Vatikán 6. júla (RV) Prinášame plné znenie homílie Svätého Otca Františka pri slávení Eucharistie 6. júla 2015 na priestranstve „Parque de Los Samanes“ v Guayaquile v Ekvádore, obetovanej za rodiny. -----------------------------------------------------------------
Evanjeliový úryvok, ktorý sme si vypočuli (Jn 2,1-11), je prvým zázračným znamením, ktoré sa uskutočňuje v rozprávaní Jánovho evanjelia. Máriinu starostlivosť, ktorá dostala podobu naliehavej prosby k Ježišovi: «Nemajú vína» - povedala mu - , a odkazu na jeho «hodinu» bude možné porozumieť v rozprávaniach o Umučení.
Je to tak dobre, pretože nám to umožňuje vidieť, ako sa rodí Ježišova horlivosť, s akou učil, sprevádzal, uzdravoval a potešoval, počnúc od tohto naliehania jeho matky: «Nemajú víno».
Svadba z Kány sa opakuje v každom pokolení, v každej rodine, v každom z nás a v našom úsilí o to, aby naše srdce dokázalo nájsť trvalé, plodné a radostné vzťahy lásky. Dajme priestor Márii; «matke», ako ju nazýva Evanjelista, a prejdime si spolu ňou dej udalosti v Káne.
Mária je pozorná. Je pozorná na tejto svadbe, ktorá sa už začala, si všíma potreby mladomanželov. Nestráni sa, neuchyľuje sa do svojho sveta; práve naopak, jej láska ju privádza k tomu, aby tu bola pre druhých. Nekomentuje priateľkám to, čo sa deje, nekritizuje zlú prípravy svadby. A keďže je pozorná, vo svojej diskrétnosti si všimne, že chýba víno. Víno je znakom radosti, lásky, hojnosti. Koľkí z našich dospievajúcich a mladých vnímajú, že v ich domovoch už nejaký čas chýba. Koľko osamelých a zarmútených žien sa pýta, kedy láska zmizla a vykĺzla z ich života. Koľkí seniori sa cítia byť vyhostení zo sviatkov vlastných rodín, odložení do kúta a bez toho, aby sa im dostávalo každodennej lásky ich detí, ich vnukov a pravnukov!
Aj nedostatok tohto vína môže byť dôsledkom straty práce, choroby, problematických situácií, ktorými naše rodiny – na celom svete – prechádzajú. Mária nie je nejakou požadovačnou matkou, nie je ani akousi «svokrou», ktorá striehne, aby sa uspokojila pohľadom na našu neskúsenosť, naše pochybenia a nepozornosti. Mária je jednoducho matka! Je tam: pozorná a starostlivá. Je krásne to počuť! Mária je matka! Chcete to všetci povedať spolu so mnou? Do toho: „Mária je matka!“ [Trikrát zopakuje spolu s prítomnými.]
No Mária sa v tejto chvíli, keď si uvedomí, že chýba víno, s dôverou obracia na Ježiša. To znamená, že Mária prosí. „Obracia sa na Ježiša“: prosí! Nejde za starejším, ale priamo prednáša problém mladomanželov svojmu Synovi. Odpoveď, ktorú dostane, sa zdá zarážajúca: «Čo mňa a teba do toho?» Odpoveď, ktorú dostáva, je zarážajúca: «Čo mňa a teba do toho? Ešte neprišla moja hodina» (porov. v. 4). Avšak medzitým už vložila tento problém do Božích rúk.
Jej starosť o potreby druhých urýchľuje Ježišovu «hodinu». A Mária je súčasťou tej hodiny, od jasieľ až po kríž. Ona, ktorá vedela «premeniť jaskyňu pre zvieratá na dom pre Ježiša, a to s niekoľkými biednymi plienkami a velikánskou nehou» (Evangelii gaudium, 286) a prijala nás za svoje deti vtedy, keď meč prenikol srdce jej Syna, ona nás učí vložiť naše rodiny do Božích rúk, učí nás modliť sa a tak zapaľovať nádej, ktorá nám ukazuje, že naše starosti sú zároveň aj Božími starosťami.
A modlitba nás vždy vyvádza von z múrov našich starostí, umožňuje nám prejsť ponad to, čo nás bolí, čo nami lomcuje alebo čoho sa nám samým nedostáva, a pomáha nám vcítiť sa do kože tých druhých, vstúpiť do ich topánok. Rodina je škola, v ktorej nám modlitba pripomína aj to, že je tu určité „my“, že existuje náš blížny, celkom zjavne: ten, čo žije pod tou istou strechou, čo zdieľa s nami život a má svoju núdzu.
Napokon Mária koná. Slová: «Urobte všetko, čo vám povie» (Jn 2,5) adresované prisluhujúcim, sú pozvaním aj pre nás, aby sme sa dali k dispozícii Ježišovi, ktorý prišiel, aby slúžil, a nie aby ho obsluhovali. Služba je kritérium pravej lásky: ten, kto miluje, slúži, vkladá sa do služby druhým. A tomu sa učíme najmä v rodine, kde sa stávame služobníkmi z lásky medzi nami navzájom. V lone rodiny nik nie je vyradený; všetci majú tú istú hodnotu... Spomínam si, ako sa raz mojej mamy spýtali: „Ktoré zo svojich piatich detí – my sme piati súrodenci – máte najradšej?“ A ona povedala: „Je to ako s prstami: ak mi porania tento, je to rovnako zlé, ako keď mi porania tento druhý... Jedna matka miluje svoje detí také, aké sú. A v rodine sa súrodenci majú radi pre to, čím sú: nikto nie je vylúčený! Tam, v rodine, sa «učíme prosiť o odpustenie bez nadradenosti a povedať „ďakujem“ ako vyjadrenie uvedomelého ocenenia vecí, ktoré dostávame, ovládať agresivitu a nenásytnosť, tam sa rovnako učíme i ospravedlniť sa, ak urobíme niečo zlé, keď je hádka, lebo v každej rodine vznikne hádka. Problém je potom poprosiť o odpustenie. Tieto malé gestá úprimnej ohľaduplnosti pomáhajú budovať kultúru života, ktorý sa vie podeliť a rešpektu voči všetkému, čo nás obklopuje» (Encyklika Laudato si´, 213).
