Bratia v biskupskej, kňazskej a diakonskej službe, Bohu zasvätené osoby,
Excelencia, vážený pán Prezident republiky,
Excelencia, vážený pán Predseda národnej rady Slovenskej republiky s poslancami,
Excelencie, vážení členovia Vlády Slovenskej republiky
Excelencie členovia diplomatického zboru,
Predstavitelia mesta,
Drahí bratia a sestry tu prítomní, aj vy, milí televízni diváci,
tak, ako po iné roky, aj dnes sme sa zhromaždili v tomto starobylom chráme, aby sme spolu oslávili sviatok Bohorodičky Panny Márie v tento prvý deň nového roka, keď si pripomíname aj výročie Slovenskej samostatnosti, a aby sme nový rok začali s Bohom – prameňom požehnania, sily a pokoja.
Božie požehnanie veľmi potrebujeme. Presviedča nás o tom náš každodenný život. Veď čím viac sa ľudstvo vzďaľuje od Stvoriteľa sveta, tým viac nešťastia, nespokojnosti a biedy pribúda na tejto zemi.
Práve preto Božie slovo, ktoré sme počuli, upriamuje našu pozornosť na Pána Boha, ktorý nám poslal svojho Syna, narodeného zo Ženy, narodeného pod zákonom. On prišiel, aby nás urobil bratmi a sestrami. A Jeho Duch nás učí oslovovať Boha: „Abbá, Otče!“. Teda nie sme otrokmi, Boh chce, aby sme ho volali otcom. Ak túto skutočnosť nechce ľudstvo prijať, pozerajme, kam smeruje. Kam smeruje Európa bez Boha. Jozef kardinál Ratzinger, terajší Pápež Benedikt XVI. napísal knihu „Európa - jej základy v súčasnosti a budúcnosti“, kde konštatuje skutočnosť, ktorá je bolestnou ranou aj pre našu spoločnosť.
Je oprávnené predpokladať, že úctu voči tomu, čo je pre druhého človeka posvätné a zvlášť úctu k posvätnému v najvyššom zmysle, teda k Bohu, nájdeme aj u toho, kto nie je ochotný veriť v Boha. V spoločnosti, v ktorej je táto úcta porušená, sa stráca čosi podstatné.
Je však zaujímavé, že ak sa dotkneme nejakej kultúry iného svetadiela a či národa, je to hneď pranierované. Avšak tam, kde ide o Krista, a o to, čo je posvätné pre kresťanov a čo by malo byť posvätné pre celú Európu, tam sa sloboda názoru javí ako najvyššia hodnota, ktorej obmedzenie sa považuje za hrozbu, ba dokonca za ničenie tolerancie a akejsi slobody. Avšak aj sloboda názoru má svoje hranice. Sloboda nie je v tom, že sa ničí česť a dôstojnosť druhého, nejestvuje sloboda klamať ani sloboda šliapať po ľudských právach.
Svätý otec píše: „Isteže, môžeme a máme sa učiť z toho, čo je posvätné iným, ale pred druhými a kvôli druhým je našou povinnosťou živiť v sebe úctu k tomu, čo je posvätné a ukazovať tvár Boha, ktorý sa nám zjavil – Boha, ktorý má zľutovanie s chudobnými a slabými, s vdovami a sirotami, s cudzincami. Boha, ktorý je natoľko ľudský, že sám sa stal človekom, trpiacim človekom, ktorý trpiac spolu s nami dáva bolesti dôstojnosť a nádej.“
V každodennom živote často pociťujeme snahu mariť to kresťanské. Názormi, ktoré propagujú ľudia nevzdelaní vo viere, sa maria kritériá kresťanských hodnôt. Ovládanie sa, zdržanlivosť, zdravý stud akoby boli prežitkom. Rozdúchavajú sa vášne, ktoré driemu v osobe každého človeka a keď niekoho zotročia a stane sa na nich závislý, potom sa na zodpovednosť volajú iní a nie tí, ktorí to zapríčinili.
Ľuďom sa na každom kroku ponúka pseudokultúra, ktorá človeka, ako korunu tvorstva, nedvíha k vyšším métam, ku ktorým je povolaný, ale vedie skôr k úpadku. Myslím si, že príčinou tejto skutočnosti, ktorej sme svedkami, je to, že človek a následne celá spoločnosť, sa vzďaľuje od Boha.
Úžasom nás napĺňajú pokroky vo vede, obdivujeme najnovšie technické výdobytky, v zatvorenej miestnosti sa za okamih dokážeme spojiť so vzdialeným svetadielom, prekvapujú nás poznatky získané o makrokozme, no za týmto všetkým stojí Ten, ktorý povedal: „naplňte zem a podmaňte si ju“ (Gn 1,28). No o Neho akoby sme nemali záujem.
Myslím si, že náboženská nevedomosť, ktorú v celých dvoch generáciách spôsobila násilná ateizácia, prináša práve v dnešnej dobe svoje neblahé ovocie. Mnohí, aj pokrstení, nepoznajú učenie Cirkvi, nemajú jasno v otázkach viery, ale radi hovoria o tejto problematike, akoby boli v nej najväčší odborníci. Dnes je moderné všetko relativizovať. Tým sa dostáva mnoho ľudí do domnenia: všetko je dovolené, všetko je z istého hľadiska správne, všetko je v poriadku. A to je veľký omyl, ktorý privádza človeka do stavu, v akom sa dnes nachádza. Toto všetko vyvoláva otázku, ktorú si chcem dnes položiť spolu s Vami: kam kráčaš, homo sapiens? Kde je tvoj cieľ?
