Svätý Otec začal Gregorovým poslaním, ktoré – ako povedal – Gregor sám sformuloval slovami: „Bol som stvorený, aby som svojimi činmi vystúpil až k Bohu“ (Oratio 14, 6 de pauperum amore: PG 35, 865). „Gregor skutočne vložil do služby Bohu a Cirkvi svoje spisovateľské aj rečnícke nadanie. Napísal nespočetné prejavy, kázne, chválospevy, listy a básne,“ povedal Benedikt XVI. a s obdivom skonštatoval, že v jeho pozostalosti sa našlo takmer 18 000 veršov.

Podľa slov Svätého Otca Gregor pochopil, že toto je jeho poslanie, ktoré mu zveril Boh, a napísal: „Som služobník Slova, priľnul som k službe Slovu... Toto povolanie si cením a som zaň vďačný, čerpám z neho viac radosti ako zo všetkých ostatných vecí spolu“ (Oratio 6, 5: SC 405, 134; porov. aj Oratio 4, 10). 
„Gregor Naziánsky bol mierumilovný muž a počas svojho života sa vždy snažil konať skutky pokoja v Cirkvi svojich čias, trápenej nesvornosťami a herézami,“ pokračoval Benedikt XVI. „Evanjeliovou odvahou sa snažil prekonávať plachosť, aby ohlasoval pravdu viery. V hĺbke duše cítil túžbu po priblížení sa Bohu a po spojení s ním. Vyjadril to v jednej svojej básni, keď napísal: Uprostred ‚veľkých vĺn v mori života, sem a tam zmietanému prudkými vetrami, zostalo mi drahé len jediné, jediné je mojím bohatstvom, útecha a zabudnutie mojich námah - svetlo Svätej Trojice‛ (Carmina [historica] 2, 1, 15: PG 37, 1 250 ss.).“
Ako Svätý Otec ďalej povedal, téma Najsvätejšej Trojice bola jednou z hlavných v diele Gregora Naziánskeho, ktorý po Nicejskom koncile bránil vieru Cirkvi v jedného Boha v troch rovnocenných, ale odlišných osobách. V básni nazval Otca, Syna a Ducha Svätého „trojakým svetlom, ktoré sa združuje v jednom jase“ (Inno vespertino: Carmina [historica] 2, 1, 32: PG 37, 512 ss.). V duchu náuky sv. Pavla napísal: „Pre nás je jeden Boh - Otec, z ktorého pochádza všetko; jeden Pán - Ježiš Kristus, skrze ktorého všetko povstalo; a jeden Duch Svätý, v ktorom je všetko (Oratio 39, 12: SC 358, 172). 
„Gregor veľmi zdôrazňoval plné človečenstvo Krista. Aby Kristus vykúpil človeka v úplnosti - telo, dušu a ducha -, prijal všetky zložky ľudskej prirodzenosti, lebo inak by človek nemohol byť spasený. Proti heréze Apollinaria, ktorý tvrdil, že Ježiš Kristus neprijal ľudskú dušu, Gregor vo svetle tajomstva spásy argumentoval: ‚To, čo nebolo prijaté, nebolo ani uzdravené‛ (Ep. 101, 32: SC 208, 50), a ‚ak by Kristus nemal aj racionálny intelekt, ako by mohol byť človekom?‛ (Ep. 101, 34: SC 208, 50). Bola to práve naša racionalita, náš rozum, ktorá potrebovala a potrebuje vzťah a stretnutie s Bohom v Kristovi. Tým, že sa Kristus stal človekom, daroval nám možnosť stať sa mu podobnými. A Gregor Naziánsky povzbudzuje: ‚Usilujme sa byť ako Kristus, lebo aj Kristus sa stal podobný nám: staňme sa skrze neho bohmi, ako sa on skrze nás stal človekom. Vzal na seba najväčšie zlo, aby nám daroval najväčšie dobro‛ (Oratio 1, 5: SC 247, 78),“ uzavrel túto časť Benedikt XVI.
Ďalšou témou v učení sv. Gregora Naziánskeho je podľa Svätého Otca Panna Mária, ktorá dala Kristovi ľudské telo a je pravou Božou Matkou. Podľa Gregora bola vzhľadom na svoje vznešené poslanie „vopred očistená“, „čím s veľkým predstihom akoby vytušil dogmu o nepoškvrnenom počatí,“ vyzdvihol Benedikt XVI. Gregorovo učenie. Dodal, že Máriu predstavoval najmä pannám a panicom ako vzor a pomocnicu, ktorú treba vzývať v núdzi.
