Vo štvrtok 22. januára 2004 sa nitriansky diecézny biskup, kardinál Ján Chryzostom Korec dožíva významného životného jubilea 80. rokov. Pri tejto príležitosti sa bude 22. januára 2004 o 10,00 hodine v Katedrále sv. Emeráma v Nitre konať slávnostná svätá omša za účasti apoštolského nuncia v SR arcibiskupa Mons. Henryka J. Nowackého, všetkých katolíckych biskupov Slovenska a ďalších domácich i zahraničných cirkevných hodnostárov. Pozvaní sú aj predstavitelia spoločenského a politického života. Hlavným celebrantom tejto sv. omše bude jubilant – kardinál Ján Chryzostom Korec, homíliu prednesie ordinár Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov SR Mons. František Rábek. Po sv. omši bude v biskupskej rezidencii nasledovať slávnostný obed.
S kňazmi Nitrianskej diecézy sa Mons. Ján Chryzostom Korec stretne vo štvrtok 29. januára 2004 na Celodiecéznych rekolekciách, ktoré sa začnú o 10,00 hodine v Katedrále sv. Emeráma v Nitre svätou omšou, program bude pokračovať v Kňazskom seminári sv. Gorazda.
Životopis kardinála Jána Chryzostoma Korca:
Kardinál Jána Chryzostom Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch, ako tretie dieťa v rodine robotníka. V roku 1939 vstúpil v Ružomberku do Spoločnosti Ježišovej (jezuiti), kde pokračoval v stredoškolskom štúdiu, ukončil ho na gymnáziu v Kláštore pod Znievom maturitou v roku 1944. Pokračoval v štúdiu filozofie a teológie v Trnave a Brne (1944 – 1950). V Trnave pracoval aj v redakcii náboženských časopisov Posol a Katolícke misie. Počas povestnej „barbarskej noci“ z 13. na 14. apríla 1950 pri likvidácii kláštorov bol so svojimi spolubratmi internovaný v koncentračných táboroch v Jasove, Podolínci a Pezinku. Po piatich mesiacoch internovania, ho v septembri 1950 aj s niekoľkými spolubratmi prepustili do civilného života.
Roky v pastorácii
Dňa 1. októbra 1950 prijal tajne v Rožňave kňazskú vysviacku z rúk biskupa Róberta Pobožného. Pokračoval v civilnom zamestnaní v Mototechne v Nitre. Roku 1951 odišiel do Bratislavy, kde pracoval v Priemstave, potom ako robotník v Tatracheme. Z vážnych dôvodov vyplývajúcich z vtedajšej situácie (biskupi na Slovensku boli vo väzení alebo internovaní), 24. augusta 1951 ako dvadsaťsedemročný prijal z rozhodnutia predstavených biskupskú vysviacku z rúk Pavla Hnilicu. Keďže spoločenské podmienky boli nepriaznivé pre pôsobenie vo verejnej službe Cirkvi, tajne vysvätený biskup Korec ďalej pracoval v rôznych civilných zamestnaniach. Najskôr v Ústave hygieny práce a chorôb z povolania, odkiaľ ho r. 1954 prepustili. Po mnohých ťažkostiach sa zamestnal v podniku Prefa ako nočný strážnik, neskôr v Chemických závodoch Juraja Dimitrova v údržbárskej dielni. Pritom neúnavne pôsobil v dušpastierskej činnosti, najmä medzi vysokoškolskou mládežou. V predtuche svojho uväznenia tajne vysvätil za biskupa Dominika Kaľatu. Pri udeľovaní svätení vždy dodržiaval všetky ustanovenia Cirkvi.
