Na svätej omši sa zišli traja kardináli /viedenský Schonborn, sarajevský Puljič- hlavný celebrant a záhrebský Bozanič, ktorý bol slávnostným kazateľom/, 26 biskupov a asi 400 kňazov.

Dlhotrvajúci potlesk sa ozval v okamihu, keď sa náhornou plošinou ozval po dlhých rokoch opäť hlahol novoposvätených zvonov. „Tak, ako vytvárajú nádherný súzvuk, veríme, že i naše národy budú hovoriť rečou, ktorá bude rečou porozumenia a lásky“- povedal v kázni kardinál Bozanič. Poukázal aj na to, že „v týchto chvíľach sme blízko pri Bohu. Nielen preto, lebo sme v nadmorskej výške 1200 metrov, ale v prvom rade preto, lebo máme k sebe blízko! A to nás spája s Bohom.“

Spoločným mottom stretnutia zameraného v prvom rade na rodiny bol citát z Druhého listu sv. apoštola Pavla Korinťanom „Buďte jednej mysle a žite v pokoji!“ /2Kor 13,11/ Práve tieto slová viackrát zazneli aj v príhovore mladým ľuďom a rodinám. Kardinál povzbudil mladé rodiny, aby sa nebáli. „Nebojte sa, mladé rodiny, Boh vás neopustí a vynahradí vám vašu vernosť. Nebojte sa negatívnej klímy, ktorá sa okolo vás vytvára, ani pomýlených názorov politikov. Národ, ktorý si volí život, tu bude večne!“

Na záver svätej omše prečítali predstavitelia jednotlivých biskupských konferencií posolstvo z Kupresu.

Kalvária kresťanov v Kuprese.

Pútne miesto Kupres je dôležitým a zároveň strategickým miestom pre dva štáty. Chorvátsko i Bosnu a Hercegovinu. Náhorná plošina v nadmorskej výške 1200 metrov je dostupná iba z dvoch strán. Je tak veľmi dôležitým strategickým bodom. V zime sa mení na známe lyžiarske stredisko, ktoré navštevujú turisti z Bosny a Hercegoviny i okolitých štátov. Pre katolíkov, ktorých väčšinu tvoria v Bosne a Hercegovine Chorváti má však Kupres dôležitý náboženský i národný význam. Práve na tejto plošine bol už v V. storočí postavený prvý kresťanský kostol. Oddávna sa tu uctievala Svätá rodina.

Kupres bol v dejinách častokrát útočiskom pred rôznymi nebezpečenstvami. Vojenskými, ktoré predstavovali Turci, i duchovnými, medzi ktoré patrila aj násilná ateizácia.

Pred rokom 1992 tu žilo takmer 6 tisíc obyvateľov, z ktorých bolo 4 tisíc katolíkov. Vojna v bývalej Juhoslávii však neobišla ani toto posvätné miesto. Stalo sa tŕňom v oku Srbom. Četníci po dobytí mesta katolíkov postrieľali a ich domy vypálili. Ten, kto mal šťastie, unikol z mesta ešte pred príchodom armády. Poslednou prekážkou bol kostol. Ten vyhodili do povetria. Jeho trosky sú dodnes silným mementom tragických udalostí.

V roku 1995 sa však katolíci rozhodli vrátiť. Začali stavať nové domy. Dnes ich v Kuprese žije asi 3 tisíc. Vypálené domy, masový hrob a trosky kostola im však nedovoľujú zabudnúť.

Posolstvo z Kupresu.

Buďte jednej mysle a žite v pokoji!

Pred rokom nás Stredoeurópske katolícke dni spojili na Púti národov. Z našich ôsmich krajín – Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Česka, Maďarska, Poľska, Slovinska, Slovenska a Rakúska – putovali státisíce ľudí k milostivej Matke z Mariazellu, u ktorej máme všetci svoj domov. Tam sme hlboko prežívali dar spoločenstva vo viere. V Kristovi ¬– nádeji Európy, sme takto mohli sláviť veľký sviatok viery, ktorá nás napriek rozmanitosti navzájom spája. Radostne sme vzdorovali vetru a nepriaznivému počasiu, pretože Božia láska hriala naše srdcia.

Pápež Benedikt XVI. nás pri svojom uvedení do úradu povzbudil: „Ako veriaci nie sme nikdy sami. Patríme k veľkému zástupu svätých. Kristus, Dobrý pastier, nás predchádza a sprevádza, chráni nás a chce nás doviesť k plnosti života.“

Dnes sme sa tu v Kuprese zhromaždili, aby sme spolu s Kristom kráčali ďalej. Spoločne odovzdávame Božiemu domu zasvätenému Svätej rodine týchto osem zvonov, ktoré predstavujú našich osem krajín a ktoré po prvý raz zazneli v Mariazelli. Tento chrám je ešte len staveniskom a to nám pripomína, že aj Európa je staveniskom, ktoré možno s Božou pomocou ďalej budovať.

Zvony zatiaľ vidíme pred kostolom, ale čoskoro budú visieť v týchto vežiach. Tu, kde sú ešte prítomné následky hrôzy jednej z posledných vojen, tu v oblasti najsilnejšieho napätia v Európe hlásajú tieto zvony radostnú zvesť ľuďom, ktorí sa sem ponáhľajú plní nádeje, ako aj všetkým katolíkom, všetkým kresťanom a všetkým ľuďom dobrej vôle v Európe.

