Bernadetta od “krásnej Panej” pri zjavení 2. marca 1858. Už 150 rokov pútnici neprestali prichádzať k Massabielskej jaskyni, aby počúvali posolstvo obrátenia a nádeje, ktoré je im určené. A rovnako aj my, v dnešné ráno sme tu, pri nohách Márie, Nepoškvrnenej Panny, aby sme sa dali do jej školy spolu s malou Bernadetou.

Osobitne ďakujem Mons. Jacquesovi Perrierovi, biskupovi Tarbes a Lúrd, za srdečné prijatie, ktorého sa mi od neho dostalo a za milé slová, ktorými sa mi prihovoril. Zdravím kardinálov, biskupov, kňazov, diakonov, rehoľníkov a rehoľníčky, tak ako aj všetkých vás, drahí pútnici do Lúrd, osobitne vás nemocných. Prišli ste si v hojnom počte vykonať túto jubilejnú púť spolu so mnou a zveriť Našej Panej vaše rodiny, vašich rodičov a priateľov a všetky vaše úmysly. Moje uznanie patrí aj občianskym a vojenským predstaviteľom, ktoré sa rozhodli zúčastniť na tejto eucharistickej slávnosti.

„Aká úžasná vec je vlastniť kríž! Kto vlastní kríž, vlastní poklad!“ (Sv. Ondrej Krétsky, 10. homília k Povýšeniu sv. Kríža: PG 97, 1020). V tento deň, keď Cirkev slávi sviatok Povýšenia svätého Kríža, nám evanjelium, ktoré ste si práve vypočuli, pripomína význam tohto veľkého tajomstva: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna pre spásu ľudí (porov. Jn 3,16). Boží Syn sa urobil zraniteľným, prijmúc postavenia sluhu, poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. (porov. Flp 2,8). Práve jeho krížom sme spasení. Nástroj popravy, ktorý vo Veľký piatok vyobrazoval Boží súd nad svetom, stal sa zdrojom života, odpustenia, milosrdenstva, znakom zmierenia a pokoja. „Aby sme boli uzdravení od hriechu, hľaďme na ukrižovaného Krista!“- hovorieval sv. Augustín (Tract. in Johan., XII,11). Pozdvihujúc zrak k smerom k Ukrižovanému, uctievame toho, ktorý prišiel vziať na seba hriech sveta a darovať nám večný život. A Cirkev nás pozýva pozdvihnúť s rozhodnosťou tento slávny kríž, aby svet mohol vidieť, kam až zašla láska Ukrižovaného voči ľuďom. Táto nás pozýva vzdávať Bohu vďaku za to, že zo stromu, ktorý prinášal smrť, znovu vyprýštil život. Práve na tomto dreve nám Ježiš zjavuje svoj zvrchovaný majestát, zjavuje nám, že on je vyvýšený do slávy. Áno, „poďte, pokloňme sa mu!“ Uprostred nás sa nachádza ten, ktorý nás miloval až po obetovanie svojho života pre nás, ten, ktorý pozýva každú ľudskú bytosť priblížiť sa k nemu s dôverou.

Toto je veľké tajomstvo, ktoré nám Mária zveruje aj v dnešné ráno, pozývajúc nás, aby sme sa obrátili k jej Synovi. Je ozaj významné, že vo chvíli prvého zjavenia sa Bernadete, Mária začína svoje stretnutie znakom kríža. To, čo Bernadeta od Márie prijíma, je viac než len jednoduchý znak: je to iniciácia do tajomstiev viery. Znak kríža je istým spôsobom syntézou našej viery, pretože nám hovorí, ako veľmi nás Boh miloval. Hovorí nám, že v tomto svete je láska mocnejšia ako smrť, mocnejšia než naše slabosti a naše hriechy. Moc lásky je silnejšia než zlo, ktoré nás ohrozuje. Práve toto tajomstvo univerzality Božej lásky voči ľuďom prišla Mária zjaviť tu v Lurdoch. Ona pozýva všetkých ľudí dobrej vôle, všetkých, čo trpia vo svojom srdci alebo vo svojom tele, aby pozdvihli oči ku Kristovmu krížu, aby tam našli prameň života, prameň spásy.

Cirkev dostala poslanie ukazovať všetkým túto tvár Boha, ktorý miluje, zjavenú v Ježišovi Kristovi. Dokážeme porozumieť, že v Ukrižovanom na Golgote sa nám prinavracia naša dôstojnosť Božích detí, ktorá bola skalená hriechom? Pohliadnime na Krista: to on nás urobí slobodnými, aby sme milovali tak ako nás on miluje a aby sme budovali svet zmierenia. Pretože na tomto kríži Ježiš vzal na seba váhu všetkého utrpenia a nespravodlivosti nášho ľudstva. On niesol ponižovanie a diskrimináciu, mučenie podstupované v toľkých častiach sveta nespočetným množstvom našich bratov a sestier pre lásku ku Kristovi. My ich zverujeme Márii, Ježišovej Matke a našej Matke, stojacej pri päte kríža.

