Mesto Krompachy, sídlo Spišského dekanátu Rožňavskej diecézy, v týchto dňoch prežívalo veľmi rušné dni: Dni mesta, odpustová slávnosť spojená s otvorením a požehnaním pamätnej izby svojím krompašským rodákom:- Mikulášovi Šprincovi(1914- 1986)- katolíckemu kňazovi, básnikovi, spisovateľovi, predstaviteľovi katolíckej moderny
- Jankovi Slovenskému(1856 - 1900)- priekopníkovi slovenskej tlače, novinárovi a podnikateľovi
- Júliusovi Barčovi - Ivanovi (1909-1953)- prozaikovi a dramatikovi, evanjelickému duchovnému
- Vavrincovi Kochovi (1442-1475)- spoluzakladateľovi a prednášateľovi na Academii Istropolitane, prvej univerzite na území Slovenska
V sobotu 25. septembra 2004 na Mestskom úrade v Krompachoch bolo spomienkové pásmo na týchto krompašských rodákov, po ktorom nasledovalo otvorenie pamätnej izby na oratóriu rímskokatolíckeho kostola a odhalenie pamätnej tabule. Všetci prednášatelia sa zhodli, že na tieto osobnosti môžu byť právom hrdí nielen Krompašania, ale aj celé Slovensko, lebo nám (hlavne Mikuláš Šprinc) robili dobré meno nielen doma, ale aj za hranicami našej vlasti, v USA.
V nedeľu 26. septembra 2004 bola slávnostná odpustová sv. omša s požehnaním pamätnej izby Mons. Eduardom Kojnokom, rožňavským diecéznym biskupom. Vo svojej homílii otec biskup povzbudil byť hrdým na svoje kresťanské korene, ako na to boli Vaši rodáci a svoje kresťanstvo odovzdávať nastavajúcim generáciám. Po sv. omši nasledoval eucharistický sprievod ulicami mesta Krompachy, pretože Sv. Otec Ján Pavol II. vyhlásil od októbra Rok Eucharistie. Vďaka Slovenskému ústavu v Clevelande, zásluhou jeho riaditeľa Andreja Hudáka, Jozefa Horňaka a Jozefa Valenčíka, v tejto pamätnej izbe bude uložené jeho dielo, vydania časopisu Most a mnohé fotografie a osobné veci pre zachovanie budúcim generáciám. Teda Mikuláš Šprinc sa vrátil medzi svojich, do rodných Krompách na Slovensko, po ktorom celý život túžil.
Kto bol vlastne Mikuláš Šprinc?
Mikuláš Šprinc sa narodil 30. novembra 1914 v Krompachoch, najmladší zo siedmich detí. Otcovi 42 - ročnému Pavlovi a matke 38 - ročnej Veronike r. Kožárovej. 7. decembra bol pokrstený v rímskokatolíckom kostole sv. Jána v Krompachoch miestnym kňazom Dr. Jánom Belickým. Ľudovú meštiansku školu absolvoval v Krompachoch. Maturoval na Gymnáziu v Levoči. V roku 1934 vstupuje do kňazského seminára v Spišskej Kapitule.
