Za „sekulárnu proticirkev“, ktorá sa označuje za humanistickú a tolerantnú označil rakúsky katolícky teológ Reinhard Knittel slobodomurárstvo. „Aj keď nové cirkevné právo už slobodomurárov výslovne netrestá exkomunikáciou, slobodomurári a kresťanstvo to je predsa „nezmieriteľný a nezlúčiteľný protiklad“, povedal Knittel, bývalý dlhoročný spolupracovník dolnorakúskeho diecézneho biskupa Kurta Krenna a bývalý docent na Lateránskej univerzite v Ríme na prednáške v St. Pöltene. „Rímska Kongregácia pre náuku viery sa jasne vyjadrila, že záporný úsudok Cirkvi o slobodomurárskych združeniach zostáva nezmenený. Veriaci patriaci do takýchto združení sa nachádzajú v stave ťažkého hriechu.“
Ako ďalej Knittel povedal, organizované slobodomurárstvo je motorom sekularizácie a považuje náboženstvo za „prekážku pravého zušľachtenia človeka“. „Tam, kde kresťanské náboženstvo už vystupuje iba ako plytký humanizmus, rozdiely medzi slobodomurárstvom a Cirkvou splývajú.“ Knittel potom kritizoval dialóg so slobodomurármi, ktorý sa od roku 1968 vedie pod vedením kardinála Franza Königa, slovami:
„To, čo vecne rozdeľuje, nemožno premostiť dialógom. V tomto dialógu sa hľadá spoločný základ a nezlučiteľnosť sa považuje iba za historický pozostatok. Naproti tomu preskúmanie slobodomurárstva v Nemecku pod vedením vtedajšieho augsburského biskupa Jozefa Stimpfla bolo presné a odborné. Súčasná príslušnosť k slobodomurárstvu a Cirkvi sa vylúčila.“ Teológ potom varoval pred podozrievaním a slobodomurárskou hystériou, ktorá vidí „za každým stromom slobodomurárov“ a pátra po duchovných v lóžach. „Nie formálne členstvo v lóži, o ktorom sú len dohady, ale sympatia s duchom lóže je rozhodujúca,“ povedal Knittel a upresnil:
„Lóža sa najviac poteší, keď ľudia, ktorí do nej nepatria, napomáhajú jej ciele.“
Potom teológ opísal históriu a rozdelenie slobodomurárov a zdôraznil, že ich obraz Boha je deizmus – teda predstava o „všemocnom staviteľovi všetkých svetov“, ktorý stvoril svet, ale už sa o neho nestará. Tento obraz „chladného, neosobného, abstraktného Boha“ vylučuje každú milosť, nadprirodzené zjavenie a vykúpenie. Ide o „súbor ideí náboženského relativizmu“, v ktorom sa popiera večné určenie človeka pred Bohom i pravda o človeku.
Knittel potom zdôraznil, že svoj cieľ dosiahnuť nový svetový poriadok presadzuje slobodomurárstvo až do špičiek politiky a hospodárstva. Teológ predpokladá pôsobenie slobodomurárov v kontrolnom systéme, ktorý vyvíja Svetová banka, ale aj v Európskom konvente, kde „pri sporných otázkach a v diskusiách stále dvíha hlavu slobodomurársky duch“. Dodal: „Rovnako poznačené slobodomurárstvom sú aj Spojené štáty americké.“ Zdôraznil však, že slobodomurári ako inštitúcia nie sú všemocní ani všadeprítomní. Rozhodujúce je vidieť rozdielnosť od kresťanského obrazu Boha a človeka.“
