Tlačová beseda je venovaná mimoriadnemu ekumenickému podujatiu – Dňu duchovnej obnovy, ktorú Konferencia biskupov Slovenska a ECAV na Slovensku pripravujú pri príležitosti 5. výročia podpísania dokumentu v Augsburgu – Spoločného vyhlásenia k učeniu o ospravedlnení. Na tlačovej besede budú zástupcov médií informovať: predseda KBS a spišský diecézny biskup František Tondra, generálny biskup ECAV na Slovensku Július Filo, generálny tajomník Svetového luteránskeho zväzu (Ženeva, Švajčiarsko) Ishmael Noko a zástupca predsedu Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov, ktorého deleguje kardinál Walter Kasper (Rím, Svätá stolica).

S vďakou, že prijmete pozvanie

Marián Gavenda, hovorca Konferencie biskupov Slovenska

Eva Bachletová, tajomníčka pre mediálnu komunikáciu Generálneho biskupského úradu ECAV na Slovensku

Tlačová správa

Deň duchovnej obnovy

Konferencia biskupov Slovenska a Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku spoločne pripravujú Deň duchovnej obnovy, pri príležitosti 5. výročia podpísania Spoločného vyhlásenia k učeniu o ospravedlnení a pri príležitosti návštevy, ktorú v našich cirkvách vykonajú kardinál Walter Kasper, predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov a Ishmael Noko, generálny tajomník Svetového luteránskeho zväzu. Podujatie sa uskutoční dňa 22. októbra 2004 v Bratislave.

Program začína o 14. 00 h seminárom na tému Evanjelium oslobodzuje, ktorý sa uskutoční v Kongresovom centre Národnej rady SR na Župnom námestí. S príhovormi by mali vystúpiť zástupca menovaný predsedom Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov kardinálom Walterom Kasperom, Ishmael Noko, generálny tajomník Svetového luteránskeho zväzu, generálny biskup ECAV na Slovensku Július Filo, predseda Konferencie biskupov Slovenska a spišský diecézny biskup František Tondra a ďalší hostia. Seminár Evanjelium oslobodzuje sa koná pod záštitou predsedu Národnej rady SR Pavla Hrušovského. Pozvaní sú zástupcovia cirkví na Slovensku a v zahraničí a predstavitelia verejného a politického života.

Program Dňa duchovnej obnovy potom pokračuje o 17. 30 h ekumenickou pobožnosťou vo Veľkom evanjelickom kostole na Panenskej ulici v Bratislave. Na ekumenickú pobožnosť je srdečne pozvaná široká verejnosť.

Spoločné stretnutie cirkví je odpoveďou na výzvu Svetového luteránskeho zväzu v Ženeve a Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov v Ríme. Evanjelici a katolíci na Slovensku si chcú pripomenúť a utvrdiť sa v tom, čo prijali ako obnovujúci dar od Boha, totiž ospravedlnenie z viery v Ježiša Krista, ktorého dôsledkom je viera činná skrze lásku.

Spoločné svedectvo kresťanov je aj dnes potrebné. Vo svete plnom konfliktov a napätí chcú kresťania vydať svedectvo o moci Božej milosti, ktorá zmieruje ľudí a tvorí pokoj. Robia to s vierou, že Pán Boh má aj dnes pripravené obnovujúce dary Jeho milosti. Ako kresťania ich chcú spoločne prijať, spoločne za ne ďakovať a spoločne nimi slúžiť.

(op,eb)

Vznik SPOLOČNÉHO VYHLÁSENIA K UČENIU O OSPRAVEDLNENÍ

31. októbra 1999 bolo v Augsburgu zástupcami Svetového luteránskeho zväzu (SLZ) a Rímskokatolíckej cirkvi slávnostne podpísané SPOLOČNÉ OFICIÁLNE STANOVISKO a tým potvrdené Spoločné vyhlásenie k učeniu o ospravedlnení.

Vývoj v Nemecku:

- 17. november 1980: stretnutie pápeža Jána Pavla II. so zástupcami luteránskych a reformovaných cirkví v Mainzi ® biskup Eduard Lohse (1979 – 1985 predseda Rady Evanjelickej cirkvi v Nemecku, EKD) poukázal na nevyhnutnosť zlepšenia spolupráce s Katolíckou cirkvou;

- následne založenie Spoločnej ekumenickej komisie, ktorá po prvý raz zasadala v Mainzi roku 1981;

- 1982 bola otvorená otázka, či stačí odsúdeniami učenia sa len zaoberať a či nie je potrebné venovať sa aj pozitívnym obsahom náuky;

- 1986 bola v Nemecku zverejnená štúdia „Odsúdenia náuky - rozdeľujú cirkvi?“, ktorú vypracovali evanjelickí a katolícki teológovia. Štúdia bola predložená Rade evanjelickej cirkvi (EKD) aj Nemeckej biskupskej konferencii;

- 1994 bolo schválené Spoločné stanovisko Arnoldshainskej konferencie, Spojenej evanjelicko-luteránskej cirkvi (VELKD) a Nemeckej národnej komisie Svetového luteránskeho zväzu (SLZ) k tejto štúdii.

