Vo štvrtok začali biskupi svoj pracovný program návštevou Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Jej prefektom je kardinál Francis Arinze. Predseda liturgickej komisie KBS Mons. Stanislav Stolárik prefekta informoval o práci, ktorá sa vykonala tak počas komunizmu, ako aj po jeho páde. Vyzdvihol prácu Liturgického inštitútu, ktorý bol založený pri Teologickej fakulte v Ružomberku. Biskup Stolárik informoval aj o výskume v knižnici Pápežského ústavu svätých Cyrila a Metoda v Ríme, ako aj o vydaní Benedikcionálu a prácach na prípravách prekladu Všeobecných smerníc Rímskeho misálu. Kardinál Arinze biskupov povzbudil, aby tak urobili čo najskôr, nakoľko je to pre kňazov i seminaristov veľmi potrebné. Prefekt kongregácie takisto povzbudil biskupov, aby posielali kňazov na štúdium špecializácie liturgiky. Zdôraznil potrebu práce na preklade novej verzie Rímskeho misála. Kardinál sa dotkol aj konkrétnych otázok liturgie. Zdôraznil potrebu a význam kvalitnej homílie, ktorá by však podľa neho mala trvať okolo 10 minút a nie viac. Členovia kongregácie sa zaujímali aj o Eucharistickú úctu mimo svätej omše a o úlohu mimoriadnych rozdávateľov Svätého príjmania. Kardinál Arinze vyzdvihol aj existenciu Jednotného katolíckeho spevníka a práce na jeho obnove. Biskupi sa zaujímali o opätovné zavedenie obnoveného Tridentského misálu. Kardinál Arinze v tomto konkrétnom prípade poznamenal, že ide ešte stále o veľmi otvorenú otázku.Následne sa biskupi presunuli do sídla Kongregácie pre východné cirkvi. Privítal ich kardinál Ignace Moussa Daoud, ktorého 1. júla na jeho poste vystrieda arcibiskup Leonardo Sandri.
Biskupi referovali o vzťahoch medzi kňazmi jednotlivých obradoch a rôznych formách spolupráce. Venovali sa spolu aj otázkam biritualizmu kňazov a otázkam s tým spojených. Podľa kardinála je dôležité, aby veriaci latinského obradu mohli viac spoznávať tradíciu východného obradu a opačne.
Posledným pracovným stretnutím bola vo štvrtok návšteva Pápežskej rady pre kultúru a pre medzináboženský dialóg. Ich predsedom je kardinál Paul Poupard. Vyzdvihol živý vzťah s biskupom Mons. Františkom Rábekom, predsedom Rady pre kultúru KBS. Dôležitou témou stretnutia bola otázka sekularizácie, ktorý sa mení následne na sekularizmus. Chýba obsah s náboženskými hodnotami a tak sa mení „byť“ na „mať“ a „ukázať sa“. Je snahou politických síl marginalizovať náboženský život. Akoby Boh a náboženstvo nemali miesto vo verejnom živote. Podľa predstaviteľov Rady to však nie je v dejinách nič nové. Novinkou oproti iným obdobiam je fakt, že táto tendencie je aj vo vnútri Cirkvi. Je veľkou úlohou biskupov vedieť rozlíšiť, čo je pozitívne a čo nie.
V súvislosti s otázkami medzináboženského dialógu je podľa zástupcov Rady potrebná starostlivosť o veriacich, aby sa cítili byť vo vlastnej Cirkvi prijímaní. Na programe stretnutia boli aj otázky spojené s prijatým zákonom o registrácii cirkví a náboženských spoločností v SR, ako aj otázky spojené so šírením Islamu.
Pred obedom prijal Benedikt XVI. na osobné stretnutia aj druhú skupinu biskupov. Návštevy začal košický arcibiskup Mons. Alojz Tkáč s pomocnými biskupmi Mons. Bernardom Boberom a Mons. Stanislavom Stolárikom. Po nich prijal Svätý Otec Rožňavského biskupa Mons. Eduarda Kojnoka a jeho koadjútora Mons. Vladimíra Fila. Ako tretí navštívili Svätého Otca spišský biskup Mons. František Tondra a jeho pomocní biskupi Mons. Štefan Sečka a Mons. Andrej Imrich. Tesne pred obedom prišiel na návštevu košický exarcha Mons. Milan Chautur a osobné návštevy u Benedikta XVI. zakončil vojenský ordinár Mons. František Rábek.
