USA 22. augusta (RV) Médiami v USA sa uprostred leta prevalila kauza odhalenia nelegálnych potratových praktík a obchodovania s orgánmi a časťami tiel potratených detí. Reakcie na zverejnený videozáznam skrytej kamery s cynickými vyjadreniami predstaviteľov reťazca potratových kliník Planned Parenthood v Bostone viedli až k návrhu, aby Senát Spojených štátov zakázal 500-miliónové financovanie spomenutej siete z federálnych zdrojov. Návrh však nedosiahol trojpätinovú väčšinu ako podmienku jeho priechodnosti. V predbežnom hlasovaní 3. augusta 2015 o tom, či sa snemovňa bude návrhom zaoberať, sa kladne vyjadrilo len 53% senátorov.Citujúc slová pápeža Františka, že „potrat je dôsledkom ziskuchtivej mentality a kultúry ‚použi a odhoď‛, ktoré v súčasnosti zotročili srdce a myseľ mnohých ľudí,“ sa ku kauze vyjadril kardinál Sean O´Malley, arcibiskup Bostonu a predseda Výboru pre aktivity „pro life“ Konferencie biskupov USA. V osobitnom vyhlásení zdôraznil, že ako samotný umelý potrat tak i prax získavania orgánov a tkanív z plodov jeho prostredníctvom „sa priečia rešpektovaniu humanity a dôstojnosti ľudského života. Táto skutočnosť by mala byť v centre pozornosti aktuálnej verejnej diskusie,“ – napísal kardinál O´Malley. Pripomenul, že Cirkev už roky pomáha osobám, ktoré prežili traumu z vlastného podielu na potrate, aby našli cestu uzdravenia cez diskrétnu pomoc bez odsudzovania cez projekt Ráchel, ktorý funguje už 30 rokov.
Do verejnej diskusie prispel aj arcibiskup Filadelfie Charles Chaput, ktorý je rovnako ako kardinál O´Malley členom rehole kapucínov. Vo svojej rubrike v oficiálnom periodiku arcidiecézy Catholic Philly publikoval 10. augusta príspevok s názvom „Nejde o rovnocennosť“. Prinášame jeho preklad so zámerom priblížiť témy aktuálne diskutované v prostredí amerických katolíkov, vzhľadom na blížiacu sa apoštolskú cestu Svätého Otca Františka do USA, ktorá sa uskutoční už o mesiac.
Nejde o rovnocennosť (There is no equivalence)
Arcibiskup Charles J. Chaput OFM Cap.
Toto je jednoduché uplatnenie základnej argumentácie. V škále zla možno krádež označiť za zlú, prepadnutie je horšie a vražda je najhoršia. Všetky tri zločiny spája podobná štruktúra zlej vôle, no iba pomýlené svedomie by mohlo zrovnávať kradnutie s vraždou. V oboch prípadoch ide o vážnu vec, ale navzájom nie sú rovnocenné.
Úmyselné zabitie nevinného života je osobitne podlým činom. Nijaké snahy o kontextualizovanie či odpútanie našej pozornosti inými témami to nemôžu zastrieť.
Práve preto kardinál John O´Connor, biskup James McHugh a iní tak nástojili na pasáži v pastoračnom liste amerických biskupov z roku 1998 Žiť Evanjelium života. Ako kardinál Joseph Bernardin svojho času múdro poznamenal, sociálne učenie Cirkvi je celistvé ako nezošívaný odev úcty k ľudskému životu od jeho počatia až po prirodzenú smrť. Nedáva zmysel, aby sa bojovalo za nenarodené deti, ak sa ignorujú základné potreby detí narodených.
Preto nijak neprekvapuje, že rok čo rok takmer všetky katolícke diecézy v Spojených štátoch, vrátane Filadelfie, vkladajú viac času, personálnych i materiálnych zdrojov do poskytovania sociálnej pomoci chudobným a vzdelávania mladých ľudí než do aktivít proti potratom.
No deti musia najprv prežiť kým prídu na svet, až potom možno hovoriť o ich potrebách ako je jedlo, strecha nad hlavou, prisťahovalecké poradenstvo a dobrá zdravotná starostlivosť. Prvoradým právom človeka, ako východiskom pre ostatné práva, je právo na život. V tom duchu písali i americkí biskupi v roku 1998:
„Postaviť sa na odpor a čeliť potratom a eutanázii nie je ospravedlnením pre ľahostajnosť voči tým, čo trpia chudobou, násilím a nespravodlivosťou. Každá politika v prospech ľudského života sa musí stavať proti vojnovému násiliu a škandálu trestu smrti. Každá politika zasadzujúca sa za dôstojnosť človeka sa musí seriózne dotýkať takých skutočností ako je rasizmus, chudoba, hlad, zamestnanosť, vzdelávanie, bytová otázka a zdravotná starostlivosť... Avšak to, že je niekto „správne konajúci“ v týchto oblastiach, nemôže nikdy ospravedlniť nesprávne rozhodnutia ohľadom priamych útokov na ľudský život.