Vývoj v USA:

- 1965: otvorenie luteránsko-rímskokatolíckeho dialógu, 1979 – 1983 vypracovanie štúdií o ospravedlnení vierou, 1985: zverejnenie správy Ospravedlnenie vo viere: Evanjelici a katolíci v dialógu;

- 1993: založenie Spoločnej americkej luteránsko–rímskokatolickej koordinačnej komisie, ktorá mala preskúmať možnosť spoločného vyhlásenia k „odsúdeniam učenia“ vo vzťahu k ospravedlneniu;

- 1993: Pápežská rada pre napomáhanie jednoty kresťanov (PCPCU) a Biskupská konferencia evanjelicko-luteránskej cirkvi v Amerike (ELCA) sa zjednotili v tom, že evanjelické cirkvi a Rímskokatolícka cirkev môžu spoločne vyhlásiť, že dospeli k zhode v učení o ospravedlnení a že „odsúdenia učenia“ z obdobia 16. storočia sa nevzťahujú na učenie o ospravedlnení oboch strán tak ako predkladajú dnes.

Medzinárodný vývoj:

- 1967: otvorenie medzinárodného evanjelicko-rímskokatolíckeho dialógu, 1972: uverejnenie správy Evanjelium a cirkev, známej ako Maltský report;

- 1986: Exekutívny výbor Svetového luteránskeho zväzu (SLZ) sa po zverejnení nemeckej štúdie k LEHRVERURTEILUNGEN (odsúdenia učenia) rozhodol dať túto štúdiu preložiť do angličtiny a podporiť tak diskusiu v rámci SLZ a jeho členských cirkvách;

- z USA prišiel návrh, rozšíriť dosah spoločného americké vyhlásenia k učeniu o ospravedlnení a zahrnúť do neho aj spoločenstvo evanjelických cirkví vo svete. Tento návrh podporila Rada Svetového luteránskeho zväzu roku 1993;

- marec 1994: vypracovanie prvého návrhu Spoločného vyhlásenia, september 1994 druhý návrh, rozhodnutím Svetového luteránskeho zväzu a Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov bol tento návrh predložený cirkvám;

- jún 1996: stanoviská evanjelických cirkví (spracované Inštitútom pre ekumenický výskum v Štrasburgu) a stanoviská Rímskokatolíckej cirkvi sa stali podkladom pre vypracovanie ďalšieho návrhu Spoločného vyhlásenia;

- 16. jún 1998: Na základe stanovísk svojich členských cirkví potvrdila Rada Svetového luteránskeho zväzu text Spoločného vyhlásenia;

- 25. jún 1998: Rímskokatolícka cirkev potvrdila obsah text Spoločného vyhlásenia, ale zároveň vyjadrila nutnosť ďalšieho objasnenia učenia ešte pred tým, než bude možné vyhlásiť, že odsúdenia učenia zo 16. stor. sa nevzťahujú na učenie predložené v Spoločnom vyhlásení;

- 30. júl 1998: predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov kardinál Edward Idris Cassidy predstaviteľov Svetového luteránskeho zväzu uistil listom, že Rímskokatolícka cirkev je pripravená potvrdiť Spoločné vyhlásenie v tej podobe ako bolo predložené;

- následne bolo vypracované Spoločné oficiálne stanovisko, ktoré je bezvýhradným potvrdením dôsledkov Spoločného vyhlásenia (jeho článkov 40 a 41), v ktorých sa konštatuje, že „odsúdenia učenia zo 16. storočia, pokiaľ sa týkajú učenia o ospravedlnení, sa javia v novom svetle: Učenie evanjelických cirkví predložené v tomto Vyhlásení nespadá pod odsúdenie Tridentského koncilu. Odsúdenia v evanjelických Symbolických knihách sa nevzťahujú na učenie Rímskokatolíckej cirkvi predložené v tomto vyhlásení.“

- 31. októbra 1999 v Augsburgu sa uskutočnil slávnostný podpis dokumentu. Dokument za Rímskokatolícku cirkev podpísali vtedajší predseda Rady pre napomáhanie jednoty kresťanov kardinál Edward Idris Cassidy a tajomník biskup Walter Kasper. Za Svetový luteránsky zväz ho podpísali vtedajší prezident Svetového luteránskeho zväzu biskup Christian Krause a generálny tajomník Ishmael Noko ako aj šesť viceprezidentov SLZ, z ktorých jedným v tom čase bol generálny biskup Evanjelickej cirkvi na Slovensku Július Filo.