Dňa 21. januára 1960 Štátna bezpečnosť vykonala u neho domovú prehliadku, všade ho sledovala, 11. marca 1960 ho uväznili a 20. mája 1960 vyniesli nad ním rozsudok – 12 rokov odňatia slobody, strata občianskych práv, vypovedania zo Západoslovenského kraja. Po mesiaci ho eskortovali do Prahy na Pankrác, potom do Valdíc pri Jičíne, zaradený bol do tretej nápravnovýchovnej skupiny (na samotkách, od 24.2.1968 v brusiarni skla). Po prepustení z väzenia 24. februára 1968 pracoval v Družstve invalidov, v Rekreačných službách mesta Bratislava. Štát mu nedal možnosť pôsobiť ako duchovnému správcovi Charitného domova Pezinku.
Pre nález tuberkulózy nastúpil na liečenie do nemocnice v Podunajských Biskupiciach, potom vo Vysokých Tatrách. Po súdnej rehabilitácii a revízii rozsudku bol úplne oslobodený. Naskytla sa mu možnosť navštíviť Rím, 8. júla 1969 ho na súkromnej audiencii prijal pápež Pavol VI.. Na audiencii dostal biskupské insígnie. Krátkodobo pôsobil ako duchovný správca u sestier z Kongregácie dcér Najsvätejšieho Spasiteľa na Detskej klinike v Bratislave (od r. 1970). Cirkevný tajomník mu 31. decembra 1974 odňal štátny súhlas na výkon duchovnej služby. Znova sa civilne zamestnal v Tatracheme v Bratislave a nasledovali roky úmornej práce za ustavičného sledovania Štátnou bezpečnosťou. Potom pracoval pri údržbe výťahov ako pomocný robotník v stolárskej dielni.
Autor viac než 80 titulov
Popri všetkých ťažkostiach a nátlakoch štátnych orgánov pokračoval v stretnutiach s mladými, s rehoľníkmi, aj náboženskými aktivistami. V tomto období sa prejavila aj jeho bohatá literárna činnosť. Zahraničná tlač ho nazvala „biskupom v montérkach“. Vznikla bohatá Knižnica viery asi so 70 titulmi, ktoré vydávali v samizdate alebo v zahraničí (Cambridge, Rím, Rakúsko, Poľsko). Jeho literárna tvorba bola bytostne spätá s kňazským a biskupským povolaním, vyvierala z autentickej potreby rozdať sa, ustavične komunikovať, využiť bohatú eruptívnu intelektuálnu energiu pre život ubitej Cirkvi a ubíjaného národa. Na začiatku 50. rokov to boli filozoficko – spirituálne eseje, akoby odpovede na rodiace sa dilemy v slovenskej spoločnosti: Filozofické otázky dialektického materializmu, 1947; Dráma ateistického humanizmu, Úvahy o kresťanskej spiritualite. Potom sú tu aktuálne diskusie s prírodnými vedami, ktoré začínajú prekračovať svoju vedeckú kompetenciu a prispievajú k dezinformácii, k svetonázorovej mäteži: O pôvode človeka, 1949; O kompetencii vied, 1971. Neskôr je to ponor do ontologicko – psychologických hlbín súčasného človeka: Nad vznikom a vývojom života, 1971; Záchrana v Kristovi, 1982; Úvahy o človeku, 1986. Popritom sa paralelne objavujú práce so širokým vejárom otázok a problémov náboženského života, katolíckej Cirkvi na Slovensku: Vo svetle blahozvesti, 1985; Kristov kňaz, O poslaní kňaza, Cirkev uprostred problémov, Cirkev v rozvoji, všetky z r. 1987. Tu kdesi – z r. 1981 – 1989 – možno vyčleniť diela pastoračnej teológie, časovo aktuálne, burcujúce spiace svedomie, Rok nad Posolstvom, Jánovo svedectvo, nad Lukášovým evanjeliom a ďalšie. Súčasne vznikli aktuálne diela z oblasti kresťanskej filozofie a histórie: Filozof zdravého rozumu – G.K. Chesterton, 1998; Od barbarskej noci, 1990; S úctou voči dejinám, 1993; Cirkev v dejinách Slovenska, 1994; Človek na cestách zeme, 1997; Duchovné cvičenia vo Vatikáne, 1998; kniha rozhovorov Spomínam, premýšľam, vyznávam, 1999; Vznik evanjelií uprostred Cirkvi, 2000. Trojzväzkové dielo zaoberajúce sa ťažkým obdobím Cirkvi na Slovensku - Od barbarskej noci bolo preložené do poľštiny, taliančiny, nemčiny, angličtiny a francúzštiny.
