Quito 6. júla (RV) Deviata medzinárodná apoštolská cesta Svätého Otca Františka dnes pokračovala druhým dňom návštevy Ekvádoru. Prvé momenty cesty zhrnul hovorca Svätej stolice páter Federico Lombardi SJ.-----------------------------------------------------------------
Počas trinásťhodinového letu z Ríma do ekvádorského hlavného mesta Quito pápeža na palube sprevádzalo 75 novinárov, ďalších 800 až 1000 ho očakáva na rôznych miestach troch latinskoamerických krajín, ktoré v týchto dňoch navštívi. Páter Lombardi o priebehu letu hovorí pre Vatikánsky rozhlas:
„Bola to veľmi pokojná cesta, podľa zvyklosti, ktorú pápež používa pri ceste: stretáva sa s novinármi, čo však nie je stretnutie typu tlačovej konferencie s odpoveďami na spoločné otázky, ale prechádza pomedzi nich a pozdravuje každého zblízka, osobne. Považujem to za veľmi pekné a dôležité gesto, lebo vytvára spoločenstvo medzi pápežom a komunikátormi, ktorí sú istým spôsobom povolaní k „misii“ pomáhať pápežovi v jeho poslaní, multiplikujúc jeho hlas, multiplikujúc jeho posolstvá. Pápež to dokáže navodiť veľmi dobre prostredníctvom osobného vzťahu, ktorý je veľmi oceňovaný a ktorý preniká do sŕdc.“
Mesto Quito so svojou nadmorskou výškou 2800 m, zasadené do scenérie pohoria Ánd, privítalo pápeža v nedeľu 5. júna 2015 pred 22:00 hodinou nášho času. Na medzinárodnom letisku pristál po 13 hodinovom lete (o 15.00 miestneho času). Ešte na palube pozdravili pápeža apoštolský nuncius Mons. Giacomo Ottonello a šéf protokolu.
Ceremoniál charakterizovala srdečnosť a pestrosť. Na pôde krajiny pápeža Františka stiskom ruky privítal prezident Rafael Correa s manželkou a skupina detí oblečených v miestnych krojoch predstavujúcich 14 domorodých etník žijúcich v Ekvádore. Následne zazneli štátne hymny Ekvádoru a Vatikánu v podaní orchestra a zboru vrátane skupiny detí, ktoré animovali spievané texty rečou pohybov.
Po zvítaní sa s členmi vlády a biskupskej konferencie zaznel uvítací prejav prezidenta Correu. Hovoril o hodnote rodiny, o ‚spoločnom dome‘ opakovane citujúc novú encykliku pápeža Františka Laudato si´, a to aj v záležitosti ekologického dlhu voči chudobným krajinám. Poukázal na bohatstvo dedičstva domorodých národov vrátane dvoch etník, ktoré sa dobrovoľne rozhodli pre izoláciu v srdci pralesa.
„Naša ústava definuje Ekvádor ako jednotný štát, ale nadnárodný a multikultúrny,“ povedal prezident . Na adresu krásy krajiny a pôvodu pápeža žartovne poznamenal: „Moja drahá priateľka Dilma Rousseffová, prezidentka Brazílie hovorí: ‚Pápež je Argentínčan, ale Boh je Brazílčan.‘ Samozrejme, že pápež je Argentínčan, pravdepodobne Boh je Brazílčan, ale bezpochyby raj je ekvádorský.“
Rafael Correa tiež pripomenul, že ekvádorská ústava chráni ľudský život od počatia. Citujúc pápeža Jána Pavla II. a latinskoamerických biskupov zdôraznil požiadavku, aby súkromné vlastníctvo slúžilo spoločnému dobru, a za nemorálnu označil takú globalizáciu, ktorej výsledkom je obohacovanie sa bohatých na úkor chudobných národov. Ako veľké osobnosti duchovných pastierov, ktoré Boh dal latinskoamerickému kontinentu spomenul mená ako bl. Óscar Romero, Leonidas Proaño a Hélder Câmara.
