Požehnať „mesto a svet“ zvykli pápeži oddávna, a to štyrikrát do roka z rôznych rímskych bazilík: zo Svätopeterskej na Zelený štvrtok a na Veľkú noc, z Lateránskej na slávnosť Nanebovstúpenia a zo Santa Maria Maggiore pri slávení Nanebovzatia Panny Márie. Ale keď v roku 1870 cirkevný štát po násilnej okupácii zanikol a pápeži sa označili za „väzňov vo vlastnom dome“, požehnanie udeľovali už len zvnútra vatikánskej baziliky. Preto bol prechod z interiéru do exteriéru, obnovenie „Urbi et Orbi“ z vonkajšej Loggie prelomovou, symbolickou udalosťou, naznačujúcej novú éru pápežstva a plné rozvinutie jeho univerzálneho poslania. Veď rímsky biskup ako nástupca apoštola Petra bol a zostáva nositeľom kompetencií udelených Ježišom, ktorý už Kéfasa poveril „posilňovať bratov“, zveril mu „kľúče od kráľovstva nebeského“, a spolu s ostatnými ho poveril ohlasovať evanjelium „po celom svete“. Právne a technické predpoklady pre kontakt so všetkými kútmi planéty mu vytvorilo uznanie Vatikánu ako zvrchovaného štátu v roku 1929 a následné sprevádzkovanie Vatikánskeho rozhlasu.

Rozhlas bol absolútnou novinkou prvého novodobého Urbi et Orbi. Nadšenie vyvolával nielen fakt, že pápeža z nedostupného balkóna počuť cez reproduktory na celom Námestí, ale aj vedomie, že i „svet“ je ozvučený a pozdravy cez éter dorazia skutočne aj do vzdialenejšieho „sveta“. Priamy prenos si poslucháči mohli naladiť na frekvencii 15120, s francúzskym či anglickým komentárom. „Cirkev sa teší – znel dobový komentár – že si môže poslúžiť vynálezmi ľudského génia“. „Ľudská vynaliezavosť“ vtedy ešte ani zďaleka nedosahovala svoje limity - o desať rokov neskôr Urbi et Orbi komentovali už v 8 jazykoch, medzi ktorými - práve na Vianoce 1943 - premiérovalo aj slovenské vysielanie. Potom prišiel - koncom štyridsiatich rokov - zvuk doplnený obrazom, keď posolstvo Pia XII. prvýkrát vysielala americká televízia. Noviny museli ešte vysvetľovať, že „televízia“ je „najnovší spôsob spoznávania slova a náuky Najvyššieho pastiera“. Dôležitý rekord v sledovanosti televíznych vysielaní prekonal pápež Pavol VI., keď priamy prenos z otvárania jubilejného roku 1975 - režírovaný dnes už presláveným Francom Zefirellim - videla vtedy miliarda divákov! „Tak obrovské auditórium – komentoval vatikánsky denník – nemá v dejinách obdoby“.

Toto „auditórium“ sa rozširuje dodnes a tomu úmerne rastie aj duchovný dosah každoročných Urbi et Orbi. Veď ich prvou časťou je - hneď po úvodných taktoch vatikánskej a talianskej hymny - posolstvo, v ktorom svätý otec medituje tajomstvo Ježišovho narodenia a aktualizuje ho do momentálneho diania na svete. „Do tohto zraneného sveta – povedal v roku 1995 – vstupuje krehké dieťa Ježiš, aby oslobodil človeka, znecitliveného nenávisťou a zotročeného rozpormi“. Pápež ani napriek „sviatočnej atmosfére“ nezamlčuje akútne bolesti jednotlivých národov sveta. V roku 1990 protestoval proti vojne v Zálive pamätným prehlásením, že „vojna je dobrodružstvo bez návratu“. V roku 1996 pranieroval „všeobecnú ľahostajnosť medzinárodnej komunity“ voči utrpeniu obyvateľov Afriky. „Zostať ľahostajným pred takýmito násilnosťami – dodal pápež - by bolo ťažkým spochybnením radostnej nádeje z odkazu Vianoc“. Keď pápež na Vianoce jubilejného roku 2000 vyzval ľudstvo modliť sa za vojnou postihnuté oblasti („nech sa ku vám všetkým dostane moje želanie“), prerušil ho silný súhlasný potlesk. Je teda zjavné, že úvodné posolstvo obradu požehnania Urbi et Orbi je v globálnej mediálnej sieti vlastne jedinou nezávislou reflexiou o stave ľudskej civilizácie. Jej univerzalitu umocňuje druhá časť Urbi et Orbi – pozdravy v národných jazykoch.

