Ekumenické služby Božie v deň osláv vstupu SR do EU 30. apríla 2004 o 9. hod. vo Veľkom kostole Bratislava1. K 1,4-9
Vzácni hostia, vážené sestry a bratia v tomto chráme Božom a pri televíznych a rozhlasových prijímačoch!
Prežívame vzácne chvíle. Majú charakter historického a neopakovateľného medzníka. Máme možnosť pozrieť sa spolu do našich dejín a pred seba. Jestvuje vôbec v našej histórii porovnateľná udalosť? Nie je ľahké ju nájsť! V našich dejinách totiž nebolo príležitosti, kedy by sme sa spoločne a dobrovoľne mohli rozhodnúť, že sa staneme súčasťou veľkého štátnopolitického, kultúrneho a duchovného zväzku ako sa to stáva zajtrajším dňom. Spomínať môžeme skôr na rôzne dejstvá neslobody a našej obrany národnej a duchovnej identity. Za nami sú obdobia národnej a kultúrnej emancipácie Slovenska, etapy dozrievania a rastu.
Slobodné rozhodnutie pre spoločenstvo s národmi Európy. To je dnes dôvodom pre našu oslavu, zamyslenie a modlitby.
Na tomto medzníku sa chceme zastaviť. Treba sa nám zamyslieť nad tým, čo bolo doteraz základom nášho napredovania. Na čo sa opierali národní buditelia, štúrovci, bernolákovci? Na čo spoliehali keď si zriaďovali svoj domov a národ a hľadali cesty k druhým národom? Z čoho čerpali silu naši otcovia a matky, keď nachádzali odvahu k výchove svojich detí vo viere aj v neprajných časoch?
Pozrime tiež pred seba, dopredu a pýtajme sa: Čo si musíme zobrať na cestu dopredu, aby to mohla byť cesta s nádejou na úspech?
Verný je Boh, ktorý nás povolal do spoločenstva svojho Syna Ježiša Krista. Dajme si vložiť na tomto historickom medzníku do úst tieto slová vyznania. Verný je Boh. Boh ostáva verný nášmu národu. Obdarúva nás. Nie iba nejakými omrvinkami šťastia. Robí z nás svojich milovaných synov a dcéry. Dáva nám postavenie svojich príbuzných. Ľudovít Štúr to krásne vyjadril: „Kresťanstvo oslobodzuje človeka, lebo prehlasuje: Všetci sme synovia Boží.“ Kresťanstvo je trvalým darom pre svet, lebo oslobodzuje. Oslobodzuje nás z komplexov menejcennosti, berie nám strach z veľkých úloh, berie nám strach z iných ľudí a národov. Oslobodzuje nás pre spoznávanie druhých, pre službu, spoluprácu. Lebo sme z Božieho pohľadu všetci sestry a bratia.
Verný je Boh, vážený priatelia! Táto skutočnosť platí. Na ňu spoliehali naši predkovia. Veriť, milovať, pracovať vyznával M. R. Štefánik. Nezabudnime na Božiu vernosť ani teraz. On nás povolal do spoločenstva svojho Syna a tak nás oslobodil pre lásku.
Verný je Boh. Možno poviete, ako nám to pomôže pri našich starostiach. Vývoj koruny, vývoj ekonomiky, sociálna situácia mladých rodín a penzistov. Ochrana pred zločinom a korupciou, ochrana morálky....
Ako nám Božia vernosť pomôže dnes v čase nášho vzájomného prísneho, často nemilosrdného posudzovania? Čo nám pomôže príklad vernosti našich predkov, odkaz mŕtvych, ktorí dokázali trpieť pre Krista dôsledky nespravodlivosti, aby nezapreli svoje korene?
Boh je verný, chce nás obdarovať svojím slovom, milosťou a známosťou. Tak to napísal apoštol Pavel písal do mesta Korint, ktorý sa vtedy podobal na pluralitný svet dnešnej Európy:
Tri veľké dary sa tu spomínajú. Všetky majú funkciu vnútornej výživy a koreňov, ktoré sú potrebné, aby sme stáli vzpriamene. Aby strom nášho osobného, či národného života mohol nad zemou byť krásny a zdravý.
Božie Slovo. Svätá Biblia. Tá, ktorú si brali naši predkovia, keď opúšťali svoju vlasť a šli za prácou do sveta, alebo sa sťahovali na dolnú zem. Slovo, ktoré obsahuje poučenie, a ktorým hýbe Boží Duch. Slovo, ktoré svedčí o dokonalých základoch života, lásky a spravodlivosti
Božia milosť. Učí nás žiť z nezištnej Božej lásky. Hrdý človek odmieta milosť a predsa by sme ostali žobrákmi keby sme si mysleli, že ju nepotrebujeme. Milosťou si nás Boh nekupuje. Obdarúva nás, aby sme mohli byť slobodní v Ňom a boli schopní šíriť kultúru milosrdenstva. Voči tým, čo kráčajú s nami týmto svetom a nik si ich nevšíma.
Známosť. Neznamená iba súbor poznatkov o empirickom svete a svete duchovných hodnôt. Znamená prežívanie spoločenstva s Bohom. Je ako chlieb života. Chuť chleba, o ktorý sa delíme, sa nedá porovnať s ničím Povedal Antoine Saint de Exupery. Môžeme pri tom myslieť na hynúceho hladom, alebo na nás, čo sa stretáme s Kristom v Jeho svätej večeri okolo oltára. Skúsenosť s láskou.
Boh je verný, vážení účastníci tejto slávnostnej ekumenickej bohoslužby. Táto skutočnosť sa nám ponúka pre novú cestu do Európy. Boh je verný, bohato nás chce obdarovať svojím Slovom, svojou milosťou a svojou prítomnosťou v našom živote. To všetko je potrebné ako základná výživa pre našu novú cestu. Cestu nádeje. Boh je verný, naša nádej je pevná. Preto dnes prosme slovami Martina Rázusa: Daj Bože nádeje jak ten chlieb voňavý, že zášť sa pristaví! A radosť národy poleje – poleje. Amen.
