Vatikán (25. apríla, RV) - Svätý Otec počas generálnej audiencie v stredu 25. apríla predstavil veriacim celého sveta vo svojej audienčnej katechéze Origena Alexandrijského – „osobu s rozhodujúcim významom pre vývoj kresťanského myslenia“. Jeho teologický prínos nazval Benedikt XVI. „nezvratným obratom“ a jeho samotného „skutočným majstrom“, ktorého mali žiaci veľmi radi nielen ako rozhľadeného teológa, ale aj ako príkladného svedka toho, čo vyučoval. Benedikt XVI. dodal, že podľa Eusébia z Cézarey Origenes vďaka tomu získal mnohých nasledovníkov. Benedikt XVI. o Origenovi ďalej povedal: „Celý jeho život poznačila neprestajná túžba po mučeníctve. Keď v desiatom roku vlády Septima Severa vypuklo v Alexandrii prenasledovanie kresťanov, mal 17 rokov. Klement, jeho učiteľ, opustil mesto a jeho otca Leonidasa uväznili. Syn, vrúcne túžiaci po mučeníctve, túto túžbu nemohol naplniť. Napísal teda otcovi a povzbudil ho, aby neodstúpil od najvyššieho svedectva viery. Keď Leonidasa sťali, mladý Origenes pocítil, že musí prijať príklad jeho života. O štyridsať rokov neskôr, počas kázania v Cézarei, urobil toto vyznanie: ,Nič by mi neosožilo mať otca mučeníka, keby som si nezachoval dobré správanie a nerobil česť svojmu rodu, čiže mučeníctvu svojho otca a svedectvu, ktoré ho preslávilo v Kristovi.’ V jednej z ďalších homílií, keď sa už vďaka mimoriadnej tolerancii cisára Filipa z Arábie zdalo, že možnosť krvavého svedectva celkom pominula, Origenes zvolal: ,Ak by mi Boh dovolil, aby som bol obmytý svojou krvou a tak prijal druhý krst prijatím smrti pre Krista, odišiel by som z tohto sveta bezpečne... A blahoslavení sú tí, ktorým je to dané.’ V týchto slovách dal Origenes voľný priechod svojej neodolateľnej túžbe po krste krvou. Napokon sa mu toto želanie vyplnilo aspoň čiastočne, keď ho za Deciovej vlády uväznili a kruto mučili. Na následky utŕžených zranení o niekoľko rokov zomrel. Nemal ešte ani 70 rokov. Spomenuli sme, že Origenes spôsobil ,nezmazateľný zvrat’ v dejinách teológie a kresťanského myslenia. V čom spočíva tento zvrat, táto novosť s takými závažnými dôsledkami? V podstate súvisí so založením teológie ako výkladom Písma. Tvoriť teológiu znamenalo pre neho predovšetkým vysvetľovať, chápať Písmo. Alebo môžeme tiež povedať, že jeho teológia je dokonalou symbiózou medzi teológiou a exegézou. Naozaj, poznávacím znamením Origenovej náuky sa zdá práve neprestajné pozvanie prechádzať od litery k duchu Písem a prehlbovať tak poznávanie Boha. Tento tzv. ,alegorizmus’ – ako ho nazval von Balthasar - presne zodpovedá ,vývoju kresťanskej dogmy, uskutočnenej náukou učiteľov Cirkvi’, ktorí – konaním či iným spôsobom – prijali túto ,lekciu’ od Origena.“
Ako Svätý Otec ďalej povedal, Origenom sa inšpirovali mnohí ďalší učenci, takže Tradícia a Magistérium sa vyformovali ako „uskutočňujúce sa Písmo“. Origenes podľa Hieronymovho výpočtu, ktorý uviedol v jednom zo svojich listov, napísal 320 kníh a 310 kázní, väčšina z nich sa však nezachovala. Za Origenovo najznámejšie dielo možno označiť Hexaplu, teda „šesť stĺpcov“, čiže prepis textu Písma v šiestich vedľa seba zoradených stĺpcoch: v hebrejčine napísaný hebrejským písmom, hebrejský text napísaný gréckou abecedou a potom - na porovnanie - štyri rôzne grécke preklady Písma. Hexaplu možno označiť za veľdielo najplodnejšieho autora prvých troch kresťanských storočí.
Origenov záber siahal od exegézy k dogmatike, od filozofie k apologetike, od asketiky k mystike. Ako povedal Benedikt XVI., Origenes predstavuje základnú a globálnu víziu kresťanského života. Svätý Otec potom poslucháčom priblížil tzv. trojaký spôsob čítania Biblie, ktorý Origenes v priebehu svojho života rozvinul a ktorý „napomáha alebo vyjadruje cestu rastu viery“. Prvým krokom je presne spoznať, čo bolo skutočne napísané, teda text ako taký. Pri tomto čítaní ide o porozumenie doslovného významu textu. Tento „literárny“ zmysel však skrýva hĺbky, ktoré nie sú v prvej chvíli zrejmé, preto treba pristúpiť k porozumeniu jeho morálneho rozmeru, teda pochopiť, čo máme robiť, aby sme žili Božie slovo. Napokon je tu ešte význam duchovný, čiže jednota Písma, ktoré vo svojej celosti hovorí o Kristovi. Benedikt XVI. zdôraznil, že „je to Duch Svätý, ktorý nám dáva porozumieť kristologický obsah, a teda jednotu Písma v jeho rôznosti“.
Ako Svätý Otec pripomenul, tieto rozličné rozmery Slova sa pokúsil vložiť do aktuálneho kontextu svojej najnovšej knihy Ježiš Nazaretský. Slovo nám totiž aj dnes vďaka svetlu Ducha Svätého ukazuje, ako žiť. Podotkol, že v Origenovej dobe najmä gnostici a markoniti prichádzali s herézami o Svätom písme - Starý a Nový zákon stavali proti sebe a dospeli až k odmietaniu Starého zákona. Podľa Benedikta XVI. Origenes im šikovne protirečil, keď kázal o tom, že on Starý zákon nenazýva starým, ale vidí ho vo svetle Ducha Svätého. „Zákon sa stáva ,Starým zákonom’ iba pre tých, ktorí ho chcú vnímať telesne, čiže ostávajú pri litere textu,“ zacitoval Svätý Otec Origena a pokračoval jeho argumentáciou: „Ale ,pre nás, ktorí ho chápeme a používame v Duchu a v zmysle evanjelia, je Zákon stále nový a oba Zákony sú pre nás jediným Zákonom, nie z hľadiska času a ich datovania, ale pre novosť zmyslu... No pre hriešnika a pre tých, čo nerešpektujú zmluvu lásky – tento posledný duchovný zmysel -, starnú aj evanjeliá’ (Hom. Num. 9, 14).“
Katechézu o Origenovi Benedikt XVI. ukončil pozvaním „prijať do svojho srdca náuku tohto veľkého učiteľa viery“. Dodal: „Modlime sa, aby nám Pán pomohol čítať Sväté písmo modlitbovým spôsobom, aby nás naozaj sýtil pravým chlebom života, svojím Slovom.“
V pozdravoch po katechéze sa Svätý Otec prihovoril aj pútnikom zo Slovenska: „S láskou vítam pútnikov z farností Dulovce, Podhorany a Terchová. Bratia a sestry, budúcu nedeľu budeme sláviť Deň modlitby za duchovné povolania. Proste Krista, Dobrého pastiera, aby stále posielal nových pracovníkov do svojej služby. Ochotne žehnám vás i vašich drahých. Pochválený buď Ježiš Kristus!“
