[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je piatok 05. 07. 2024   Meniny má Cyril a Metod      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  júl  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031    

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Púť na Mariánsku horu v Levoči 2004
P:3, 01. 07. 2004 09:37, PRE

História pútnického miesta:

Najstarším pútnickým miestom východného Slovenska je Levoča, kde korene mariánskeho kultu siahajú až do XIII. storočia. Totižto z tých čias pochádzajú prvé zmienky o tomto pútnickom mieste a zhromažďovaní mariánskych ctiteľov. Roku 1247 bola postavená prvá kaplnka (kostolík) na Olivetskej hore. Najpravdepodobnejšie bola postavená ako prejav vďaky Božej Matke za záchranu mnohých životov pred vpádom Tatárov, ktorí pustošili naše územie a konkrétne i Levoču. R. 1311 do Levoče prichádzajú františkáni - minoriti, ktorí zaviedli sviatok Navštívenia Panny Márie. R. 1322 farár Henrich z Levoče opravil prvý kostol (kaplnku) na Mariánskej hore. V druhej polovici 15. storočia kostol na Mariánskej hore svojou veľkosťou už nestačil. Okrem toho stav kostola bol už taký, že i hrozilo jeho zrútenie. Farár Servác r. 1470 kostol zväčšil, čiastočne prebudoval a krátko nato kostol dostal dnešnú gotickú milostivú sochu Panny Márie. V tej dobe už bol pri kostole aj strážny domček. Púte na Mariánsku horu neprestali ani počas reformácie. Oživenie pútí nastalo po rekatolizácii, keď jej prvým činom bola veľká procesia a púť na Horu 2. júla 1671. V roku 1673 dostala Mariánska hora odpustkovú listinu od pápeža. Kostol bol viackrát prebudovaný a rozšírený. R. 1698 farár Štefan Gyôrffy vybudoval v poradí druhý kostol na Mariánskej hore. R. 1819 Ján Ehrnsperger, levočský farár, postavil tretí kostol na Mariánskej hore, ktorý roku 1820 posvätil spišský biskup, bývalý levočský farár Michal Brigido. R. 1847 dal rímskokatolícky farár Jozef Dulovič postaviť drevenú kaplnku pre veriacich východného obradu - gréckokatolíkov. Celestín Kompanyik r. 1906 začal stavať z milodarov veriacich dnešný pútnický kostol, ktorý po jeho smrti dokončil a zariadil nový farár Jozef Krššák. 2. júla 1922 nový priestranný kostol slávnostne posvätil nový biskup Ján Vojtaššák, dnes Boží sluha - kandidát na blahorečenie.

Levočský farár kanonik Jozef Vojtas, ktorý pôsobil v Levoči po druhej svetovej vojne, sa roku 1947 pokúsil pripraviť veľkolepé plány na Mariánskej hore (vybudovať exercičný a rehoľný dom, pútnický dom s materiálno - technickým zabezpečením), avšak politické pomery v 50-tych rokoch mu to prekazili. Jeho veľkolepé plány sa podarilo uskutočniť až po páde komunizmu, po roku 1989, terajšiemu farárovi Mons. Doc. ThDr. ICLic. Františkovi Dlugošovi, PhD.

Mariánska hora spočiatku sústredila pútnikov z východného a stredného Slovenska. Tu sa stretávali veriaci latinského a gréckeho obradu. Prichádzali sem pútnici z Košíc, spoza Magury, z Holiča, Pohronia, ale aj Poliaci z druhej strany Tatier. Jednoduchý slovenský ľud tu prichádzal so svojimi radosťami i bolesťami k Márii ako k svojej matke, ako to často ospieval vo svojich pútnických piesňach.

V roku 2000 vydal levočský farár František Dlugoš podrobné dejiny Mariánskej hory v Levoči. V tejto monografii bola snaha v plnej miere, ako to len dovolili pramene, predstaviť dejiny mariánskeho kultu v Levoči i jeho vplyv na náboženstvo Slovákov. Tak rozsiahla práca venovaná Mariánskej hore je prvou knihou tohto typu v historickej literatúre. Nebolo doposiaľ diela, ktoré by týmto spôsobom predstavilo dejiny tohto pútnického miesta. Najširšie a zaujímavo sú opísané súčasné časy.