Keď zlyháva ochrana a obrana života v jeho najzraniteľnejších etapách vývoja, robí to podozrivým každé tvrdenie o nároku „správnosti“ postojov v ostatných záležitostiach postihujúcich najchudobnejších a najslabších z ľudského spoločenstva. Ak chápeme ľudskú osobu ako ‚chrám Ducha Svätého‘ - živý dom Boží - potom tieto posledne spomenuté skutočnosti logicky predstavujú jeho stropné trámy a múry. Všetky priame útoky namierené proti nevinnému ľudskému životu, ako je potrat a eutanázia, sú útokmi na základy tohto Božieho domu. Tieto priamo a bezprostredne porušujú najzákladnejšie právo človeka - právo na život. Prehliadať tieto záležitosti je to isté ako stavať náš dom na piesku. Takéto útoky nespôsobia nič iné ako len to, že utíšia spoločenské svedomie takým spôsobom, ktorý je v konečnom dôsledku deštruktívny voči ostatným ľudským právam“ (22).
Niekedy sa k veci stavia tak, že potrat je predovšetkým kultúrnou a morálnou záležitosťou, a že politika je len chabým riešením tohto problému. Kuriózne je, že tie isté hlasy, čo sú proti politickým aktivitám v otázke potratov, sa zdajú byť celkom uzrozumené s burcovaním k silnej politickej angažovanosti vo veci zdravotnej starostlivosti, bezdomovcov a životného prostredia.
V praxi je politika aplikovaním morálneho presvedčenia vo verejnej diskusii a v procese tvorby zákonov. Zákon nielenže donucuje a obraňuje, ale aj vyučuje a formuje. Zákon je nielen odrazom kultúry, ale ju i formuje a pretvára. To je dôvod, prečo sa kresťania nemôžu vyhnúť politickej zaangažovanosti. Politika nikdy nie je hlavným obsahom kresťanskej viery; nikdy nemôže poskytovať dokonalé riešenia. Ale nijaký kresťan sa nemôže vyhnúť povinnosti pracovať v prospech väčšej spravodlivosti a charitatívnej lásky v živote našej krajiny, úlohe, ktorá nevyhnutne súvisí s politikou.
A tak nedávne hlasovanie Senátu o zastavení financovania pre Planned Parenthood bolo nielen správne a aktuálne, ale i nevyhnutné. A zlyhanie v tomto opatrení znamená i verejné charakterové zlyhanie zo strany každého katolíckeho senátora, ktorý hlasoval proti.
Pamäť je dôležitá, a preto si pripomeňme, že pred dvomi rokmi prišiel o lekársku licenciu Kermit Gosnell a bol odsúdený za usmrtenie troch živonarodených detí potratovými zákrokmi. Prevádzkoval vo Filadelfii aborčné centrum, ktoré skôr pripomínalo jatky než lekársku kliniku.
Prostredie jeho kliniky bolo odpornejšie než tie útulné reštaurácie a kancelárie zachytené skrytou kamerou v nedávnych videách publikovaných Centrom pre lekársky pokrok (Center for Medical Progress, CMP). Tieto videá ukazujú, aká je tvár Planned Parenthood: vedúci zamestnanci kliniky bezstarostne rozprávajú o rozporcovaní a predaji častí tiel ľudských plodov. To si nezaslúži byť nazvané inak, než odporným. Avšak neprekvapuje to. Ak sú abortované deti len zhlukom potenciálne užitočného (a lukratívneho) tkaniva, tak v čom je potom problém?
Tiež si je dobré pripomenúť, že pred tridsiatimi rokmi tzv. „pro-choice“ skupiny [za „právo voľby“] sa pokúsili o stratégiu použiť Zákon proti organizáciám profitujúcim z nelegálnej a mafiánskej činnosti (Racketeer Influenced and Corrupt Organizations RICO Act) na zastavenie niektorých foriem svedectva pro-life. Stratégia nakoniec zlyhala, ale - možno je to Boží zmysel pre iróniu - slovko „racket“ [- čiže vydieranie, nekalé kšeftovanie,] sa ihneď vynára v mysli pri sledovaní zamestnancov Planned Parenthood na videách CMP.
Ukončím svoj príspevok slovami vďaky Rubenovi Navarettemu, ml. Je veteránom na strane „pro-choice“, ale jeho stĺpček v denníku Daily Beast z 10. augusta si hodno prečítať a rozširovať ho pre jeho čestné vyjadrenie zhnusenia nad celým odpudzujúcim a systémovým barbarizmom kšeftovania Planned Parenthood s ľudskými plodmi. A najlepšie riadky jeho článku nasledujú po tom, ako cituje svoju pro-life zmýšľajúcu manželku: „Sú zabíjané bábätká. V miliónoch. A vy musíte využiť svoj hlas na to, aby ste ich ochránili. Takto koná človek. Chráni deti - svoje vlastné deti a tiež deti iných. To znamená byť človekom“. Amen.
Preložila: Slovenská redakcia VR