Dlhý čas to bol iba vatikánsky rozhlas, čo latinské posolstvo Mestu a Svetu komentoval vo viacerých rečiach. Osobne začal mnohojazyčné pozdravy prednášať až Pavol VI. v symbolických dvanástich jazykoch, ktorých počet sa zmenil až na Vianoce roku 1978. Vtedy svoje prvé vianočné posolstvo predniesol čerstvo zvolený Ján Pavol II. Prekvapil želaniami v 25 jazykoch, čo však bol iba úvod k ich ďalšiemu rozširovaniu až po dnešných 60 rečí. Celkove teda pridal 37 jazykov! Logika ich výberu je podľa denníka „L´Osservatore Romano“ daná „zemepisom viery a utrpenia“, pretože sa pápež obracia na národy, ktoré toho roku navštívil, alebo ktoré sa prebúdzajú vo viere, či národnej emancipácii, alebo – naopak – zakúšajú útlak a prenasledovanie. Tak napríklad v roku 1998 po všetkých želaniach nečakane pozdravil „osobitne kurdský ľud“.

Rok 1994 bol pamätný pre esperantistov, ktorých „Dibenitan Kristnaskon“ zaznelo vtedy prvýkrát. Odvtedy sa na Svätopeterskom námestí pravidelne zviditeľňujú zeleno – bielymi písmenami „ESPERANTO“. Táto reč je v zozname jazykov jediná umelá. Ostatné sa viažu na konkrétne národy v jednotlivých častiach sveta. Pozdravy vždy otvára taliančina, ktorou pápež zdraví i miestnych predstaviteľov spoločenského a politického života a ktorá pravidelne vyvoláva živé reakcie davu na Námestí. Potom, po najrozšírenejších svetových rečiach (nemčina, angličtina, francúzština), nasleduje rad vyše dvadsiatich európskych jazykov, kde slovenčina zaznieva pravidelne medzi českým a chorvátskym želaním. Po rómštine nasledujú jazyky malej Ázie, medzi ktorými nechýba ani Ježišova rodná aramejčina, ktorou dodnes hovoria v niekoľkých sýrskych dedinách. Africké jazyky reprezentuje napríklad najrozšírenejšie „swahili“, ktorým na východe čierneho kontinentu rozpráva odhadom 50 miliónov osôb. Medzi ázijskými jazykmi Európan ľahko lokalizuje čínštinu, japončinu, kórejčinu či vietnamčinu, menej známe sú jazyky indického subkontinentu. Popri juhoindickom „tamile“ (používaný aj na Srí Lanke), „malayalame“ a „hindi“ zaznieva pozdrav aj v severoindickom a pakistanskom „urdu“. Rad exotických jazykov končí novozélandským „maori“ a „samoánštinou“ zo skupiny polynézsky jazykov. Po esperante nasleduje vždy obsiahlejší pápežov poľský pozdrav, po ktorom sa prednáša latinské blahoželanie. Mimochodom, o latinčine Ján Pavol II. viackrát zaimprovizoval, keď na Vianoce po búrlivej reakcii na poľský vinš pred latinským želaním poznamenal: „uvidíme, či ešte rozumejú latinsky...“. Podobne na Veľkú noc poznamenal, že hoci je latinský pozdrav posledný, latinčina je medzi jazykmi prvá...

Hoci požehnania v posledných rokov vysiela osemdesiat televíznych spoločností do viac ako päťdesiatych krajín, bezprostredné reakcie prichádzajú už zo Svätopeterského námestia. Skandovanie, potlesk i transparenty sú seizmografom aktuálnej politickej i duchovnej situácie v rôznych kútoch planéty. Komentátori sa napríklad zamýšľali, prečo vyvolal v roku 1997 pápežov španielsky vinš očividne búrlivejšie nadšenie ako po iné roky. Dôvodom bolo vedomie prítomných, že Urbi et Orbi sa prvýkrát vysiela aj na Kube, kde v predvečer pápežovej návštevy dokonca dovolili verejné slávenie Vianoc. O rok neskôr podobne prekvapil silný aplauz po arabskom pozdrave - možno kvôli skupine libanonských pútnikov, čo priamo na námestí nadšene spievali a mávali zástavami. Na Námestí sa počas Urbi et Orbi neraz objavia aj predstavitelia iných vierovyznaní, napríklad budhisti (1975), alebo kurdskí moslimovia v roku 1998,

