Dňa 9. augusta 1804 pápež Pius VII. erigoval Košickú diecézu. Dvesto rokov jestvovania a rastu našej partikulárnej Cirkvi si spoločne pripomenieme celodiecéznymi rekolekciami – ďakovnou sv. omšou v košickej katedrále sv. Alžbety v sobotu 4. septembra 2004 o 10,00 hodine. Na túto slávnosť pozývame všetkých kňazov, diakonov, bohoslovcov, rehoľníkov a rehoľnice a tiež veriacich z jednotlivých farností. Pri príležitosti 200. výročia zriadenia Košickej diecézy sa bude v nedeľu 5. septembra 2004 čítať vo všetkých katolíckych kostoloch Košickej arcidiecézy pastiersky list.
Sympózium venované dvestému výročiu erigovania Košickej diecézy sa uskutoční dňa 9. septembra 2004 o 9,00 hodine v aule Kňazského seminára, Hlavná 91, Košice, s týmto programom:
9,00 Otvorenie a príhovor – Mons. Alojz Tkáč, arcibiskup – metropolita
9,10 Z dejín Jágerskej arcidiecézy – hostia z Jágru
9,30 Z dejín Szatmárskej diecézy – hostia zo Satu Mare
9,50 K. Fischer Colbrie a Cirkev na Slovensku 1918 - 20 – Doc. PhDr. Ivan Chalupecký
10,05 Košický, neskôr nitriansky biskup Imrich Paluďai – Prof. Dr. Viliam Judák, PhD.
10,15 Prestávka, občerstvenie
10,30 Účinkovanie Daniela Kmeťa na košickej univerzite – ThDr. Pavol Kollár
10,45 Niektoré významné osobnosti v dejinách Košickej arcidiecézy – ThDr. Marián Čižmár, PhD.
11,00 Pútnické miesto Panny Márie Karmelskej v Stropkove – ThDr. Gabriel Brendza, PhD.
11,15 Diskusia
12,00 Prestávka, obed
13,00 Počiatky kresťanstva na území Košickej arcidiecézy – Dr. Peter Sedlák
13,15 Heraldická symbolika Košickej arcidiecézy – PhDr. ThDr. Peter Zubko, PhD.
13,30 Stredoveký status plebána v Uhorsku – status privilegovaný – ThLic. Daniel Boleš
13,45 Prestávka
14,00 Generálny vikariát v Bardejove 1938-1939 – ThDr. PhDr. Štefan Lenčiš, PhD.
14,15 Výchova bohoslovcov v Košickom seminári v historickom kontexte – ThDr. Cyril Hišem
14,30 Diskusia
15,00 Záver, poďakovanie – Mons. Doc. Dr. Ing. Anton Konečný, PhD., dekan Teologickej fakulty Katolíckej univerzity
Na sympózium sú pozvaní všetci kňazi, rehoľníci, bohoslovci a laici so záujmom bližšie spoznať dejiny našej arcidiecézy.
Z histórie Košickej arcidiecézy:
Dňa 9. augusta 1804 pápež Pius VII založil novú diecézu v Košiciach. Územie Košického biskupstva bolo do roku 1804 súčasťou Jágerskej diecézy. Jeho počiatky však podľa tradície siahajú do čias svätého Štefana, uhorského kráľa, ako o tom hovorí aj dekrét Bélu IV. z roku 1261, kde sa uvádza, že zakladateľom katedrály sv. Jána v Jágri bol sv. Štefan. Posledným Jágerským biskupom, ktorý ešte spravoval rozsiahlu nerozdelenú jágerskú diecézu, bol biskup Karol Esterházy. Po jeho smrti sám cisár František I. navrhoval, aby Jágerská diecéza bola rozdelená na tri – na Jágerskú, Szatmársku a Košickú. Bola vymenovaná komisia, ktorá mala predložiť plán rozdelenia kráľovi. Vypracovalo sa viacero variantov. Nakoniec predložili návrh, „aby Jágerská diecéza bola povýšená na arcidiecézu, pričom sa z nej vyčlenili dve nové diecézy: Košická a Szatmárska“.
Na základe uhorského patronátneho práva, podľa ktorého sa najprv patrón, teda panovník má postarať o hmotné zabezpečenie plánovaných biskupstiev, potom ich má zriadiť a tak žiadať pápežské potvrdenie, uhorský kráľ František I. rozhodnutím z 23. marca 1804 založil Košické a Szatmárske biskupstvo a Jágerské biskupstvo povýšil na arcibiskupstvo. Za prvého košického biskupa bol vymenovaný Andrej Sabó, ostrihomský kanonik. Nová diecéza mala 149 farností okolo 222 000 veriacich. Pápež Pius VII. 9. augusta 1804 bulou In universa Gregis Dominici cura potvrdil rozdelenie Jágerského biskupstva a teda aj určil hranice Košického a Szatmárského biskupstva. Košické biskupstvo so sídlom v Košiciach bolo utvorené z troch bývalých žúp, z abovskej, zemplínskej a šarišskej. Tieto župy tvorili aj tri hlavné dekanáty, ktoré boli potom rozdelené na osemnásť dekanátov. Po roku 1918 bolo územie Košického biskupstva rozdelené štátnymi hranicami medzi Česko-slovensko a Maďarsko. Vtedajší košický biskup Augustín Fischer Colbrie bol jediným biskupom, ktorý mohol zostať na svojom mieste až do smrti. Jeho nástupcom sa stal v roku 1925 biskup Jozef Čársky. Z cirkevnoprávneho hľadiska menšia časť územia v Maďarsku však až do roku 1937 naďalej patrila do Košickej diecézy. Pápežskou bulou Ad ecclesiastici regiminis z 2. septembra 1937 a v zmysle Modu vivendi medzi Svätou stolicou a Česko-Slovenskou republikou bola od 14. októbra 1937 Košická diecéza po cirkevnoprávnej stránke rozdelená a to tak, že územie, ktoré ostalo v Maďarsku, bolo priamo podriadené Svätej stolici ako Apoštolská administratúra. K ďalším zmenám v území organizácie Košickej diecézy došlo v roku 1938 v dôsledku okupácie Košíc Maďarskom, keď 11. novembra boli Košice pričlenené k Maďarsku a s nimi pripadlo do Maďarska 33 farností.