Monografia ukazuje skutočnosť, že kontinuita pútí na Mariánsku horu neprestala ani v najtvrdších časoch útlaku náboženského života a viery v čase reformácie a v posledných desaťročiach komunistického totalizmu na Slovensku. Veriaci aj naďalej navštevovali toto pútnické miesto. Aj keď sa za púť na toto miesto trpelo, vyhadzovalo zo škôl, zamestnania a úradov, to ešte viac priťahovalo ľudí na toto miesto, a tak postupne Mariánska hora sa stala počtom pútnikov najväčším pútnickým miestom na Slovensku a zaradila sa medzi svetové pútnické miesta. Tieto obete a utrpenia spojené s púťami ocenil aj Najvyšší Veľkňaz katolíckej Cirkvi - Svätý Otec Ján Pavol II., keď pútnický chrám 26. januára 1984 povýšil na menšiu baziliku. Najväčšia púť bola za prítomnosti Svätého Otca Jána Pavla II. 3. júla 1995, kedy sa spolu s ním okolo Matky Božej vinulo vyše 650 000 naradostených pútnikov.

Svätý Otec zhromaždeným pútnikom vo svojom príhovore okrem iného povedal: „Mariánske svätyne sú miesta, kde sa Kristovo svedectvo stáva mimoriadne účinným, istotne mnohí synovia a dcéry Slovenska vďačia tejto levočskej svätyni za to že sa pravda o Bohu a viera v neho zachovali živé v ich srdciach...“

Návšteva Svätého Otca v Levoči dala podnet na hlbšie skúmanie najmä najnovšej histórie tohto pútnického miesta, aby sa vyzdvihla jeho zásluha a veľkosť v náboženskom povedomí Slovákov a v mariánskej úcte, ktorá pomohla podržať veriacich Slovenska aj v najtvrdších časoch totalitného režimu.

Program púte na Mariánskej hore v Levoči:

Sv. omše v týždni pred púťou na Mariánskej hore:

Nedeľa 27.6.2004 – sv. omša o 14,30 hodine, celebruje Ján Duda

Pondelok 28.6.2004 – sv. omša o 17,00 hodine, celebruje Pavol Ondrík

Utorok 29.6.2004 – slávnosť sv. Petra a Pavla apoštolov: sv. omša o 10,00 hodine celebruje Mons. Andrej Imrich, spišský pomocný biskup. Sv. omšu o 17,00 hodine celebruje Ľubomír Štefaňák.

Streda 30.6.2004 – sv. omša o 17,00 hodine, celebruje Jozef Šimudriak

Štvrtok 1.7.2004 – sv. omša o 17,00 hodine, celebruje Ján Kuboš

Piatok 2. júla – slávnosť navštívenia Preblahoslavenej Panny Márie

10,00 – sv. omša, celebruje Mons. Bernard Bober, košický pomocný biskup

12,00 – sv. liturgia východného obradu

14,30 – sv. omša, celebruje Mons. Štefan Sečka, spišský pomocný biskup

Sobota 3. júla 2004:

9,00 – fatimská sobota – vedie Amantius Akimjak

10,00 – sv. omša, celebruje Amantius Akimjak

14,00 – Evanjelizačné stretnutie Kruciaty – oslobodenie človeka

17,00 – Otváracia odpustová sv. omša – celebruje Mons. František Dlugoš

18,30 – sv. omša, celebruje Anton Tyrol, kazateľ Ľubomír Stanček

20,00 – svätá liturgia východného obradu

21,30 – modlitba sv. ruženca so sviečkovým sprievodom – vedie Daniel Bédi

23,00 – pobožnosť Krížovej cesty – veriaci z Kežmarku

Nedeľa 4. júla 2004:

Polnočná sv. omša, celebruje Ľubomír Pekarčík, kazateľ Michal Tondra

1,30 – Eucharistická poklona za účasti vojakov

2,30 – sv. omša, celebruje Ivan Bujňák. Kazateľ Tomáš Gondkovský

4,00 – sv. omša, celebruje Marián Kačír, kazateľ Vladislav Saniga

5,30 – sv. omša, celebruje Mons. Vladimír Filo, rožňavský biskup – koadjútor

7,00 – svätá liturgia východného obradu

8,30 – sv. omša. Celebruje Mons. František Tondra, spišský diecézny biskup

10,00 – slávnostná odpustová sv. omša, celebruje kardinál Jozef Tomko, slovenský rodák z Ríma

Sv. spoveď: v piatok 2. júla od 9,00 hodiny; v sobotu . júla od 9,00 hodiny až do skončenia púte.

Dopravný režim:

V súvislosti s konaním Mariánskej púte v Levoči bude dňa 3.a 4.7.2004 zavedený osobitný dopravný režim – čiastočná uzávierka štátnej cesty I/18, tranzitná doprava bude odklonená na križovatke so štátnou cestou II/536 Spišský Štvrtok, detto v Klčove. Do Levoče bude vjazd povolený iba účastníkom Mariánskej púte.

V dňoch 2.- 4.7.2004 bude zavedený osobitný dopravný režim na uliciach Sadová, Športovcov a v historickom jadre mesta. Vjazd a parkovanie osobných motorových vozidiel je povolené na všetkých miestnych komunikáciách v meste Levoča s výnimkou Námestia Majstra Pavla, Košickej ulice, Sadovej ulice a Ulice Športovcov. Pre Rímskokatolícky farský úrad je vyhradené parkovisko pri Mestskom divadle a na Kláštorskej ulici. Vjazd na Mariánsku horu je povolený len na základe povolenia vydaného Rímskokatolíckym farským úradom. Zásobovanie, dovoz a odvoz tovaru pre príležitostný trh, ako aj pre zásobovanie miestnych prevádzok bude povolené len vozidlám označeným povolením pre služby a zásobovanie, ktoré vydáva Mestský úrad Levoča, oddelenie PČ, CR a VP. Počas platnosti osobitného dopravného režimu, t.j. 2.- 4.7.2004 bude v meste Levoča zrušená mestská hromadná doprava, v dňoch 3. a 4.7.2004 zrušená bude tiež zastávka autobusov pri Poliklinike.

Príležitostný trh:

V dňoch 2.- 4.7.2004 sa v meste Levoča uskutoční príležitostný trh na trhovom mieste – Námestie Majstra Pavla, správca trhu – Mestský úrad Levoča, na trhovom mieste – zimný štadión, správca trhu SÚZ mesta Levoča a na trhovom mieste – Mariánska hora, správca trhu Rímskokatolícky farský úrad. Mestské zastupiteľstvo dňa 20.4.2004 vo VZN č. 114/2004 stanovilo pre príležitostný trh na Námestí Majstra Pavla sortiment tovaru, kde nie je povolený predaj textilných výrobkov, odevných výrobkov, obuvi, nábytku a bytových doplnkov.

Povolenia na predaj výrobkov a poskytnutie služieb na trhovom mieste a povolenia pre služby a zásobovanie vydáva Mestský úrad Levoča, oddelenie PČ,CR a VP. Zriadenie iných trhových miest (na súkromných pozemkoch) v týchto dňoch nie je dovolené. Upozorňujeme občanov mesta, aby v uvedené dni dodržiavali pokyny príslušníkov Policajného zboru SR, Mestskej polície, usporiadateľskej služby, nevstupovali do vyhradených priestorov a dodržiavali dopravné značenie.

Ing. Ivan Dunčko, vedúci odd. PčaRP (www.levoca.sk)

Zdroj: -zh-/RKFÚ Levoča/www.levoca.sk



( Tlačová kancelária KBS ) 2004070106   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]