„Mons. Alexius Toronský bol dobrým pastierom a dobrým správcom jemu zverenému Božiemu ľudu.“ Takto ho charakterizoval prešovský eparcha Mons. Ján Babjak v úvode príležitostnej publikácie Život a dielo Mons. Alexia Toronského, ktorú zostavil Ing. Boris Voroňák pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule tomuto vzácnemu gréckokatolíckemu kňazovi. Spolok sv. Cyrila a Metoda, mesto Humenné a gréckokatolíckou farnosť v Humennom pripravili na sviatok Povýšenia svätého kríža nevšedné podujatie. 14. septembra 2004 bola na budove v centre mesta – na Námestí slobody, kde kedysi sídlil Mestský úrad - odhalená pamätná tabuľa niekdajšiemu humenskému gréckokatolíckemu farárovi. Mons. A. Toronský pôsobil v Humennom od roku 1918 až do násilného zlikvidovania Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950. V rokoch 1931 – 1938 pôsobil aj ako starosta mesta, v roku 1946 ho znovu zvolili za mešťanostu, v tejto funkcii pôsobil do februára 1948. Okrem vzornej dušpastierskej práce, za čo bol ocenený titulom pápežského komorníka, mal na pamäti aj každodenné potreby nielen jemu zverených duší vo farnosti, ale bol ozajstnou a prirodzenou autoritou pre všetkých Humenčanov. V ťažkom období medzi dvoma svetovými vojnami sa významnou mierou zaslúžil o komplexnú obnovu a modernizáciu tohoto mestečka na Hornom Zemplíne. Počas jeho starostovania bola vybudovaná nová škola, budovy okresného i mestského úradu, krajinská nemocnica, zavedený mestský vodovod, kanalizácia, elektrifikácia a vykonaná úprava ciest a chodníkov. Mal svoj nemalý podiel aj na tom, že ešte pred smutne známym „Víťazným februárom 1948“ padlo rozhodnutie vybudovať v Humennom továreň na výrobu umelých vlákien pod názvom Kapron, predchodcu neskoršieho Chemlonu. Profil tohto vzorného, obetavého katolíckeho kňaza, s otvoreným širokým srdcom pre láskavé riešenie ľudských problémov dokresľuje aj skutočnosť, že bol známy prejavmi náboženskej znášanlivosti rôznych vierovyznaní a obdivuhodnou mierou politickej tolerancie. Tým, že poskytol úkryt na kaplánke, pomohol zachrániť dve židovské rodiny pred transportom do koncentračného tábora. Pri vedení mesta vedel majstrovsky udržať v jednote širokú koalíciu a ako kresťansky orientovaný komunálny politik sa nebál spolupracovať ani s predstaviteľmi v tom čase početnej menšiny humenských Židov a jeho zástupcom na radnici bol komunista.
Tabuľu na niekdajšej radnici odhalili spolu predseda Spolku sv. Cyrila a Metoda ThDr. Michal Hospodár a starosta Humenného MUDr. Vladimír Kostilnik. Svätenou vodou tabuľu pokropil košický apoštolský exarcha Mons. Milan Chautur, CSsR, ktorý v Humennom prežil svoje gymnaziálne študentské roky. Podujatiu na slnkom zaliatom hlavnom námestí Humenného, predchádzala slávnostná archijerejská liturgia v miestnom gréckokatolíckom chráme Zosnutia Presvätej Bohorodičky, ktorú s vladykom Milanom koncelebrovalo niekoľko desiatok kňazov. Doprevádzal ich spevokol prešovských bohoslovcov i miestnej mládeže. Ojedinelá slávnosť svojou výbornou atmosférou bola okrášlená prítomnosťou žijúcej dcéry Mons. Toronského, pani Teodózie Kriškovej rod. Toronskej i ďalších príbuzných prevažne z Bratislavy, kde je tento znamenitý kňaz pochovaný na cintoríne v Slávičom údolí, pretože komunistická moc v roku 1971 nevyhovela početným žiadostiam i jeho vôli, aby bol pochovaný pri svojom otcovi – tiež gréckokatolíckom kňazovi, na nádvorí humenského chrámu.
Početní prítomní na bohoslužbách v chráme v deň 1. výročia od pamätnej návštevy Svätého Otca Jána Pavla II., kedy povýšil na oltár blahoslaveného biskupa Vasiľa Hopka, v sprievode ulicami mesta k bývalej radnici i na námestí pri odhalení pamätnej tabule, tak dôstojne zavŕšili oslavy Dňa mesta Humenného, ktorý bol spomienkou na 687. výročie prvej písomnej zmienky o meste.
A aké je duchovné posolstvo tejto mramorovej tabule? Predseda Spolku sv. Cyrila a Metoda ThDr. Michal Hospodár na to v slávnostnom príhovore odpovedá: „Náročné. Spočíva vo výzve žiť čestne, aktívne sa podieľať na vytváraní spoločného dobra, premáhať zlo dobrom a nečakať za to odmenu. Ako morálna satisfakcia za všetku nepriazeň životných okolností nech je nám ubezpečenie Kristovo: Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo (Mt 5,10).“
Zaslúžilý kňaz, budovateľ Humenného, ktorý od roku 1950 musel zažiť všetky príkoria umlčanej Gréckokatolíckej cirkvi – vyhnanstvo z Humenného, zákaz kňazskej činnosti aj sliedenia, prenasledovania a psychický útlak. Len krátko v roku 1968 mohol ako 80 – ročný starec opäť vstúpiť do humenskej cerkvi, aby poďakoval veriacim za ich vernosť Bohu, Svätému Otcovi a Katolíckej cirkvi.
Mons. Alexius Toronský, svojim životom a dielom, svojim svedectvom Kristovho kňaza, je žiarivým príkladom pre súčasné i budúce generácie.
