Vatikán 25. júna (RV) Cirkev buduje mosty, nenechá sa kolonizovať silnými striedajúcimi sa myšlienkami, povedal pápež František 50 člennej skupine zástupcov Pápežskej cirkevnej akadémie, na čele s jej prezidentom Mons. Giampierom Gloderom pri dnešnom stretnutí v Sále konzistória. Na výročnej audiencii boli prítomní aj ďalší reprezentanti z radov vedenia, pedagógov, spolupracovníkov a študentov. Pápežská cirkevná akadémia, založená v roku 1701 opátom Pietrom Garagnim, je prestížnou inštitúciou, ktorá pripravuje svojich absolventov na diplomatické služby pri Svätej stolici, na Vatikánskom štátnom sekretariáte, ako aj na apoštolských nunciatúrach v rôznych krajinách sveta. Svätý Otec sa v úvode príhovoru obrátil práve na absolventov, pre ktorých sa blíži deň nástupu do služby v zastupiteľstvách Svätej stolice po celom svete. V prvom rade sa im poďakoval, že dali svoj život k dispozícii Cirkvi a Svätej stolici a povzbudil ich „k radostnému a jasnému napredovaniu na tejto ceste, ktorá nie je ľahká“, pričom zdôraznil niektoré body tejto služby.„Pripravujete sa zastupovať Svätú stolicu pred spoločenstvami národov a v miestnych cirkvách, ku ktorým budete určení. Svätá stolica je sídlom biskupa Ríma, cirkvi, ktorá predsedá v láske, ktorá si nezakladá na vlastnej márnej pýche, ale na každodennej odvahe vľúdnosti a poníženosti svojho Majstra. Pravou autoritou rímskej cirkvi je Kristova láska, niet inej. To je jediná sila, ktorá ju robí univerzálnou a dôveryhodnou pre ľudí a svet. Toto je srdcom jej pravdy, ktorá nestavia múry rozdelenia a vylúčenia, ale robí sa mostom, ktorý buduje spoločenstvo a povoláva k jednote ľudského rodu. Toto je jej tajomná moc, ktorá živí jej neoblomnú nádej, neporaziteľnú napriek momentálnym neúspechom.“
Ako ďalej povedal pápež, nemožno zastupovať niekoho bez toho, aby sme neodrážali jeho vlastnosti, jeho tvár. Slovami Ježiša: «Kto vidí mňa, vidí Otca» (Jn 14,9). V tomto zmysle budúcim diplomatom povedal:
„Nie ste povolaní byť vysokými štátnymi úradníkmi, hornou kastou seba-podporujúcou a vítanou vo svetských salónoch, ale byť strážcami pravdy, ktorá z hĺbky podporuje tých, ktorí ju predkladajú, a nie naopak. Je dôležité, aby ste nevyprahli neustálym presúvaním, naopak je potrebné kultivovať hlboké korene, udržiavať živú spomienku na to, prečo ste sa vydali touto cestou.“
Hovoriac o špecifickej príprave, ktorú ponúka Pápežská cirkevná akadémia Svätý Otec upozornil na upokojujúcu a integrujúcu schopnosť modlitby v duchovnom boji, v snahe nevyvyšovať sa nad druhých, v domnelom presvedčení, že viem dosť.
Podľa slov Svätého Otca táto služba vyžaduje ďalej úsilie chrániť slobodu Apoštolskej stolice, aby nezradila svoje poslanie pred Bohom a pre skutočné dobro ľudí, a nenechala sa uväzniť logikou nejakých záškodníckych klík, nestala a rukojemníkom istých frakcií, nenechala sa podrobiť politickou mocou, kolonizovať sa silnými striedajúcimi sa myšlienkami či iluzórnou hegemóniou.
„Vy ste povolaní snažiť sa v cirkvách a národoch, v ktorých ony žijú a slúžia, o dobro, ktoré má byť podporované. Pre lepšie uskutočňovanie tohto poslania je potrebné vzdať sa pozície sudcu a obliecť si šaty učiteľa, ktorý je schopný napomôcť, aby z cirkví a ich služobníkov vychádzal na povrch potenciál dobra, ktoré Boh neprestajne zasieva. Povzbudzujem vás, aby ste nečakali pripravenú pôdu, ale mali odvahu preorať ju vašimi rukami - bez traktorov alebo iných efektívnejších prostriedkov, ktorými nikdy nemôžeme disponovať -, aby bola pripravená na siatie, čakajúc s Božou trpezlivosťou úrodu , z ktorej možno vy sami nebudete mať osoh. Nelovte v akváriách alebo farmách, ale majte odvahu vzdialiť sa od bezpečných limitov toho, čo je už známe, a hoďte svoje siete a udice do menej známych oblastí, bez toho, aby ste si zvykli na s jedením rýb, pripravených inými.“
Poslanie pápežského reprezentanta vyžaduje byť autentickým pastierom, so starostlivosťou Boha a žobráckou vytrvalosťou Cirkvi, pokračoval Svätý Otec. Pričom nie sú rozhodujúce vonkajšie požiadavky, ale vnútorný kompas, ktorý ukazuje cestu pastiera, Božieho muža, otcovského voči tým, ktorí sú mu zverení, a nedovolí uspokojiť sa s tým, čo je svetské.
„Drahí bratia, misia, ktorú jedného dňa budete požiadaní vykonávať, vás zavedie do všetkých častí sveta. Do Európy, ktorá sa musí prebudiť; do Afriky, smädnej po zmierení; do Latinskej Ameriky, hladnej po potrave a duchovej hĺbke; do Severnej Ameriky, sústredenej na opätovné objavenie koreňov identity, ktorá nebude definovaná vylúčením; do Ázie a Oceánie, vyzývaným k schopnosti byť kvasom v diaspóre a viesť dialóg so širokým spektrom pôvodných kultúr.“