- 2001: uskutočnila sa (vďaka iniciatíve Svetového luteránskeho zväzu a Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov) konzultácia na tému „Jednota vo viere“, na ktorú boli pozvaní aj zástupcovia Reformovaného svetového zväzu a Svetovej rady metodistických cirkví, diskutovalo sa o ekumenickom význame Spoločného vyhlásenia;

- 2002: Oddelenie pre teológiu a štúdium pri Svetovom luteránskom zväze zorganizovalo ekumenické sympózium na tému „Ospravedlnenie dnes – jeho význam a dôsledky“;

- súčasnosť: v Svetovej rade metodistických cirkví sa zisťuje, akým spôsobom môže Metodistická cirkev formou (oficiálneho) teologického stanoviska podporiť Spoločné vyhlásenie. Tento proces (vo funkcii poradcov) sledujú Svetový luteránsky zväz aj Pápežská rada na podporu jednoty kresťanov.

- Január 2004 – spoločná prekladateľská komisia Konferencie biskupov Slovenska a Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku pripravila a vydala slovenský preklad Spoločného vyhlásenia k učeniu o ospravedlnení. Text je prístupný na www.ecav.sk (archív, cirkevné dokumenty) a www.rcc.sk (dokumenty a vyhlásenia, spoločné vyhlásenia) ako aj v predajniach s náboženskou literatúrou.

Význam Spoločného vyhlásenia: Čo je ospravedlnenie?

- Všeobecne: učenie o ospravedlnení sa zaoberá náboženskými a etickými otázkami nášho vzťahu k Bohu Stvoriteľovi, k blížnym a k nám samým.

- Apoštol Pavol: v Novom zákone (v Liste Rimanom a Galaťanom) rozvíja chápanie ospravedlnenia ako teologického učenia. Pavol zastáva názor, že spravodlivosť človeka pred Bohom sa nedosahuje dodržiavaním Božích zákonov. Pravá spravodlivosť sa získava podľa Pavla osvojením si Božej spravodlivosti, teda jeho lásky a milosti, ktorá nám bola zjavená v Kristovi. Stane sa tak vo viere a cez vieru. Rozdiel Pavlovho učenia a židovského učenia je v tom, že Pavol stavia do stredu Krista ako toho, skrze ktorého nám Boh v novej zmluve daruje svoju milosť. V tomto novom zväzku je práve Kristus našou spravodlivosťou. V Kristovi sme vyhlásení za spravodlivých, aj keď nie sme spravodlivými podľa zákona.

- Pavol (a Nový zákon) nás upozorňuje na to, že náš „nový život“, život vo viere je životom činnej lásky a služby blížnemu. Často hovorí o „dobrých skutkoch“: podľa Pavla sa Božia spravodlivosť zjavuje v Kristovi „bez skutkov“. Naše dobré skutky nie sú dôvodom našej spravodlivosti pred Bohom, ale naopak. Božia spravodlivosť a láska sú hlavým zdrojom našej lásky a aj našich dobrých skutkov.

- V neskorom stredoveku už cirkevné hlásanie učenia o ospravedlnení nebolo také jasné, do veľkej miery aj pre neprístupnosť biblických zdrojov. Toto spôsobilo vznik rôznych zvykov v živote Cirkvi, ktoré zastierali skutočnosť, že sme ospravedlnení vo viere skrze Božiu milosť. Dôraz sa kládol najmä na dobré skutky, predpísané Cirkvou.

- V období reformácie vyzývali mnohí (vrátane Martina Luthera) na zmenu týchto praktík. V roku 1530 na sneme v Augsburgu evanjelici predložili Augsburské vyznanie (CONFESSIO AUGUSTANA) ako pokus vyhnúť sa rozštiepeniu Západnej cirkvi. Tento pokus však zlyhal. Počas reformácie a protireformácie sa pozície evanjelikov a katolíkov vyhrotili, v hlavých bodoch zostali rozdiely nezmieriteľné. Týkali sa rovnako náhľadu na vieru ako aj cirkevných praktík. Oba tábory sformulovali vzájomné „odsúdenia učenia“: na evanjelickej strane to bola Formula svornosti, na strane katolíckej dekrét, prijatý koncilom v Tridente.

Spoločné vyhlásenie sa usiluje prekonať protiklady z obdobia reformácie a započúvať sa do biblického odkazu učenia o ospravedlnení, aby bol dosiahnutý konsenzus v základných pravdách ospravedlnenia. Vyhlásenie kladie dôraz na to, čo obe vyznania vo vzťahu k viere v naše ospravedlnenie v Kristovi spája. Vyhlásenie ale netvrdí, že existuje konsenzus vo všetkom, čo sa týka tejto viery a rovnako neexistuje zhoda o všetkých dôsledkoch, vyplývajúcich z tejto viery.

Dosiahnutý konsenzus je však dobrým základom pre následné teologické diskusie a najmä posilnenie spoločných ekumenických snažení.

(op,eb,mg)

( Tlačová kancelária KBS/TIR ECAV ) 2004101429   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]