Dostala sa mi do rúk žiadosť Mikuláša Šprinca Clevelandskému biskupovi o inkardináciu do jeho diecézy. Tam nájdeme aj jeho životopis, ktorý napísal sám Mikuláš Šprinc. Čo to je inkardinácia? Každý kňaz sa diakonskou a kňazskou vysviackou začleňuje do určitej diecézy, v ktorej potom pôsobí celý život. Ale sú aj určité okamihy, kedy sa to dá zmeniť so súhlasom svojho ordinára a ordinára diecézy do ktorej by sa chcel začleniť. V tejto žiadosti píše:
1. Bol som vysvätený za kňaza 2. februára 1939 za spišskú diecézu biskupom Jánom Vojtašákom. Po vysviacke nastupuje na svoje prvé pôsobisko do Spišskej Novej Vsi
2. V roku 1941 ma môj ordinár vymenoval za riaditeľa Slovenskej katolíckej akadémie vied a umení a za redaktora katolíckeho mesačníka Kultúra v hlavnom meste Slovenska v Bratislave
3. Jeho posledné miesto na Slovensku bola Katolícka charita, kde bol jej riaditeľom
4. Po druhej svetovej vojne, že by mohol byť zlikvidovaný ako ideologický nepriateľ komunizmu svedomím svojho ordinára opúšťa rodné Slovensko
5. Dva mesiace strávil ako asistent v Hamburgu a potom odchádza do Ríma v auguste 1945. Pápež Pius XII. ho menoval ako národného delegáta pre utečencov v Rakúsku a Nemecku
6. Misia v Nemecku sa skončila vo februári 1946. Po návrate do Ríma pracuje vo Vatikánskom centrálnom úrade pre obete vojny ako sociálny referent a prekladateľ
7. Keďže mal príbuzných v Clevelande, ktorí mu zaplatili cestu do Ameriky, do Clevelandu prichádza 21. júla 1946. Arcibiskup Edward F. Hoban a opát Teodor. G. Kojs O.S. B. urobili ústnu dohodu, podľa ktorej začína pracovať v opátstve sv. Andreja
8. Jedenásť rokov (1946-1957) ako píše som žil v opátstve, kde učil moderné jazyky na benediktínskej vyššej škole
9. 13. júna 1957 nastupuje do seminára sv. Karola Boromejského, kde pôsobil ako profesor až do roku 1979
Ešte v lete 1946 Mons. Francis Dubosch, ktorý bol osobným priateľom biskupa Jána Vojtašáka, prijal od neho „litterae dimissoriales“, v ktorej bola klauzula, v ktorej biskup píše, aby sa vrátil naspäť na Slovensko, ak sa zmenia podmienky a návrat bude možný. Ďalej ako píše, „cítil som sa zviazaný týmto prianím môjho biskupa a kým žil, nikdy som neskúsil prestúpiť do inej diecézy. Môj ordinár po 14-ročnom väzení zomrel v Čechách. Moja diecéza nemá biskupa, ale je riadená kňazom ustanoveným komunistickým režimom. Od roku 1957 som pod jurisdiciou Posvätnej kongregácie v Ríme a musím ako píše, žiadať každé tri roky povolenie pôsobiť v Clevelandskej diecéze. Ak sa za železnou oponou nestane zázrak, nedúfam, že sa vrátim do svojej diecézy na Slovensku. Mám 53 rokov. Z 28 ročného kňazstva som 20 rokov strávil v Clevelandskej diecéze. A úctivo prosím o Vaše rozhodnutie.“ Na základe tejto žiadosti bol 19.mája 1967 bol inkardinovaný do clevelandskej diecézy. V roku 1952 bol spoluzakladateľom Slovenského ústavu v Clevelande, zakladateľ slovenských novín. V rokoch 1954 – 1986 zakladateľom a redaktorom časopisu Most. 14. marca 1979 menovaný Slovenskou ligou v Amerike za Muža roka 1974, za svoju činnosť ocenený Slovenským ústavom v Clevelande. Písal poéziu a prózu, spolu napísal 33 kníh: Sv. Andrej Svorad, K slobodným pobrežiam, Andante, Bratislavský park, Cestou sv. Benedikta, Cesty a osudy, Driftwood, Jazero Oriona, Koralový ostrov, Matka krásneho milovania, Mladosť orla, Na Floride sám, Nezhasínajte hviezdy, Oči moje pútnické, Orleandre, Piesne s Palidora, Putovné piesne, Slovenská Liga v Amerike, Slovenská republika, Nádej víťazná, Odkaz, Tiché vody, Tvárou proti slnku, Sonáty o kráse, Svedkovia utrpenia, Z diaľky, Z odviatych, Zdravica sv. Cyril a Metod, Z poludnia a pol noci.
Zomrel 31. mája 1986 v Clevelande, pochovaný na katolíckom cintoríne „Calvary cementary“. 23. 10. 1984 bola v Krompachoch na budove rímskokatolíckeho farského úradu odhalená pamätná tabuľa k nedožitým 80 narodeninám Mikuláša Šprinca.
