Demokraciu, ale reálnuVšetci sme boli presvedčení, že po páde totality budeme žiť v skutočnej demokracii, ktorá bude zárukou občianskych slobôd. Medzi nimi, a na prvom mieste, by mala byť možnosť slobodne sa rozhodovať a konať v závažných veciach, ktoré zasahujú svedomie, náboženské i sekulárne. Otázka ľudského života je na poprednom mieste hodnôt, ktoré zasahujú aj svedomie. Nie je to a priori vec len náboženská, ako sa to zvyklo u nás kategorizovať, hoci to nie je náboženstvu na hanbu. Ľudský život si váži každý čo len trocha rozmýšľajúci človek. Chráni ho aj ústava aj zákon.
A treba povedať, že ľudský život je podmienkou pre všetky ostatné pozemské dobrá. To znamená, že ho musíme uprednostniť pred ostatnými dobrami. Nemožno ho obetovať kvôli získaniu iných dobier. Týka sa to každého nevinného ľudského života. Dnes už každý biológ aj na základe vedeckých poznatkov vie, že nový ľudský život začína počatím. Opačný názor môže byť len filozofický, alebo, čo je ešte horšie, politický. Nezodpovedá experimentálnym poznatkom. Aj v spoločenskom ponímaní sa dnes už hovorí o plode a nie o zhluku buniek.
V dôsledku toho sa v poslednom čase objavilo viacej nemocníc, ktoré odmietajú robiť potraty.
Je zarážajúce, že práve teraz Ministerstvo zdravotníctva SR prichádza s nariadením pre každú nemocnicu s gynekologickým oddelením povinne vykonávať potraty. Z akého dôvodu? V mene vedy alebo pokroku? Alebo demokracie, ktorú sme s takým nadšením prijali? Alebo je to prejav už dávneho etatizmu, ktorý v minulom storočí prerástol vo fašizmus a komunizmus, kde štátna moc si osobuje právo na človeka i na jeho slobodu a svedomie. Treba povedať, že sloboda svedomia je vždy meradlom aj ostatných občianskych slobôd.
Nie je to také jednoduché ako sa to prezentuje, že každá nemocnica s gynekologickým oddelením má mať aspoň jedného gynekológa, ktorý v otázke potratu nemá zábrany. Potrat je tímový zákrok, ku ktorému sú potrebné aj ďalšie osoby, anesteziológ a sestry. Neviem si predstaviť, žeby prakticky tam nikto nebol nútený konať proti svojmu presvedčeniu alebo svedomiu.
Preto nám kresťanom a kresťanským zdravotníkom nemôže byť ľahostajné to, čo Ministerstvo zdravotníctva SR zamýšľa a musíme pozdvihnúť svoj hlas proti takému nariadeniu. Veríme, že naša demokracia a jej reprezentanti budú rešpektovať občiansku slobodu aj v tejto záležitosti.
Mons. František Tondra
predseda KBS