Vatikán 24. júna (RV) Výzvy, povolanie a poslanie rodiny: to sú hlavné línie dokumentu „Instrumentum laboris“ 14. riadneho zasadnutia biskupskej synody o rodine, ktoré sa bude konať v októbri vo Vatikáne. Pracovný dokument včera v Tlačovom stredisku Svätej stolice predstavili kardinál Lorenzo Baldisseri, generálny sekretár Synody biskupov, kardinál Péter Erdő, ostrihomsko-budapeštiansky arcibiskup, ktorý je generálnym relátorom 14. zasadnutia biskupskej synody, a Mons. Bruno Forte, arcibiskup talianskej diecézy Chieti-Vasto, ktorý je osobitným sekretárom októbrového zhromaždenia synody.Predstavený dokument v sebe zahŕňa všetky body záverečnej správy minuloročného mimoriadneho zasadnutia, tzv. Relatio synodi, doplnené o podnety z príspevkov biskupských konferencií, jednotlivých rodín, univerzít a akademických inštitúcií. Dokument je rozdelený do troch častí: načúvanie výzvam ohľadom rodiny, rozlišovanie ohľadom povolania rodiny a poslanie rodiny dnes.
V prvej časti sa poukazuje na „kultúrne protirečenia“ našej doby, prezentujúce názor, že „osobná identita a citová intimita sa majú potvrdzovať v dimenzii radikálne oddelenej od biologickej odlišnosti muža a ženy“. Tieto protirečenia chcú tiež priznať „pojem manželstva“ párom vytvoreným bez ohľadu na sexuálnu odlišnosť. Odtiaľto vyplýva výzva na „hlbší ľudský a kultúrny, nielen biologický pohľad na rozdielnosť medzi pohlaviami“, pretože „jej potretie predstavuje problém, nie riešenie.“
Instrumentum laboris tiež pranieruje „sociálne protirečenia“ vedúce k rozpadu rodiny: vojna, migrácia, nezamestnanosť, chudoba, alkoholizmus, kultúra vyhadzovania, ekonomika sledujúca zisk, nie dobro človeka. V tomto všetkom sa inštitúcie zbavujú zodpovednosti, sú nejednoznačné a neschopné podporovať rodiny. Tieto „zásadné a nenahraditeľné piliere života spoločnosti“ namiesto toho nevyhnutne vyžadujú vhodné politiky, ktoré kompenzačne zohľadnia úlohu, ktorú rodina plní pre spoločné dobro.
Pracovný dokument zdôrazňuje aj význam rodiny ako nástroja pre začlenenie zraniteľných skupín, ako sú vdovy, staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím, ktoré potrebujú, aby pri nich rodina stála, a nie aby boli nemilosrdne nálepkované.
Ďalej je navrhovaná špecifická pastoračná starostlivosť o rodiny migrantov, pretože kde niet skutočného prijatia a uznania práv všetkých, tam sa môže živiť fenomén fundamentalizmu. A táto dráma rastie v prípade nelegálnej migrácie, spojenej s medzinárodnou sieťou obchodovania s ľuďmi. Instrumentum laboris sa ďalej zameriava na úlohu žien: pripomína trpké stránky vykorisťovania, násilia, potratov, náhradného materstva, obchodovania so zárodočnými bunkami, ale takisto vyzýva k ich „väčšiemu doceneniu v Cirkvi“.
Druhá časť – rozlišovanie ohľadom povolania rodiny – potvrdzuje nerozlučiteľnosť sviatostného manželstva, ale súčasne pripomína, že Cirkev musí „sprevádzať“ momenty manželských kríz v perspektíve milosrdenstva, ktorá nič neuberá z pravdy viery.
„Všetci potrebujeme preukazovať a prijímať milosrdenstvo,“ píše sa v tretej časti, zaoberajúcej sa poslaním rodiny dnes. Nežnosť Boha, ktorú tak veľmi potrebuje tento svet, sa premieta do nežnosti rodinných vzťahov ako každodennej čnosti, umožňujúcej prekonávanie konfliktov. Rodiny sú aktívnym subjektom evanjelizácie, k čomu sa žiada živé evanjeliové svedectvo malých spoločenstiev rodín. Pri téme formácie sa popri dôraze na prípravu snúbencov hovorí aj o potrebe primeranej formácie kňazov so zapojením rodinného a ženského prvku.
Zverejnený pracovný dokument Instrumentum laboris sa vracia aj k bodu minuloročnej Relácie synody ohľadom prípadov nulity manželstva. V otázke bezplatnosti procesu uznania nulity panuje široká zhoda. Naopak nedosahuje sa konsenzus v otázke administratívneho konania v rámci kompetencie diecézneho biskupa.
Čo sa týka rozvedených a znovu zosobášených, spomínajú sa žiadosti z mnohých strán, aby ich sprevádzanie bolo nasmerované k ich väčšej integrácii do života spoločenstva, s ohľadom na ich východiskovú situáciu. Keďže títo veriaci nie sú vylúčení z Cirkvi, odporúča sa prehodnotiť formy vylúčenia, aktuálne praktizované v oblasti liturgicko-pastoračnej, výchovnej a charitatívnej. Pastoračným postupom integrácie však má predchádzať „vhodné rozlišovanie zo strany duchovných pastierov ohľadom nevratnosti situácie a života viery páru v novom zväzku, senzibilizácia kresťanského spoločenstva za účelom prijatia týchto osôb a majú sa uskutočňovať podľa zákona graduálnosti, rešpektujúcej dozrievanie svedomia.“
Ohľadom eventuálneho prijímania sviatostí rozvedenými a znovu zosobášenými Instrumentum laboris referuje o zhodnej mienke ohľadom možnosti „cesty pokánia“, pod autoritou biskupa. Dokument potvrdzuje odmietavý postoj Cirkvi k homosexuálnym sobášom, pričom zdôrazňuje, že „každý človek, bez ohľadu na svoju sexuálnu orientáciu, má byť rešpektovaný vo svojej dôstojnosti a v Cirkvi i spoločnosti prijímaný s citlivosťou a ohľaduplnosťou.“ Z tohto dôvodu sa odporúča, „aby diecézne pastoračné projekty venovali špecifickú pozornosť sprevádzaniu rodín, v ktorých žijú osoby s homosexuálnymi sklonmi i samotných týchto osôb.“
Povzbudením, aby bola doceňovaná dôležitosť adopcie a pestúnskej starostlivosti, dokument potvrdzuje, že „výchova dieťaťa musí byť založená na rozdielnosti pohlavia, rovnako ako aj plodenie“, pretože svoj základ má taktiež v „manželskej láske medzi mužom a ženou.“ Dokument Instrumentum laboris končí pripomienkou zvláštneho Jubilea milosrdenstva, ktoré sa začne 8. decembra 2015, a vo svetle ktorého sa uskutoční nastávajúca synoda. Pripomeňme, že biskupská synoda je naplánovaná na 4. – 25. október, s témou „Povolanie a poslanie rodiny v Cirkvi a v súčasnom svete“.