„Gregor nám pripomína, že ako ľudské osoby musíme byť jedni k druhým solidárni. Píše: ‚Všetci sme jedno v Kristovi (porov. Rim 12, 5), bohatí aj chudobní, otroci aj slobodní, zdraví aj chorí, a jeden je Hlava, od ktorej všetko závisí - Ježiš Kristus. A ako údy jedného tela každý sa stará o každého a všetci o všetkých.‛ Potom sa obracia na chorých a na ľudí v ťažkostiach a uzatvára: ‚Toto je jediná spása nášho tela i našej duše: láska k nim‛ (Oratio 14, 8 de pauperum amore: PG 35, 868 ab). Gregor podčiarkuje, že človek musí napodobňovať dobrotu a lásku Boha, a preto odporúča: ‚Ak si zdravý a bohatý, uľahčuj v potrebách tomu, kto je chorý a chudobný; ak si nepadol, podopri toho, kto padol a sužuje sa; ak si veselý, utešuj smutných; ak máš šťastie, pomáhaj tým, ktorých prikvačilo nešťastie. Preukáž Bohu vďačnosť za to, že patríš medzi tých, ktorí môžu robiť dobre, a nie medzi tých, ktorí potrebujú dobrodenie... Buď bohatý nielen majetkom, ale aj na milosrdenstvo; nielen zlatom, ale aj čnosťami - alebo lepšie -, iba čnosťami. Nasýť hlad svojho blížneho a ukáž sa lepším ako všetci, buď pre nešťastníka ako Boh, napodobňujúc Božie milosrdenstvo‛ (Oratio 14, 26 de pauperum amore: PG 35, 892 bc).“
Svätý Otec ďalej povedal, že Gregor Naziánsky veľa hovoril aj o dôležitosti a nevyhnutnosti modlitby. „Tvrdil, že ,je nutné obracať sa na Boha častejšie, ako dýchať’, lebo modlitba je stretnutie Božieho smädu s naším smädom. Boh má smäd po tom, aby sme my mali smäd po ňom (porov. Oratio 40, 27: SC 358, 260). V modlitbe máme svoje srdce obracať k Bohu a dávať sa mu ako dar, aby nás očistil a premenil. Pri modlitbe sa nám všetko ukazuje v Kristovom svetle, padajú z nás masky, ponárame sa do pravdy, načúvame Bohu a živíme plameň lásky.
V jednej básni, ktorá je meditáciou o zmysle života a súčasne implicitným vzývaním Boha, Gregor píše: ‚Máš jednu úlohu, duša moja, jednu veľkú úlohu, ak chceš. Dôkladne skúmaj samu seba, svoje bytie a svoj údel; odkiaľ prichádzaš a kam by si mala dospieť; usiluj sa spoznať, či životom je to, čo žiješ, alebo je tu ešte niečo viac. Máš jednu úlohu, duša moja, očisťuj preto svoj život: skúmaj, prosím, Boha a jeho tajomstvá, pátraj, čo bolo pred týmto svetom a čím je pre teba, odkiaľ vzišiel a aký je jeho cieľ. Hľa, tvoja úloha, duša moja, očisťuj preto svoj život‛ (Carmina [historica] 2, 1, 78: PG 37, 1 425 – 1 426). Svätý biskup neprestajne žiadal Krista o pomoc, aby ho zdvihol a on mohol znova pokračovať v ceste: ‚Sklamal som sa, ó, môj Kriste, pre moje priveľké očakávania: z výšin som spadol až dole. Ale zdvihni ma teraz znova, aby som videl, že som klamal sám seba; ak si budem opäť príliš dôverovať, ihneď padnem, a môj pád bude osudový‛ (Carmina [historica] 2, 1, 67: PG 37, 1 408).
Gregor teda cítil potrebu približovať sa k Bohu, aby prekonal únavu zo seba samého. Zakúsil rozlet duše, činorodosť vnímavého ducha a nestálosť prchavého šťastia. V dráme svojho života zaťaženého vedomím vlastnej slabosti a úbohosti mala pre neho skúsenosť Božej lásky vždy prevahu.“

Na záver Svätý Otec opäť zacitoval: „,Máš jednu úlohu, duša,’ - hovorí sv. Gregor aj nám - ,úlohu nájsť pravé svetlo, nájsť pravú veľkosť svojho života. A tvojím životom je stretnúť sa s Bohom, ktorý má smäd po našom smäde.’“

( TK KBS, RV te; pz ) 20070822017   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]