Aby sme do nášho života prijali tento oslávený kríž, vedie nás oslava Jubilea zjavení Panny Márie Lurdskej na cestu viery a obrátenia. Dnes sa s nami Mária prichádza stretnúť, aby nám ukázala cesty obnovy života našich spoločenstiev a každého z nás. Prijatím jej Syna, ktorého nám ona predstavuje, ponárame sa do živého prameňa, v ktorom viera môže nájsť novú silu, v ktorej sa Cirkev dokáže upevniť, aby so stále väčšou neohrozenosťou ohlasovala tajomstvo Krista. Ježiš, narodený z Márie, je Boží Syn, jediný spasiteľ všetkých ľudí, ktorý žije a účinkuje vo svojej Cirkvi a vo svete. Cirkev je poslaná do celého sveta ohlasovať toto jedinečné posolstvo a pozývať ľudí, aby ho prijali prostredníctvom autentickej konverzie srdca. Toto poslanie, ktoré Ježiš zveril svojim učeníkom, získava tu pri príležitosti tohto Jubilea nový dych. V duchu veľkých evanjelizátorov vašej krajiny, nech je misionársky duch, ktorý počas stáročí oduševňoval toľkých francúzskych mužov a ženy, naďalej aj vašou hrdosťou a vašou angažovanosťou!

Keď sledujeme jubilejnú trasu po stopách Bernadety, pripomíname si to podstatné z lurdského posolstva. Bernadeta je najstaršie dieťa z veľmi chudobnej rodiny, ktorá nedisponuje ani poznaním, ani mocou, má chatrné zdravie. Mária si ju volí, aby šírila jej posolstvo obrátenia, modlitby a pokánia, v plnej zhode s Ježišovými slovami: „Ukryl si tieto veci pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým“ (Mt 11,25). Na svojej duchovnej ceste sú kresťania povolaní, aby prinášali ovocie krstnej milosti, aby sa živili Eucharistiou, aby v modlitbe čerpali silu pre svedectvo a boli solidárni so všetkými svojimi bratmi v ľudskom pokolení (porov. Uctenie Panny Márie, Piazza di Spagna, 8. dec. 2007). Pred Máriiným pohľadom sa nám teda ponúka opravdivá katechéza. Dovoľme Panne Márii, nech aj nás vyučuje a nech nás sprevádza po ceste, ktorá vedie do Kráľovstva jej Syna!

Pokračujúc vo svojej katechéze, „krásna Pani“ odhaľuje Bernadete svoje meno: „Ja som Nepoškvrnené Počatie“. Mária jej takto zjavuje mimoriadnu milosť, ktorú prijala od Boha, že bola počatá bez hriechu, lebo „zhliadol na poníženosť svojej služobnice“ (Lk 1,48). Mária je táto žena našej zeme, ktorá sa úplne odovzdala Bohu a dostala od neho privilégium dať ľudský život jeho večnému Synovi. „Som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1,38). Toto je premenená krása, obraz nového ľudstva. Predstavujúc sa takto v úplnej závislosti na Bohu, Mária vyjadruje v skutočnosti postoj plnej slobody, založenej na plnom uvedomení si svojej pravej dôstojnosti. Toto privilégium sa týka aj nás, pretože nám odhaľuje našu dôstojnosť mužov a žien, poznačených zaiste hriechom, ale zachránených v nádeji - nádeji, ktorá nám umožňuje postaviť sa k úlohám každodenného života. Je to cesta, ktorú Mária otvára pre človeka. Úplne sa odovzdať Bohu znamená nájsť cestu pravej slobody. Pretože obrátiac sa k Bohu, človek sa stáva sebou samým. Objavuje svoje pôvodné povolanie osoby, stvorenej na jeho obraz a podobu.

Drahí bratia a sestry, prvoradé poslanie Lurdskej svätyne je, aby bola miestom stretnutia s Bohom v modlitbe a miestom služby bratom, predovšetkým pre prijatie chorých, chudobných a všetkých trpiacich. Na tomto mieste Mária prichádza k nám ako matka, ktorá je neustále k dispozícii svojim deťom v ich potrebách. Cez svetlo, vyžarujúce z jej tváre, presvitá milosrdenstvo Božie. Nechajme sa zasiahnuť jej pohľadom! Tento nám hovorí, že všetci sme Bohom milovaní a nikdy nie sme od neho opustení! Mária nám prichádza pripomenúť, že modlitba, intenzívna a ponížená, dôverujúca a vytrvalá, musí mať ústredné miesto v našom kresťanskom živote. Modlitba je nepostrádateľná pre prijatie Kristovej sily. „Kto sa modlí, nemrhá časom, aj keď sa zdá, že situácia je z každej stránky naliehavá a žiada sa iba konať“ (Enc. Deus caritas est, č. 36). Úplným pohrúžením sa do aktivít riskujeme, že modlitba stratí svoj kresťanský charakter a svoju skutočnú účinnosť. Modlitba ruženca, tak drahá Bernadete a lurdským pútnikom, sústreďuje v sebe hĺbku evanjeliového posolstva. Vovádza nás do kontemplácie Kristovej tváre. V tejto modlitbe pokorných môžeme načerpať hojné milosti.