Osem rozličných zvonov spája svoje tóny v harmonickom súzvuku, schopnom vyjadriť nádej i radosť, smútok i starosť a nesúcom naše modlitby priamo k Bohu. Zvony zvolávajú na modlitbu a spoločné slávenie liturgie, zaznievajú v našich všedných dňoch a privádzajú nás na slávnosti. Zvony nás vystríhajú v nebezpečenstve a posilňujú našu nádej na spolupatričnosť. Zvony sprevádzajú naše sestry, bratov aj nás samotných, keď si nás Boh povolá do večnosti. Zvony nás potešujú krásou svojho hlasu a otvárajú naše srdce bohatstvu Božej lásky. Hlasno a zreteľne nesú oslobodzujúcu zvesť evanjelia ďalej do sveta.

Spoločne s nimi k vám voláme: „Buďte jednej mysle a žite v pokoji!“

Sme tu pred Kostolom Svätej rodiny. Svätá rodina je pre nás príkladom a oporou v prežívaní viery, nádeje a lásky v našich rodinách.

Rodiny „sú nenahraditeľnými prvkami spoločnosti a Cirkvi. Nízky počet detí v našich krajinách je jedným z najväčších problémov Európy. Sme pevne odhodlaní pridŕžať sa ideálu stabilného manželstva a rodiny a pomáhať znášať osud tým, ktorých trvalé vzťahy sa rozbili.“ (Posolstvo z Mariazellu, 6).

V Kristovi, pod ochranou jeho matky a na príhovor sv. Jozefa môžeme rozvíjať v našich rodinách to, na čo ich Boh povolal:

Rodiny žijú vo viere a odovzdávajú ju ďalej.

Spoločná viera je pre rodiny silou a oporou. V živote z viery nachádzame smer a istotu. V zápase o vieru sme povolaní na prehĺbenie nášho vzťahu k Bohu a k ľuďom a môžeme povzbudiť aj ďalších, aby sa odvážili vykročiť na cestu, ktorá je často náročná. V tom, ako mnohorakým spôsobom individuálne prežívame našu vieru, vidíme, aké rozmanité podoby má Božia starostlivosť o nás.

Rodiny žijú v nádeji a povzbudzujú do nej.

Rodiny vznikajú, rastú a pretrvávajú v nádeji. Láskyplná neistota, do ktorej vstúpil Boh skrze spoločenstvo s nami ľuďmi, sa konkrétne odráža v rodinnom spolužití. Nádej nás vedie vpred aj cez krízy a nešťastia. Nádejeplná dôvera nám umožňuje vytrvať verne spolu, spoločne kráčať po novej ceste a nachádzať radosť v odlišných možnostiach osobného rozvoja.

Rodiny žijú v láske a vyžarujú ju.

Základom rodiny je láska. Dar lásky nás robí schopnými povedať tomu druhému bezpodmienečné „áno“. Tak dokážeme prijať každého ako osobu a rešpektovať aj jeho neprebádateľnú hĺbku. Vo sviatostnom „áno“ pri manželskom sľube je Boh prítomný celkom zvláštnym spôsobom a oživuje manželskú lásku ako odraz svojej stvoriteľskej lásky. Láska nás tiež uschopňuje nebáť sa neznámeho. To sa uskutočňuje práve prostredníctvom súhlasu s prijatím vlastných detí. Deti chcené v láske a prijaté bez strachu sa ani samy neboja lásky a chcú ju.

Takáto láska dokazuje svoju pravosť nielen v ťažkých okolnostiach, ktoré si pretrpela aj Svätá rodina, ale nám tiež umožňuje s Máriou povedať „áno“ Božej vôli, s Jozefom pochybovať, hľadať a byť vernými, s Ježišom ísť po ceste kríža a mať účasť na jeho zmŕtvychvstaní.

Tak môže byť rodina aj pre národy Európy vzorom spolužitia: v rovnakej dôstojnosti, v ich individuálnej rôznosti a v spoločnej zodpovednosti.

„Katolíci našich ôsmich krajín urobili spoločne a pre seba navzájom veľa v roku Stredoeurópskych katolíckych dní. Posilnili tak solidaritu občianskej spoločnosti v našich krajinách“ (Posolstvo z Mariazellu, 7).

Táto solidarita zjednocuje tu dnes aj nás v modlitbe a vedie nás ďalej.

V tomto zmysle k vám znova voláme: „Buďte jednej mysle a žite v pokoji!“

Náš zosnulý Svätý Otec Ján Pavol II., ktorý túto krajinu navštívil dvakrát, venoval veľkú časť svojho ohlasovania a pastoračnej služby práve tejto myšlienke. Kiež nás teraz v tomto duchu svojím požehnaním sprevádza z domu nebeského Otca.

Pod ochranou Svätej rodiny a podľa jej vzoru osmeľme sa vykročiť vpred.

V tomto duchu vykračujú aj naši mladí na Svetové dni mládeže v Kolíne nad Rýnom. Roku 2006 pozývame predovšetkým všetky rodiny, aby putovali na najbližšie pútnické mariánske miesta a tam okúsili na príhovor Márie spoločenstvo v tom, na ktorého nám ona ukazuje: v Kristovi – nádeji Európy.

( TK KBS -jk- ) 20050522001   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]