Pre časť Košickej diecézy, ktorá ostala na území Česko-Slovenska bol ustanovený Generálny vikariát so sídlom v Bardejove. Pápežskou bulou Dioecesium fine z 19. júla 1939 sa vytvorila Košická apoštolská administratúra so sídlom v Prešove pre časť územia Košickej diecézy v rámci hraníc prvej Slovenskej republiky. To sa stalo 4. októbra 1939. Týmto bol zrušený vikariát v Bardejove. Apoštolským administrátorom, ktorý sídlil v Prešove, sa stal biskup Jozef Čársky.
Časť Košickej diecézy, ktorá bola v Maďarsku, spravoval biskup Štefan Madarás (vlastným menom Masarovič) rodák z Trnavy. Po skončení druhej svetovej vojny došlo k návratu situácie spred Viedenskej arbitráže. Biskup Madarás sa utiahol do letného sídla v Hejce v dnešnom Maďarsku, kde aj zomrel v roku 1948.
Biskup Jozef Čársky po mnohých útrapách, prenasledovaniach a obmedzovaniach zomrel 11. marca 1962 v Košiciach. Po jeho smrti komunistický režim nedovolil vymenovať nového biskupa. Kapitulným vikárom sa stal kňaz Štefan Onderko, ktorý spravoval diecézu až do roku 1990.
K dnešnému usporiadaniu územia Košického biskupstva došlo na základe apoštolskej konštitúcie Praescriptionum sacrosancti z 30. decembra 1977. V nej pápež Pavol VI. ustanovil Slovenskú cirkevnú provinciu na cele s arcibiskupom v Trnave a s územím vymedzeným podľa štátnych hraníc Slovenska.
Košické a Rožňavské biskupstvo boli oddelené od Jágerskej cirkevnej provincie a farnosti Szatmárskej diecézy, ktoré sa nachádzali na území Slovenska, boli pripojené ku Košickej diecéze.
Po páde totalitného režimu bol 14. februára 1990, na sviatok svätého Cyrila a Metoda spolupatrónov Európy menovaný za biskupa pre Košickú diecézu Alojz Tkáč, ktorý prijal biskupskú vysviacku 17. marca 1990. Vysvätil ho kardinál Jozef Tomko, vtedajší prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, sám rodák z tejto diecézy. Za pomocného biskupa bol v roku 1992 vymenovaný generálny vikár Bernard Bober. Apoštolskou konštitúciou Pastorali Quidem zo dna 31. marca 1995 pápež Ján Pavol II. zriadil na Slovensku druhú cirkevnú provinciu so sídlom v Košiciach a jej prvým arcibiskupom - metropolitom sa stal dovtedajší košický biskup Mons. Alojz Tkáč. Druhý pomocný biskup, Mons. Stanislav Stolárik, bol menovaný 26. februára 2004.
Arcidiecéza má rozlohu vyše 10 tisíc kilometrov štvorcových, 209 farností, v ktorých žije asi 1 120 000 obyvateľov, z ktorých takmer 700 tisíc sú rímskokatolíci. Počet všetkých kňazov inkardinovaných do Košickej arcidiecézy je 399, z toho vo farskej pastorácii pracuje 296, rehoľných kňazov vo farskej pastorácii je 10, počet kňazov v rôznych iných funkciách v arcidiecéze je 31 a prepožičaných pre službu do iných diecéz je 47 kňazov. Počet seminaristov, ktorí sa pripravujú na kňazstvo je 114, počet študentov teológie (laikov) je 69. V arcidiecéze je 19 mužských rehoľných komunít (99 členov) a 43 ženských komunít (340) členiek). Cirkevných škôl je 39, v arcidiecéze – vo farnostiach, bolo postavených asi 130 nových chrámov, ďalšie boli obnovené a zariadené podľa liturgických noriem.(pozn. redakcie: Uvedené štatistické údaje sú k 1.7.2004)
Na čele tejto miestnej cirkvi, ktorej patrónom je sv. Ondrej Apoštol a spolupatrónmi traja svätí košickí mučeníci Marek, Štefan a Melichar, sa počas 200 rokov vystriedalo 13 biskupov a jeden - súčasný - arcibiskup-metropolita.