Urbi et Orbi vrcholí treťou časťou – udelením požehnania s plnomocnými odpustkami. Už v roku 1939 Vatikán úradne potvrdil, že duchovné ovocie pápežského požehnania sa vzťahuje aj na poslucháčov rozhlasu (a neskôr i televízie). Samotnému požehnaniu predchádza modlitba, na ktorú veriaci odpovedajú trojnásobným „amen“. Prvým po modlitbe o príhovor apoštolov Petra a Pavla. Druhým „amen“ končí prosba o Božie zmilovanie, odpustenie hriechov a život večný na príhovor Panny Márie, archanjela Michala, Jána Krstiteľa a všetkých svätých. Tretie „amen“ završuje modlitbu za opravdivé pokánie, kajúce srdce, milosť Ducha svätého a vytrvalosť až do konca. Duchovnou bodkou za všetkým je žehnajúce gesto rímskeho biskupa. V mene Otca, i Syna i Ducha Svätého.

AMEN.

KOMENTÁR K ČÍNSKYM ZNAKOM

Čínština pre „Vianoce“ nepozná osobitný výraz, preto ich vyjadruje aj pomocou dvoch znakov, „ŠENG“ a „TAN“, čo znamená „narodenie svätého“. Idiogram pojmu SVÄTÝ (ŠENG) tvoria tiež tri znaky. Nad vodorovnými a priečne prepojenými úsečkami, ktoré znamenajú „človek“, sú vedľa seba symbol „ucha“ (akási mriežka vľavo) a otvorených „úst“. Teda štyri symboly: SVÄTÝ – ČLOVEK – UCHO - ÚSTA. V pôvodnej čínskej interpretácii „svätý“ je človek schopný počúvať, a až potom hovorí. Hoci tento prastarý čínsky znak vznikol mimo akéhokoľvek biblického kontextu, kompozícia znaku „ŠENG“ pozoruhodne ladí s evanjeliovým opisom Ježiša. Pri zvestovaní sa Mária naozaj dozvedá, že jej dieťa „bude sa volať SVÄTÝM“ (Lk1,35). Potom Ježiš sám v jedinej vete nepriamo naráža na symbol „ucha“ a „úst“, a to tvrdením, že Ho Otec poslal, aby „HOVORIL svetu to, čo POČUL od neho.“ (Jn8, 26 - 27). Vianoce sú skutočne „narodením SVÄTÉHO“, lebo Boh sa stal ČLOVEKOM, čo ako Boží Syn v hlbokej komunikácii Otca vníma (POČUJE), aby to potom zvestoval (HOVORIL) ľuďom počas svojho verejného účinkovania.

Iné zaujímavosti:

Pápež Ján Pavol II. veľmi prekvapil pridaním ďalších dvanástich jazykov.

Ročne asi 70 krajín je spojených pri požehnaní Urbi et Orbi

Prvý rozhlasový priamy prenos bol po korunovácii Pia XII. v roku 1939.

Prvý krát bol pozdrav v jazyku Esperanto v roku 1994

Veľké porozumenie pre médiá mal kardinál Montini, ktorý podnietil Pia XII. aby mediálne rozšíril vysielanie pred jubileum roku 1950. Keď sa potom stal pápežom, sám prelomil rekord keď na Vianoce 1974 otváral jubilejnú bránu: sledovanosť presiahla miliardu divákov.

Požehnanie Urbi et Orbi sa zvykne udeľovať po voľbe pápeža, po jeho inaugurácii, v jubilejných rokoch a na dva najvýznamnejšie sviatky. Udeľuje sa aj na Vianoce a Veľkú noc s tou zvláštnosťou, že po posolstve nasleduje rad sviatočných želaní v mnohých jazykoch sveta.

1986 – 52 jazykov

2002 – 60 jazykov

TK KBS/Jozef Haľko

( TK KBS, jh; jk ) 20061220024   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]