Svoboda dal Vatikánu príliš mnoho výhod, myslí si prezident KlausPrezident Václav Klaus odmietol podpísať zmluvu medzi Českom a Vatikánom. Dostal sa kvôli tomu do sporu s ministrom zahraničných vecí Cyrilom Svobodom.
Zmluvu už minulý rok v máji odmietla česká Poslanecká snemovňa. Česko sa tak stalo jedinou postkomunistickou krajinou, ktorá nemá medzinárodnú dohodu s Vatikánom. Návrh zmluvy priznával Katolíckej cirkvi autonómne postavenie voči štátu. Klausovi vadí práve to, že zmluva dáva Katolíckej cirkvi zvláštne výsady, ktoré jej podľa neho nepatria. Protestuje napríklad proti často sa opakujúcim formuláciám „... Katolícka cirkev má právo...“ a navrhuje znenie: „... Katolícka cirkev má možnosť...“.
Svoboda, ktorého KDU-ČSL má ku katolíckej cirkvi blízko, pripustil, že zmluva posiluje postavenie Katolíckej cirkvi v štáte. Podľa neho ale pomôže aj ostatným cirkvám.
Prezident Klaus poslal Svobodovi, ale aj premiérovi Vladimírovi Špidlovi a kardinálovi Miloslavu Vlkovi list, v ktorom návrh podrobne rozobral. Ocenil síce množstvo práce, ktorú Svobodove ministerstvo urobilo, ale väčšinu bodov navrhol upraviť, a niektoré dokonca úplne vyškrtnúť: „Som presvedčený že by zmluva v tejto podobe v nijakom prípade nemala byť uzavretá. (...) V texte tejto zmluvy je iba výpočet toho, čo Česká republika ako suverénny štát poskytuje Svätej stolici, zatiaľ čo Česká republika od Svätej stolice nič nežiada ani nedostáva,“ napísal Klaus Svobodovi.
Svoboda reagoval skôr zdržanlivo. Naznačil, že o texte zmluvy „je ešte možné diskutovať“. Inak ju ale hájil: „Každá zmluva musí byť zostavená tak, aby bola prijateľná pre obe strany. Táto zmluva takou podľa môjho názoru je. A plne zodpovedá právnemu a ústavnému poriadku v Českej republike,“ uviedol český minister zahraničných vecí.
Aby mohol Svoboda zmluvu presadiť, bude ju pravdepodobne musieť pozmeniť. Klaus v liste pre tento prípad dokonca ponúka svoje osobné konzultácie. Svobodovi odkázal, že pokiaľ jeho ministerstvo nezačne s Vatikánom o zmluve nové rokovania, bude zvažovať „možnosť previesť právomoc vyjednávania na inú inštitúciu“.
Klausovi sa v zmluve nepáči pasáž, v ktorej má Česko „usilovať o čo najrýchlejšie doriešenie otázok týkajúcich sa majetku cirkví“. Prezident tvrdí, že tento prísľub je „neúnosne sľubujúci“. Prezident Klaus spochybnil aj preambulu zmluvy, kde sa píše: „vychádzame zo
stáročnej tradície spoločných dejín českého štátu a Katolíckej cirkvi“. Za neprijateľnú označil vetu „Katolícka cirkev zriaďuje v súlade so svojimi vlastnými predpismi právnické osoby.“ Veľké výhrady má Klaus u bodov, ktoré sa týkajú vojenskej služby, podpory hromadných oznamovacích prostriedkov či vysokých škôl.
Klaus Svobodovi ďalej napísal, že iné krajiny nedávajú vo svojich zmluvách s Vatikánom tak silné postavenie Katolíckej cirkvi: „Formulácie, ktoré mi v texte tejto zmluvy vadia, som v nich nenašiel (napr. v zmluve so Slovinskom sa nehovorí o spoločných dejinách slovinského štátu a Katolíckej cirkvi, ale o stáročnej historickej vzájomnej spojitosti slovinského ľudu a Katolíckej cirkvi),“ napísal Klaus v liste. ...
Hovorca Českej biskupskej konferencie Herman nevidí Klausovo odmietnutie príliš dramaticky: „Vzhľadom k tomu, že v Česku teraz nie je nový nuncius, ktorý má prísť až okolo polovice marca, je pravdepodobné, že do tej doby sa toto aj tak nijako nevyrieši, pretože tu chýba partner na diplomatické rokovania,“ vyhlásil.
Ako informovali Lidové noviny spor odštartoval Hrad. „Zrazu si vyžiadali informáciu o tom, ako postupujú prípravy zmluvy s Vatikánom, a potom prišla táto reakcia,“ povedal LN zdroj, ktorý si želal zostať v anonymite.
Zvláštne je, že sa korešpondencia medzi Klausom a Svobodom dostala do médií. Nie je to totiž obvyklé. Klausov hovorca Petr Hájek tvrdí, že v poslednej dobe sa ho médiá na to pýtali, a preto list zverejnil. Zdroje z ministerstva zahraničia, ale naznačujú, že Klaus zverejnil svoje výhrady zámerne. Mohol totiž chcieť získať v tomto spore na svoju stranu verejnosť, v ktorej je veľmi malý podiel veriacich. Hájek to popiera a dokonca tvrdí, že znenie listov „uniklo na verejnosť“ od niektorého z adresátov. Ministerstvo zahraničia na prezidentove výhrady odpovie do týždňa listom s odbornou analýzou sporných bodov.
„Zrejme pôjde o neverejný dokument. Budeme sa držať tradičného spôsobu komunikácie medzi ministerstvom a Hradom," uviedol hovorca ministerstva Vít Kolář.