BEATIFIKÁCIA (BLAHOREČENIE)Čo vlastne znamená beatifikácia? Podľa východného zvyku vyhlasovali za svätých vždy miestne cirkvi (eparchie). Vo východných cirkvách sa na západe rozšírené termíny "beatifikácia" a "kanonizácia" nepoužívali. Východ pozná termín "glorifikácia" - svätorečenie svätého, alebo "pričislenie" osoby do zástupu svätcov. Vo väčšine jazykov sa používa pre daný akt slovo "kanonizácia"; do slovenčiny sa to prekladá ako svätorečenie, čo je zvláštnosťou, lebo je to jazykovo identické s východnou tradíciou. Na západe sa udomácnil zvyk kanonizovať svätcov, po dôkladnom posúdení čností ich života, v ktorých museli dosiahnuť hrdinský stupeň. V súčasnosti je prax taká, že v Ríme musí prebehnúť proces v Kongregácii pre kauzy svätých po ukončení jeho diecéznej fázy.
BEATIFIKÁCIA A KANONIZÁCIA (VYHLÁSENIE ZA SVÄTÉHO)
Vráťme sa však k slovu beatifikácia. Do slovenčiny sa prekladá ako - vyhlásenie za blahoslaveného. Beatifikácia je slávnostná deklarácia, ktorá sa odohráva počas sv. liturgie (sv. omše). Noví blahoslavení sa potom považujú za svätých v miestnej cirkvi, ale ešte nie sú zapísaní do zoznamu svätých univerzálnej cirkvi. Ten, kto už bol beatifikovaný, je už navždy zapísaný do liturgického kalendára miestnej cirkvi. Podľa dávneho zvyku sa títo svätci zobrazujú na ikonách, ktoré sú potom predložené úcte; veriaci sa pred nimi modlia, zapaľujú sviečky. Podobne relikvie "blahoslavených" bývajú predkladané k verejnej úcte veriacim. Spravidla neskôr, podľa možnosti bývajú "blahoslavení" kanonizovaní, teda vyhlásení za svätých. Týmto spôsobom sa rozširuje ich úcta z miestnej cirkvi na celú katolícku cirkev vo svete.
Nahliadnime na chvíľu do Katechizmu katolíckej cirkvi, čo hovorí na túto tému: "Keď Cirkev svätorečí (kanonizuje) niektorých veriacich, čiže keď slávnostne vyhlasuje, že títo veriaci hrdinsky praktizovali čnosti vo svojom živote boli verní Božej milosti, uznáva moc Ducha svätosti, ktorý je v nej a udržiava nádej veriacich tým, že ich dáva za vzor a za orodovníkov. Svätci a svätice boli vždy prameňom a počiatkom obnovy v najťažších chvíľach dejín Cirkvi. Veď svätosť Cirkvi je tajomným prameňom a spoľahlivým kritériom jej apoštolskej činnosti a jej misionárskeho zápalu" (KKC 828).
Cirkev ako dobrá matka a učiteľka počas svojich dvoch milénií stále predkladala svojim synom a dcéram príklady svätcov, ktorí vždy v nových spoločenských a sociálnych pomeroch odpovedali na Kristovu výzvu k svätosti: "Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec" (Mt 5, 48). "Od Cirkvi sa (kresťan) učí príkladu svätosti, ktorej vzor a prameň spoznáva v Presvätej Panne Márii; svätosť spoznáva v autentickom svedectve tých, ktorí ju žijú; objavuje ju v duchovnej tradícii a v dlhých dejinách svätých, ktorí ho predišli a ktorých pamiatku sa v liturgii slávi podľa vlastných časti na sviatky svätých" (KKC 2030).
"Keď Cirkev v ročnom cykle slávi pamiatku mučeníkov a iných svätých ohlasuje veľkonočné tajomstvo v tých mužoch a ženách, ktorí spolu s Kristom trpeli a spolu s ním sú oslávení, a predkladá veriacim ich príklady, ktoré všetkých priťahujú skrze Krista k Otcovi, a pre ich zásluhy vyprosuje Božie dobrodenia" (KKC 1173; porovnaj tiež II. Vatikánsky snem, konšt. Sacrosanctum Concilium, 104).
(podľa grkatpo.sk)
