V pondelok 15. augusta slávi Katolícka cirkev slávnosť Nanebovzatia Panny Márie (prikázaný sviatok). O živote Panny Márie po Nanebovstúpení Pána nie je vo Svätom písme žiadna zmienka. Apokryfné evanjelium zo 4. storočia však opisuje posledné roky jej života v Efeze, kde sa o ňu podľa želania zomierajúceho Krista staral apoštol Ján. Podľa tejto tradície, keď zomrela („usnula“) jej telo i dušu odniesli anjeli do neba. Doktrinálne vysvetlenie nanebovzatia sformuloval na Západe okolo r. 590 Gregor z Toursu. Na Východe sa sviatok spomína už v 6. storočí a v r. 600 cisár Móric vyhlásil sviatok „Usnutia Panny Márie“ pre celú ríšu. V Ríme ho začali verejne sláviť od čias pápeža Teodora I. (642-649). Od raného stredoveku bolo jeho slávenie 15. augusta spojené s dožinkami a s vďaky vzdávaním za úrodu. Na početné žiadosti z radov kňazov a veriacich pápež Pius XII. vyhlásil 1. novembra 1950 Nanebovzatie Panny Márie za dogmu katolíckej viery. V apoštolskej konštitúcii Magnificentissimus Deus sa hovorí: „Keď zakončila beh svojho pozemského života, bola Panna Mária s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy.“Zdroj: Vnuk, F.: Príručný slovník kresťanstva. Smaragd. Bratislava. 2003. s. 348
