Obnovu činnosti Pápežských misijných diel na Slovensku inicioval v roku 1990 kardinál Jozef Tomko, vtedajší prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov. PMD koordinujú aktivity jednotlivých misijných subjektov. Úlohou a cieľom PMD je vzbudzovať záujem o misie a misionársku prácu u veriacich i širokej verejnosti, predovšetkým u mládeže. Okrem materiálnej (financie) a duchovnej (modlitby, obety) pomoci jednotlivým misionárskym staniciam takisto pravidelne organizujú odborné semináre, stretnutia misijných nadšencov, či modlitbové stretnutia zamerané na rozvoj misijného povedomia a zintenzívnenie kontaktov s misionármi. Misie sú komplexnou činnosťou, ktorá sa rozvíja v rôznych formách. Preto práca PMD s laikmi sa nesústreďuje výhradne na činnosť misionárov v iných krajinách. Aj pastorácia Rómov na Slovensku má často charakter misií. Angažujú sa v nich laici, či rehoľníci, ktorí informujú a duchovne i hmotne napomáhajú pri šírení evanjelia.

S misiológiou ako predmetom, sa môžu slovenskí študenti stretnúť na katolíckych teologických fakultách. Patrónkou misií je svätá Terézia z Lisieux. Radu Konferencie biskupov Slovenska pre misie vedie košický diecézny biskup Mons. Alojz Tkáč.

Aj pápež Ján Pavol II. neustále zdôrazňuje dôležitosť šírenia viery a Kristovho učenia. Okrem encykliky o trvalej platnosti misionárskeho poslania Cirkvi Redemptoris missio, ktorú publikoval v roku 1990, vydáva každoročne pri príležitosti Misijnej nedele posolstvo. Za tému tohoročného dňa misií si Svätý Otec zvolil Eucharistia a misie. „Cirkev zhromaždená okolo oltára lepšie chápe svoj pôvod a misionárske poslanie,“ znie hlavná myšlienka posolstva. Svätý Otec ďalej uvádza: „Misijná činnosť Cirkvi je naliehavou úlohou aj na začiatku tretieho tisícročia, ako som už často povedal. Misie sú ešte stále iba na počiatku a do tejto služby sa musíme zapojiť celým srdcom. Povolanie deliť sa o tento smäd po dušiach, ktoré treba spasiť – tento smäd Vykupiteľa – je adresované celému Božiemu ľudu v každom okamihu jeho putovania históriou. Tento smäd po spáse duší vždy mocne zakúšali svätci. Stačí si napríklad spomenúť na sv. Teréziu z Lisieux, patrónku misií a na biskupa Comboniho, veľkého apoštola Afriky, ktorého som mal nedávno tú česť povýšiť k úcte na oltári. Sociálne a náboženské výzvy, ktorým dnes ľudstvo čelí, volajú veriacich, aby obnovili svoju misionársku horlivosť. Áno! Je potrebné znovu s odvahou spustiť misie - ad gentes - a znovu začať s hlásaním Krista Vykupiteľa každému človeku.

Misie, z lat. missio – poslanie. Je to ohlasovanie kresťanskej viery nekresťanským národom v zmysle Kristovho príkazu ísť do celého sveta, učiť a krstiť všetky národy (Mk 16, 15 – 16). Apoštoli šírili Kristovo učenie po stredomorských krajinách Rímskej ríše. Ich nasledovníci niesli svetlo viery aj za hranice Rímskeho impéria: do Etiópie, Indie, ba i Číny. Po emancipácii kresťanstva r. 313 horliví misionári (šíritelia kresťanstva) ohlasovali evanjelium predovšetkým európskym národom (Góti a iné germánske kmene) a postupne obrátili na kresťanstvo Írsko (sv. Patrik, 5. storočie), Anglicko (sv. Augustín, 6. storočie), Nemecko (sv. Bonifác, 8. storočie), Škandináviu (sv. Anskar, 9. storočie), slovanské národy strednej a východnej Európy (sv. Cyrila a Metod, 9. storočie).

Misie zámorské:

Po objavení Ameriky a otvorení cesty na východ misionári odchádzali do Severnej Ameriky, Indie, Japonska, Číny a do iných krajín Ázie, Afriky a Oceánie. V roku 1622 pápež Gregor XV. Založil Kongregáciu pre šírenie viery a nasledujúci pápeži venovali zámorským misiám stále väčšiu pozornosť. Najväčší rozkvet misijnej činnosti predstavuje obdobie rokov 1830 – 1930. Od začiatku 19. storočia sa na misijnom poli začínajú aktivizovať aj protestantské cirkvi.

Slovenskí misionári v 20. storočí vo svete:

Slovenskí misionári (etnickí), ako aj misionári z USA slovenského pôvodu pôsobili v 89 štátoch sveta. Zo štatistických údajov vyplýva, že v 20. storočí pôsobilo na celom svete vyše 800 misionárov a misionárok zo Slovenska. Okrem toho ďalších vyše 200 amerických Slovákov, ktorí sa narodili v USA, slovenským rodičom.

Slováci sa odpradávna venujú misijnej činnosti. Základ misií položili sv. Cyril a Metod, ktorí pripravili ďalších misionárov. Príkladom je sv. Gorazd.

