Staré latinské príslovie a zároveň filozofická zásada, hovorí: "Qui bene distinguit bene et docet" - "Kto dobre rozlišuje, ten aj dobre učí." Toto pravidlo treba považovať za zlaté pre každú diskusiu a dialóg. Keď miešame veci, ktoré navzájom nesúvisia, alebo len okrajovo, je z toho guláš, ktorýdobre vyhovuje ideologizácii. Takto vnímam článok Petra Weissa v SME pod názvom: Čo s pamäťou národa? (30.1.)
Pod jedným titulom chce riešiť otázku kandidáta na post šéfa ÚPN, ktorá je už vyriešená, a nie podľa jeho predstáv, potom otázku Jozefa Tisa a arcibiskupa Sokola. Jeho vyjadrenia o Tisoví a údajná spolupráca arcibiskupa Sokola s ŠtB tiež nesúvisia.
Ideologizáciu vidím v tom, že celý článok je poznačený šťavnatou kritikou na KBS. Takže dobre rozlišujme, aby sme sa navzájom neurážali, ale hľadali dialóg. Ani ja tento článok nepíšem v mene KBS, hoci som jej predsedom, ale vyjadrujem svoj osobný postoj.
Arcibiskup Sokol, keď sa pochvalne vyjadril o Tisovi a slovenskom štáte, prejavil svoj osobný názor, a nie postoj KBS. Lebo KBS mu to neodsúhlasila, vôbec o tom nebola reč. Ja mu zazlievam aj jeho vyjadrenia, aj to, že znova otvoril túto otázku a znova spustil kampaň.
Peter Weiss cituje hovorcu KBS: "Cirkev sa od tohto obdobia nedištancovala, lebo na to nemala dôvod." Nie je to celkom tak. Keď sa pápež Ján Pavol II. ospravedlnil svetu za holokaust, vtedy aj predseda KBS, biskup Rudolf Baláž vyhlásil, že aj KBS sa pripája k tomuto ospravedlneniu.
Keď sme sedeli spolu všetci predstavitelia cirkví a náboženských spoločností ešte u prezidenta Michala Kováča, tam to biskup Baláž pred všetkými povedal zástupcovi židovskej náboženskej spoločnosti Franekovi, ktorý túto otázku otvoril. Dávam však za pravdu hovorcovi KBS, že cirkev nemala na to dôvod. Jozef Tiso sa nestal prezidentom slovenského štátu, ani nič nekonal v mene alebo z poverenia cirkvi. Prezidentom sa stal politickou cestou a vieme dobre, že Vatikán bol proti tomu. Boli proti tomu aj mnohí domáci kňazi. Uvediem len jeden, nie bezvýznamný, príklad.
Bol to Alexander Spesz, ktorý odhováral politikov, aby Tiso nebol prezidentom. On sám mi o tom rozprával. Spesz bol v tom čase na Slovensku považovaný za veľkú autoritu. Bol nielen veľkým teológom, ale aj vyhľadávaným psychológom. Ja som sa už vyjadril, a bolo to aj zverejnené, že najväčším Tisovým "hriechom" bolo to, že bol katolíckym kňazom. Dá sa to rozumieť dvojako. Keď už mal byť ktosi prezidentom slovenského štátu, nemusel to byť práve katolícky kňaz. A druhý zmysel môjho výroku je, že keby Tiso nebol katolíckym kňazom, už dávno by sa bolo naňho zabudlo, ako sa to stalo v iných krajinách. Aj tu vidím ideologizovanie.
Dajme si otázky: Keby bol Tiso lekárom, dodnes by sa mali všetci lekári ospravedlňovať? Všetci by boli vinní? Zámena tém, namiesto Tisa arcibiskupova údajná spolupráca s ŠtB, ktorú Weiss uvádza v treťom odseku, vôbec nebola účelová. Žeby zrazu všetky médiá presedlali? Bola to len zhoda okolností, že v tom istom čase prišlo zrieknutie sa varšavského arcibiskupa. Iste nie
som sám, keď poviem, že súhlasím s výrokom nového šéfa ÚPN, ktorého Weiss označuje ako "mladý historik Petranský" a ktorého cituje: "...zločiny komunizmu ešte neboli potrestané, zatiaľ čo zločiny fašizmu áno".
V päťdesiatych rokoch "do tretieho pokolenia" sa nikto nemohol dostať napr. na vysokú školu alebo na lepšie miesto, keď mal v rodine kohosi, kto kolaboroval s fašizmom. A boli aj horšie veci! Neviem, ktorý z týchto dvoch režimov má na svedomí viac ľudských životov a mučenia rôzneho druhu. Eštebáci pri vyšetrovaniach používali najrozličnejšie druhy mučenia. Uvediem len jeden drastický prípad. Kňazom pri vyšetrovaní máčali hlavu do vedra s výkalmi, aby sa priznali k neskutočným zločinom. Zle sa to aj hovorí. Za takého režimu bol Peter Weiss v rokoch 1975 -1989 pracovníkom Ústavu marxizmu-leninizmu, teda totalitnej ideológie. Nežiadam ho, aby sa nám ospravedlňoval. Má však čo najmenšie právo nazývať postoj KBS za škandalózny.
František Tondra (Autor je predsedom KBS)