Rodina je tou najbližšou nemocnicou, keď je niekto chorý, tam ho liečia, pokiaľ sa to len dá; rodina je prvou školou detí, nevyhnutnou referenčnou skupinou pre mladých a najlepším útulkom pre seniorov. Rodina tvorí veľké «spoločenské bohatstvo», ktoré iné inštitúcie nemôžu nahradiť, preto jej treba pomáhať a posilňovať ju, aby sa nevytratil správny význam služieb, ktoré spoločnosť poskytuje občanom. Lebo tieto služby, ktoré spoločnosť preukazuje občanom, nie sú nejakou formou almužny, ale ozajstným «dlhom spoločnosti» vzhľadom na inštitúciu rodiny, ktorá je základom a ktorá toľko prináša pre spoločné dobro všetkých.
Rodina zároveň vytvára malú cirkev, voláme ju «domácou cirkvou», ktorá okrem daru života odovzdáva aj Božiu nežnosť a milosrdenstvo. V rodine sa viera mieša s materinským mliekom: zakúšajúc lásku rodičov je možné zblízka pociťovať Božiu lásku.
A v rodine – a tohto sme všetci svedkami – sa zázraky konajú s tým, čo je naporúdzi, s tým, čím sme, s tým, čo máme k dispozícii... mnohé veci nie sú ideálne, nie je to tak, ako sme si vysnívali, a nie je to ani tak, „ako by to malo byť“. Je tu jeden detail, ktorý nás musí viesť k premýšľaniu: Nové víno – toto tak dobré víno, o ktorom hovorí starejší zo svadby v Káne – sa rodí v džbánoch očisťovania, takpovediac, tam, kde všetci opustili svoj hriech: čiže rodí sa na najhoršom mieste, pretože «kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť» (Rim 5,20). A v rodine každého z nás a v spoločnej rodine, ktorú všetci tvoríme, sa nič nevyraďuje, nič nie je nepotrebné. Bezprostredne pred začiatkom Jubilejného roka milosrdenstva bude Cirkev sláviť Riadnu synodu venovanú rodine, aby tak mohlo dozrieť pravé duchovné rozlišovanie a našli sa konkrétne riešenia a pomoc v mnohých ťažkostiach a dôležitých výzvach, ktorým rodina dnes musí čeliť. Pozývam vás, aby ste zintenzívnili vaše modlitby na tento úmysel, aby dokonca i to, čo sa nám javí ako nečisté – ako voda z džbánu – nás nepohoršilo, nevyľakalo nás; Boh – tým, že to nechá prejsť cez «svoju hodinu» – mohol premeniť na zázrak. Rodina dnes potrebuje tento zázrak!
Celý tento príbeh sa začal, pretože «nemali vína», a všetko sa to mohlo udiať, pretože jedna žena – Panna – bola pozorná, dokázala vložiť do Božích rúk svoje starosti, a konala múdro a s odvahou. No je tu jeden detail: nemenej dôležitý je záverečný údaj, že ochutnali lepšie víno. A to je dobrá správa: lepšie víno je to, ktoré tu má byť na pitie; to radostnejšie, to hlbšie a to krajšie pre rodinu ešte má prísť.
Prichádza čas, v ktorom budeme vychutnávať každodennú lásku, v ktorom naše deti znovu objavia ten priestor, o ktorý sa spolu delíme, a v ktorom seniori budú mať svoje miesto v radostiach každého dňa. Najlepšie z vín je v nádeji, dostaví sa pre každého človeku, ktorý má odvahu milovať. A v rodine musíme mať odvahu milovať, musíme mať odvahu milovať! A to lepšie víno prichádza, aj keby všetky ukazovatele a štatistiky hovorili opačne. To lepšie víno sa dostane k tým, ktorým sa dnes všetko pred očami rúca. Šepkajte si to, kým tomu neuveríte: lepšie víno má prísť, šepkajte si, každý z vás vo svojom srdci: „Lepšie víno prichádza!“ A pošepnite to tým, čo si zúfajú a tým, ktorým chýba láska. Majte trpezlivosť, majte nádej, robte ako Mária: proste! Konajte! Otvor svoje srdce! Pretože lepšie víno prichádza. Boh vždy prichádza na periférie tých, ktorí sa ocitli bez vína, ktorí sa napájajú iba smútkom; Ježiš veľmi túži po tom, aby štedro nalial toho najlepšieho vína tým, ktorí majú z toho či onoho dôvodu dojem, že sa im rozbili všetky džbány.
Ako nás pozýva Mária, urobme «čo nám povie» (porov. Jn 2,5): „Robte to, čo vám povie“. A ďakujme za to, že v našom čase a v našej hodine nám nové víno, to lepšie, prinavracia radosť z rodiny, radosť žiť v rodine. Nech je tak.
-----------------------------------------------------------------
Preložila: Slovenská redakcia VR