V novodobých dejinách rozkvet misijného hnutia znovu nastal v 19. storočí. Veľký význam pri šírení kresťanstva zohralo vysťahovalectvo – rozsah misijnej činnosti medzi Slovákmi v zahraničí súvisí aj s počtom prisťahovalcov. Vysťahovalci zo Slovenska boli kresťanské rodiny, ktorých synovia a dcéry začali vstupovať do reholí, stávali sa kňazmi. Títo pôsobili medzi našimi krajanmi v slovenských osadách ako misionári. Do konca 1. svetovej vojny existovalo vyše 260 slovenských osád a v pôsobili tam kňazi prevažne slovenského pôvodu.

Najväčší rozmach misijného hnutia, čo do počtu, vyslaných misionárov, zaznamenalo Slovensko za pôsobenia arcibiskupa Karola Kmeťku, najmä po roku 1930. Arcibiskup podporoval pápežské misijné diela, organizoval misijné nedele, inicioval finančné zbierky na misie a staral sa o misijný dorast. Už v roku 1940 malo Slovensko vyše 240 misionárov činných v zámorských misiách. K uvedeným číslam je potrebné vždy pripočítať amerických Slovákov, ktorí boli vyslaní do celého sveta. Títo najčastejšie vstupovali do mužskej rehole benediktínov a ženy do rehole sv. Cyrila a Metoda, ktorá bola založená v USA roku 1906. Práve z rehole benediktínov, ktorá si vytvorila duchovné stredisko v Clevelande, pochádzalo najviac misionárov. Pôsobenie benediktínov sa zvýraznilo založením kláštora v Clevelande 2. februára 1922. Rozsiahlu misionársku činnosť vykazovala aj rehoľa jezuitov a františkánov.

U jezuitov nastal rozmach misijnej činnosti, keď sa stal predstaveným všetkých slovenských jezuitov v zahraničí P. Felix Litva SJ. V ich strediskách v Kanade pôsobilo mnoho Slovákov.

Čo sa týka rehole františkánov, najprv existoval spoločný františkánsky Komisariát pre Slovincov, Chorvátov a Slovákov, na čele s P. Kazimírom Zakrajšekom. Slovenská osada Sv. Rodiny v Brooklyne sa stala sídlom františkánskeho Komisariátu sv. Kríža. V roku 1924 začala fungovať aj gréckokatolícka diecéza v Pittsburghu. Svätá stolica udelila právo dvojakého obradu 8 františkánom.

Väčšina misionárov sa riadila heslom „Ora et labora“ – „Modli sa a pracuj“ a preto popri evanjelizácii stavali kostoly, školy, nemocnice, fary, misijné stanice, kaplnky, starobince a sirotince.

Po 1. svetovej vojne vznikla nová generácia slovenských misionárov, či vo vlasti, alebo v zahraničí. Slováci v USA postavili za 70 rokov (1890-1960) 268 kostolov a farností. Boli to dobré podmienky pre rast rehoľných i diecéznych kňazov. Na Slovensku boli založené prvé rehole zamerané výlučne na misie: verbisti a saleziáni.

Misijné územia slovenských misionárov

AFRIKA:

Alžír, Angola, Botswana, Egypt, Gabon, Ghana, Horná Volta, Južná Afrika, Keňa, Kongo, Libéria, Madagaskar, Maroko, Mozambik, Namíbija, Rwanda, Senegal, Tanzánia, Togo, Tunis, Zaire, Zambia, Zimbabve

AMERIKA:

Antigua, Argentína, Bolívia, Brazília, Dominikánska Republika, Ekvádor, Haiti, Honduras, Chile, Kanada, Kolumbia, Kostarika, Kuba, Mexico, Nicaragua, Paraguaj, Peru, Salvador, Uruguaj, USA, Venezuela

ÁZIA:

Azerbajdžan, Barma, Čína, Filipíny, Honkong, India, Indonézia, Irán, Izrael, Japonsko, Jemen, Jordánsko, Kazachstan, Kirgizsko, Macao, Malajzia, Pakistan, Singapur, Sýria, Srí-Lanka, Thajsko, Turecko, Vietnam

AUSTRÁLIA A OCEÁNIA:

Austrália, Papua-Nová Guinea, Západná Samoa

EURÓPA:

Albánsko, Anglicko, Belgicko, Bielorusko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Juhoslávia, Luxembursko,

Maďarsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Rusko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko, Ukrajina

Slovenskí misionári (etnickí) ako aj misionári z USA slovenského pôvodu pôsobili v 89 štátoch sveta.

V roku 2003 usmrtili vo svete 29 misionárov

Na celom svete usmrtili v uplynulom roku 29 katolíckych misionárov. Ako informovala vatikánska misijná spravodajská služba Fides, najnebezpečnejším svetadielom pre hlásateľov katolíckej viery bola Afrika. Svoj život za vieru tu položilo 16 misionárov, posledným z nich bol zastrelený apoštolský nuncius v Burundi, arcibiskup Michael Courtney.

Najviac misionárov usmrtili v Ugande – 6, potom nasledujú Kolumbia a Kongo s 5 obeťami. Medzi týmito svedkami krvi boli jeden kostolník, dvaja laici a traja seminaristi, ostatní boli kňazi a rehoľníci.

ZDROJ: Svätokrížny, Ján: Slovenskí misionári vo svete v 20. storočí, Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002; KP/ ZENIT/TK KBS

( Tlačová kancelária KBS ) 2004102119   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]