Svätý Otec vo svojom príhovore ocenil slová prezidenta a najmä „súzvuk“ s jeho citovanými myšlienkami. Spomenul duchovné dedičstvo krajiny, ktorá sa môže pochváliť mnohými svätými a blahoslavenými. Poukázal na evanjelium ako na kľúč, ktorý aj dnes umožní čeliť aktuálnym výzvam doby tým, „že doceníme odlišnosti, podporujúc dialóg a participáciu bez vyraďovania, aby sa tak uskutočňované kroky progresu a rozvoja upevnili a stali sa zárukou lepšej budúcnosti pre všetkých, venujúc osobitnú pozornosť našim najkrehkejším bratom a najzraniteľnejším menšinám, ktoré predstavujú podlžnosť, ktorú celá Latinská Amerika doposiaľ má.“ Obrazom Ježiša Krista ako Slnka a Cirkvi ako Mesiaca vyjadril očakávania nastávajúcich dní: „Mesiac nemá vlastné svetlo, a keď sa pred Slnkom ukryje, stáva sa temným a nevydáva svedectvo. Nech sa nám všetkým v týchto dňoch stane zjavnejšou blízkosť slnka «Vychádzajúceho z výsosti» a nech sa my sami staneme odbleskom jeho svetla a jeho lásky.“ (...) „Za týmto účelom môžete, vážený pán prezident, stále rátať s nasadením a so spoluprácou Cirkvi v službe tomuto ekvádorskému ľudu, ktorý sa dôstojne postavil na nohy.“
Svoj prvý príhovor počas svojej návštevy Ekvádoru ukončil Svätý Otec povzbudením: „Od vrcholu Chimborazo až po pobrežie Pacifiku; od amazónskeho pralesa až po ostrovy Galapág; nech sa nikdy nestratí schopnosť vzdávať vďaky Bohu za to, čo pre vás urobil a stále robí; schopnosť obraňovať to, čo je malé a jednoduché, starostlivo dbať o vaše deti a o vašich starých ľudí, ktorí sú pamäťou vášho ľudu, mať dôveru v mládež, a schopnosť neustále žasnúť nad vznešenosťou vášho ľudu a neobyčajnou nádherou vašej krajiny, ktorá je podľa slov vášho pána prezidenta rajom.“
Pápežov odkaz Ekvádoru pri úvodnom stretnutí s prezidentom krajiny Rafaelom Correom páter Lombardi zhrnul nasledovne:
„Pápež si veľmi dobre uvedomuje historickú situáciu, ktorú prežívajú tieto krajiny ako aj dôležitosť pomôcť im dobre sa orientovať na ceste skutočného pokroku – v ľudskej dôstojnosti, v spoločnom dobre – pokroku, ktorý by bol inšpirovaný kresťanskou vierou. Pápež povedal, že evanjelium ponúka kľúče k tomu, ako čeliť problémom, ktoré majú tieto krajiny. Prirodzene, pápež myslí na rast v spravodlivosti, na rast pri spoločenskej integrácii menšín, marginalizovaných ľudí, či znevýhodnených skupín a tak ďalej. Takže pápež vydáva posolstvo a veľmi silný impulz, ktorý môže pomôcť nájsť správny smer, či usporiadať smerovania, keď sú azda správne, ale v niektorých aspektoch potrebujú byť korigované. Povedal by som teda, že je to jedna veľmi pozitívna perspektíva. Pápež povedal krásne slová o ekvádorskom ľude, že „sa stavia na nohy s dôstojnosťou“. Teda uznáva, že sa usiluje, že dosahuje výsledky. Prirodzene, je to cesta, na ktorej sa musí pokračovať, ktorú treba zdokonaľovať, aby bol pokrok plný, hodný ľudskej osoby, spoločnej účasti všetkých...“
PLNÉ ZNENIE príhovoru pápeža je možné nájsť ::TU::
O svojich osobných dojmoch z privítania pápeža po pristátí v Ekvádore páter Lombardi povedal:
„Pozitívne sa ma dotklo to, čo sme v istom zmysle očakávali, ... táto vrúcnosť, táto radosť ľudu pri prijatí pápeža, ktorý je vnímaný ako o pápež rodinný, blízky, pápež, ktorý hovorí k tomuto ľudu spôsobom spontánnym, jednoduchým, konkrétnym. Privítanie, ktoré bolo úžasné už tento večer popri cestách v Quite, naznačuje to, čo istotne budeme vidieť aj v nasledujúcich dňoch: hlboké stretnutie medzi pápežom a ľudom...“
Po odznení prejavov a odovzdaní kvetov sa pápež František s prezidentom odobrali do Sály protokolu. Kolóna s pápežským sprievodom sa po chvíľke pohla smerom k sídlu apoštolskej nunciatúry, vzdialenej asi 40 km. Posledných 8 km absolvoval pápež František v otvorenom papamobile pozdravujúc nadšené zástupy, ktoré lemovali cestu. Prítomnosť pápeža Františka v Ekvádore priťahuje davy pútnikov.
Ulice ekvádorského hlavného mesta Quito, kam priletel Svätý Otec, lemoval približne pol miliónový dav ľudí a mnohí sa zišli aj pred apoštolskou nunciatúrou v Quite, kde je pápež František ubytovaný. Ešte predtým, ako sa po namáhavej ceste uložil na spánok, sa na krátko pripojil k ich modlitbe a požehnal ich.
-----------------------------------------------------------------
Aktualizácia: 6. 7. 2015 / 20:00