Prítomnosť mladých je v Lurdoch tiež dôležitou skutočnosťou. Milí priatelia, ktorí ste tu dnes zhromaždení okolo kríža z medzinárodného dňa mládeže, keď Mária prijala anjelovu návštevu, bola mladým dievčaťom z Nazareta, ktoré viedlo život jednoduchých a statočných žien svojej dediny. A ak Boží pohľad osobitným spôsobom na nej spočinul, majúc k nej dôveru, potom Mária chce povedať aj vám, že nikto z vás nie je Bohu ľahostajný. On upiera svoj milujúci pohľad na každého jedného z vás a volá vás k šťastnému a zmyslom naplnenému životu. Nedajte sa zastrašiť ťažkosťami! Mária bola v rozpakoch, keď jej anjel zvestoval, že sa má stať matkou Spasiteľa. Cítila, aká je slabá pred Božou všemohúcnosťou. Predsa však povedala „áno“ bez váhania. Vďaka jej „áno“ prišla na svet spása, meniaca takýmto spôsobom dejiny ľudstva. Ani vy, milí mladí, nebojte sa odpovedať „áno“ na Pánove volania, keď vás pozýva, aby ste ho nasledovali. Odpovedzte veľkodušne Pánovi! Jedine on môže naplniť najhlbšie túžby vášho srdca. Prichádzate vo veľkom počte do Lúrd, aby ste pozorne a veľkodušne slúžili po boku chorých a ostatných pútnikov, a takto kráčate v šľapajach Krista-služobníka. Služba preukazovaná bratom a sestrám nám otvára srdce a robí nás ochotnými. Nech je v tichu modlitby Mária vašou dôverníčkou, ona, ktorá sa vedela zhovárať s Bernadetou, rešpektujúc ju a dôverujúc jej. Nech Mária pomáha tým, čo sú povolaní k manželstvu, objaviť krásu pravej a hlbokej lásky, prežívanej ako obojstranné a verné obdarovanie. Tým spomedzi vás, ktorých Pán povoláva nasledovať ho v kňazskom alebo rehoľnom povolaní, chcel by som vyrozprávať celé to šťastie, ktoré sa ukrýva v úplnom darovaní vlastného života pre službu Bohu a ľuďom. Kiež sú rodiny a kresťanské spoločenstvá miestami, na ktorých sa môžu zrodiť a dozrieť pevné povolania pre službu Cirkvi a sveta!

Máriino posolstvo je posolstvom nádeje pre všetkých mužov a ženy našej doby v ktorejkoľvek krajine. Veľmi rád vzývam Máriu ako Hviezdu nádeje (Enc. Spe salvi, č.50). Na cestách nášho života, ktoré sú tak často tmavé, ona je svetlom nádeje, ktoré nás rozjasňuje a orientuje v našom putovaní. Ona prostredníctvom svojho „áno“, prostredníctvom veľkodušného darovania seba samej, otvorila Bohu brány nášho sveta a našich dejín. Pozýva nás žiť ako ona v nezlomnej nádeji a nepočúvať tých, ktorí tvrdia, že sme väzňami osudu. Ona nás sprevádza svojou materskou prítomnosťou uprostred životných udalostí osôb, rodín i národov. Blažení muži a ženy, čo vkladajú svoju dôveru v Toho, ktorý vo chvíli, keď obetoval svoj život pre našu záchranu, dal nám svoju Matku, aby sa stala našou Matkou!

Drahí bratia a sestry, v tejto francúzskej zemi je Pánova Matka uctievaná v nespočetných svätyniach, ktoré takto vyjavujú vieru, odovzdávanú z generácie na generáciu. Uctievaná ako Nanebovzatá, je milovanou patrónkou vašej krajiny. Nech je vždy uctievaná s vrúcnosťou v každej z vašich rodín, vo vašich rehoľných komunitách a vo farnostiach! Nech Mária bdie nad všetkými obyvateľmi vašej krásnej krajiny a nad pútnikmi, ktorí vo veľkom počte prišli z iných krajín osláviť toto Jubileum! Nech je pre všetkých Matkou, ktorá zahŕňa pozornosťou svoje deti tak v radostiach ako i v strastiach! Svätá Mária, Matka Božia a naša Matka, uč nás veriť, dúfať a milovať spolu s tebou. Ukazuj nám cestu do kráľovstva tvojho Syna Ježiša! Hviezda morská, žiar nad nami a veď nás na našej ceste! (porov. Enc. Spe salvi, č.50). Amen“.

( TK KBS, RV jb; pz ) 20080915007   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]