Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Slávi sa na prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky – paschu, ktoré sa slávili od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl) na pamiatku oslobodenia Izraelského národa z egyptského otroctva.Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je v Rímskokatolíckej cirkvi štyridsaťdňový pôst, je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. Je prípravným obdobím pre Veľkou nocou a zahrnuje 6 pôstnych nedieľ.
Všetci gréckokatolíci (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, dnes 27.2. začínajú Veľký štyridsaťdňový pôst. Svätá štyridsiatnica, sa začína na rozdiel od rímskokatolíkov (latinského obradu) už v pondelok a trvá do piatku pred Lazárovou sobotou. Do 40 dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele (zatiaľ čo rímskokatolíci nedele nepočítajú). Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má rozjímať nad svojím životom, plakať nad svojimi hriechmi. Na rozjímanie a sprítomnenie Kristovho spásonosného utrpenia je vyhradený až Veľký týždeň. Tieto skutočnosti sa odrážajú aj v bohoslužobnom živote byzantskej cirkvi - v stredy a piatky sa slúži liturgia vopredposvätených darov. Pri nej sa veriacim rozdeľujú vopred posvätené eucharistické dary; bohoslužba nemá anaforu (eucharistický kánon) a neobsahuje premenu svätých darov. Je to bohoslužba s najsilnejšie vyjadrenou eucharistickou úctou v byzantskom obrade. Zároveň, na rozdiel od liturgie sv. Jána Zlatoústeho či sv. Bazila Veľkého, obsahuje mnoho kajúcich prvkov - najmä hlbokých poklôn.
V Učení 12 apoštolov (Didascalia apostolorum) zo začiatku 3. storočia sa odporúča 1-2 dňový pôst (alebo 40 hodinový pôst) pred krstom a 2-3- dňový pôst pred Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu sa postupne vyvinul 40 – dňový pôst, ktorý odporúča veriacim už na začiatku 4. storočia sv. Atanáz (296-373), biskup z Alexandrie i sv. Cyril Jeruzalemský (315-386)- číslo 40 malo posvätný význam: Ježiš Kristus sa postil 40 dní pred svojím verejným vystúpením (Mk 1,12; Mt 4, 1-11), 40 dní pokrývala voda zem počas potopy sveta, 40 dní sa postil Mojžiš na vrchu Sinai, 40 dní putoval prorok Eliáš k jaskyni na vrchu Horeb, kde prišiel k nemu Boh a podobne.
Pôvodné pôstne pravidlá boli veľmi prísne: dovoľovali požívanie jedla len jedenkrát denne. Okrem toho boli sprísnené aj abstinenciou, tj. úplným zdržiavaním sa požívania niektorých pokrmov ako mäso, ryby, mlieko a mliečne výrobky (maslo, syry). Terajšie predpisy ohľadne pôstu a postenia sa boli zavedené v r. 1966 apoštolskou konštitúciou Poenitemini.
Pôstna príprava na Veľkú noc sa teda v Rímskokatolíckej cirkvi začína tzv. Popolcovou stredou (1.3.2006), je to streda sedem týždňou pred Veľkou nocou (medzi 4. februárom a 11. marcom). V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu), kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“, alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium!“
Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodiati vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy. Koncil v Benevente v r. 1091 ho zaviedol pre celú Cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením na čelo.
Pôstne obdobie trvá v Rímskokatolíckej cirkvi od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele.
Prvá pôstna nedeľa (tohto roku 5.3.) sa ešte donedávna nazývala Quadragesima (grécky tesserakostes, tj. 40 dní pred Veľkou nocou).
Začiatkom 5. storočia sv. Maximus, biskup turínsky, zaviedol trojtýždňovú predpôstnu prípravu. Tri nedele pred pôstom sa volali Septuagesima (70. deň pred Veľkou nocou, táto nedeľa bola u nás známa pod menom „Deviatnik“, Sexagesima (60. deň) a Quinquagesima (50. deň). Predstavovali tri desaťdňové týždne tj. približne 70., 60. a 50. deň pred Veľkou nocou. Spolu so 40 dňovým pôstom tvorili 70-dňovú prípravu, symbolizujúcu 70 rokov babylonského zajatia. Pápež Gregor I. veľký (590-604) vytvoril pre tieto dni osobitné prosebné modlitby. Pápež Alexander III. (1159-1181) nariadil, aby sa spev „Alleluja“ – podobne ako v 40- dňovom pôstnom období – nahradili invokáciou Laus tibi Domine, Rex aeternae gloriae (Chvála Ti Kriste, Kráľ večnej slávy). V r. 1969 boli tieto liturgické zvláštnosti zrušené a všetky tri nedele boli preradené do cyklu nedieľ „cez rok“.
Zdroj: archív TK KBS