Myslím si, že Boh vo svojom nekonečnom milosrdenstve chce priviesť človeka k zamysleniu, k pravým hodnotám, k pravej viere, vlastne k Pravde, ktorá jediná je dôstojným cieľom ľudského bytia.
Preto nás napomína v Novom zákone tak, ako napomínal starozákonného človeka. Myslíte si, že tsunami, hurikán Karolína, to, čo sa stalo v New Orealns (Orlíns), zemetrasenie v Pakistane a katastrofa v našich Tatrách sú naozaj len prírodné katastrofy? Nie sú to aj Božie napomenutia, ktorými nás Boh chce priviesť k pokániu a k úprimnej duchovnej obnove? Je však pozoruhodné, že tak, ako starozákonný človek dokázal čítať tieto napomenutia, nám akoby boli senzáciou, čímsi, čo sa mňa netýka, tí druhí zahynuli, ja som ostal na žive, teda nič sa vlastne nestalo, užívajme si, a žime naďalej, ako sme žili.
Niektorých tieto skutočnosti napĺňajú akýmsi strachom a neistotou z budúcnosti. No namiesto toho, aby sa vrátili k Pravde - pravému Bohu, hľadajú útechu vo veštení, v horoskopoch a v podobných smiešnych praktikách.
Čo tu robiť? Predovšetkým sa nesmieme dať pomýliť v tomto spletitom zrelativizovanom svete. Musíme zostať pevne stáť a napredovať na ceste spásy, nasledovať Ježiša Krista, ktorý sa pre nás stal človekom. Stal sa nám podobným vo všetkom, okrem hriechu. Dokázal nám, že je prisľúbený a predpovedaný Mesiáš, že je Boží Syn. Treba mu len uveriť, aby sa stal zmyslom nášho života.
Kristus je vzorom pre každého kresťana. Našou úlohou je prinášať Ho do každodenného života, a to aj tým, že budeme dodržiavať Božie prikázania. Ak by sme sa snažili dodržiavať ich všetci, nemuseli by sme sa báť o svoj život, o svoj majetok alebo o svoje dobré meno, že ho niekto potupí, lebo Kristus by vládol v našich srdciach.
V týchto dňoch sme si vymieňali vianočné a novoročné žičenia. Aj ja by som Vám, bratia a sestry prítomní tu v konkatedrálnom chráme ale aj pred televíznymi obrazovkami, rád poprial nielen to, aby ste boli zdraví, aby sa Vám darilo, aby ste boli spokojní a šťastní. Predovšetkým by som Vám chcel zapriať, aby ste boli v Božích očiach bohatí na dobré skutky.
Zvlášť želám Vám, otcovia a mamy, aby ste vytvárali zdravé rodinné spoločenstvo, ktoré stavia na pravých hodnotách. Boží služobník Ján Pavol II. nám adresoval pri svojej poslednej návšteve v Bratislave tieto slová: „Vaše rodiny nech sú naozaj Cirkvou v malom. Zachovávajte vzájomnú vernosť. Dovoľte Pánovi, aby prebýval medzi Vami a vo Vás!“ V encyklike Familiaris consortio napísal: „Rodinná láska sa má pre deti stať viditeľným znakom lásky samého Boha.“
Vám, mládenci a devy prajem, aby ste si dokázali uvedomiť, že pravá láska netkvie vo voľnom živote a v telesných pôžitkoch. Ona sa rodí a rozkvitá v ovládaní, premáhaní a v zdržanlivosti. Nedajte sa strhnúť k tomu, čo Vám lacno ponúka svet, lebo Vás to oberie o pravé šťastie a pravú radosť. Pravá láska vyžaduje obetu.
Obraciam sa na vás, tvorcovia zákonov, a dnes Vám prajem a vyprosujem, aby ste sa naplnili pocitom zodpovednosti za všetkých ľudí, žijúcich v našej vlasti a vytvárali také zákony, ktoré budú brániť život od počatia po prirodzenú smrť, ktoré budú chrániť rodinu ako základnú bunku ľudskej spoločnosti, ktoré budú naozaj viesť obyvateľov našej vlasti k duchovnému i hmotnému blahu a tým k pokoju a plnohodnotnému životu.
Vám trpiacim a chorým želám veľa svetla do Vášho utrpenia, aby ste pochopili, že nie ste zbytoční, že vás svet potrebuje pre svoju záchranu, dnes viac, ako inokedy. Neste svoje utrpenie s vierou a láskou, aby ste dopĺňali to, čo chýba Kristovmu utrpeniu.
V Evanjeliu sme dnes počuli, že keď pastieri našli a videli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach...., vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. Prajem všetkým vám, ktorí pracujete v masovo-komunikačných prostriedkoch, aby vás vo vašej práci viedla láska k pravde, k pozitívnemu formovaniu ľudskej osoby, ktoré povznáša a vedie k hlbšiemu uvedomeniu si ľudskej dôstojnosti.
A všetkým Vám, bratia a sestry, ktorí ste tu aj pri televíznych obrazovkách, vyprosujem Božie požehnanie a ochranu Panny Márie, aby ste pocítili Božiu blízkosť a jeho požehnanie na každom kroku v novom roku.
AMEN.