Osobnosť svetovej Cirkvi
Jeho bohatá všestranná činnosť neostala bez pozornosti ani vo svete: Univerzita Notre Dame v štáte Indiana, USA, mu udelila čestný doktorát práv v roku 1986. Nasledovali udalosti „bratislavského Veľkého piatku“ 25. marca 1988, ďalšie útoky Štátnej bezpečnosti, hrubým násilím mu zabránili zúčastniť sa na púti v Šaštíne. V Slovenskej televízii (13.-16.3.1989) prebiehal seriál Kríž v osídlach moci zakončený besedou „O klerikalizme a klérofašizme na Slovensku“. Po kritickej písomnej reakcii na televízny seriál (knižne Kríž vo svetle pravdy, 1991) ho bezpečnosť znovu vypočúvala.
Po zmene spoločenskej situácie roku 1989 poverili biskupa Jána Chryzostoma Korca dôležitými službami v miestnej i univerzálnej Cirkvi. Bol vymenovaný za rektora Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, 6. februára 1990 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za biskupa Nitrianskej diecézy. Dňa 25. mája 1991 Vatikán oznámil jeho vymenovanie za kardinála, slávnostná kreácia sa uskutočnila v Ríme 28. júna 1991 a bol mu pridelený titulárny kostol sv. Fabiána a Venancia v Ríme. Od 1. do 7. marca 1998 viedol duchovné cvičenia pre Svätého Otca Jána Pavla II. a Rímsku kúriu na tému Kristus včera, dnes a naveky.
V súčasnosti je diecéznym biskupom Nitrianskej diecézy a pôsobí ako predseda Rady Konferencie biskupov Slovenska pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. Zároveň je členom Pápežskej rady pre kultúru, Kongregácie pre klérus a Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. Je osobnosťou svetovej Cirkvi. Neoceniteľný je jeho prínos v oblasti ľudských práv, najmä morálnou podporou a váhou jeho osobnosti. Kardinál Korec má bohatý tvorivý podiel na povznesení kultúry a vzdelania na Slovensku.
Ako výnimočná osobnosť získal viaceré vyznamenania za obranu ľudských práv a náboženskej slobody:
22.2.1992 – Sacret Heart University, state of Connecticut: Doctor Humane Letters – Honoris
Causa
12.11.1993 – The Catholic University od America, Washington: Doctor Humane Letters
3.7.1993 – Francois Mitterand, prezident francúzskej republiky: Rad čestnej légie II. stupňa
22.1.1993 – Zlatá medaila Univerzity Komenského
16.12.1994 – Matica slovenská, Martin: Cena Štefana Moyzesa
31.8.1995 – Michal Kováč, prezident SR: Rad Ľudovíta Štúra I. triedy
24.10.1997 – Matica slovenská, Martin: Pamätná medaila Štefana Moyzesa
10.12.1997 – Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Bratislava: strieborná medaila za rozvoj a ochranu ľudských práv
12.3.1998 – Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra: Doctor Honoris Causa
5.9.1998 – Zlatá medaila primátora mesta Nitry pri príležitosti 750. výročia udelenia kráľovských mestských práv a ďalšie.
6. októbra 2003 si nitriansky diecézny biskup prevzal čestný doktorát z teológie na Univerzite kardinála Štefana Wyszyńskeho (UKŠW) vo Varšave.
Spracované podľa Lexikónu katolíckych kňazských osobností Slovenska. Lúč. Bratislava. 2000. s.720 – 723 a archívu Tlačovej kancelárie KBS
