Bratislava 19. mája (TK KBS) "Tréneri: vychovávatelia osôb" - je názov medzinárodného seminára, ktorý sa konal v uplynulých dňoch vo Vatikáne (14. - 16. mája 2015). Ide už o štvrtý seminár a práve tento bol na trénerov, animátorov a pedagógov s cieľom podpory ľudských hodnôt, športových aktivít, a to v amatérskom aj profesionálnom prostredí. Zo Slovenska bol na seminár pozvaný predseda Slovenského orla Jozef Gálik. Sprevádzal ho kňaz Ivan Ružička z Trnavskej arcidiecézy. Pri tejto príležitosti prinášame rozhovor s Jozefom Gálikom. Čo charakterizovalo tento seminár?
V prvom rade nás zaujal záujem predstaviteľov Vatikánu, pozornosť a aktívne vstupy kardinála Stanislava Rylka a jeho zástupcu, biskupa Klemensa. Ďalšou zvláštnosťou boli rozdielne problémy v rôznych častiach sveta. Na jednej strane bol ústrednou témou v bohatých krajinách boj s negatívami športu, ako je moc peňazí, dopingové aféry, bitky na štadiónoch a ďalšie kauzy. Na druhej strane v rozvojových krajinách sú úplne iné problémy. Tam kde je negramotnosť a chudoba je lopta jediný nástroj ako sa misionári môžu priblížiť k deťom, ktoré sa bezprízorne a voľne pohybujú v domácom prostredí. Môžu byť ľahkou obeťou zla alebo naopak dobra cez šport a vnímavých animátorov. Šírka, rôznorodosť a špecifické problémy v športe kladú veľké nároky na metódy, formy a prístup cirkvi k tomuto fenoménu. Ústrednou témou seminára bola osobnosť trénera, animátora a vychovávateľa. To si vyžaduje zrelosť, zodpovednosť zakotvenú v kresťanskej hodnotovej orientácii. Kardinál Rylko upriamil pozornosť na nové horizonty výchovy v rovine individuálnej a kolektívnej. Nová situácia vo svete, fatálny chaos v posudzovaní hodnôt ústi v antropologickú krízu. Nové výzvy a nové ohrozenia evokujú hľadanie východísk, prognóz a obranných mechanizmov. Šport a výchova k telesnej, duševnej, ale aj duchovnej kondícii môže byť podhubím pre budovanie hrádzí proti zlu.
Čo znamená slovné spojenie „cirkev má záujem o fenomén športu“?
Na medzinárodnej konferencii k storočnici Slovenského orla povedal nitriansky biskup Viliam Judák zaujímavú definíciu. „V športe musí byť niečo prapôvodné, keď dokáže zaujať široké masy ľudí“. Cirkev prirodzene skúma všetko, čo súvisí s človekom, jeho vývojom, a so všetkými javmi, ktoré sú pozitívne ale aj škodlivé. Cieľom evanjelizácie je dobro človeka a jeho spása. Integrálny rozvoj človeka si vyžaduje harmóniu v rozvoji telesného, duševného a duchovného zdravia v súlade s našim mravným kódexom a hodnotami evanjelia. Spojenie športu, kultúry a výchovy môže významne ovplyvniť aj oblasť pastorálnej teológie. Nakoniec, aj príklady a svedectvá tohto seminára ukázali možnosti pre integráciu chudobných, telesne postihnutých do spoločnosti a naopak pekná práca olypijských kaplánov vo vrcholovom športe prináša tiež ovocie. Medzi týmito dvoma extrémami je široká paleta príkladov, čo môže užitočného priniesť fenomén šport.
Ako sa do seminárov sekcie „cirkev a šport“ pri Pápežskej rade pre laikov zapája Slovensko?
Pre úplnosť predstavím celú genézu kontaktov s Vatikánom. Podobne to spravil aj tento seminár. S vedúcim sekcie Lic. Kevinom Lyxeim som sa zoznámil na kongrese FICEP v roku 2005 vo Francúzsku (Clermond - Ferrand). Oslovila ho naša koncepcia, pozval ma do Ríma na konzultáciu a v roku 2007 ma pozval na seminár „Šport ako pastoračná a výchovná výzva“. Pre mňa to bola úžasná téma a moje vystúpenie malo živý ohlas. Bolo prezentované v RTVS a TV LUX. Je pre mňa cťou, že odvtedy som prizývaný na uvedené semináre, kde som mal možnosť prezentovať nás Projekt ozdravenia populácie, ktorý sme priniesli z Prezidentského paláca do Ríma sv. Otcovi Jánovi Pavlovi II. Projekt som mal možnosť prezentovať v audiovizuálnej podobe 1. – 3. 9. 2014 na seminári usporiadanom Pápežskou radou pre kultúru pod názvom „šport je pre ľudí“. Je pre nás cťou, že dikastérium označilo našu koncepciu ako „šport pre chudobných“ zbavený deformácií finančných skupín a výrobcov.
Zaujímavá je genéza vášho vstupu na vatikánsku pôdu, ale ako ste využili prítomnosť na tomto seminári?
Tento seminár som využil hlavne na prípravu ďalšieho seminára, ktorý bude na jeseň usporiadavať Pápežská rada pre kultúru. Pripravil som v taliančine súhrn mojich doterajších vystúpení a celkovú filozofiu v uzavretom reťazci od teologických aspektov až po metodiku, organizáciu, riadenie, materiálno – technickí zabezpečenie a propagáciu. Na podnet riaditeľa Nadácie sv. Jána Pavla II. pre šport Edia Constantiniho som spracoval návrh „Fórum katolíckych športových organizácií pri Vatikáne“. Je to prvý úvodný materiál do diskusie Potešil ma záujem prezidenta CSI Massima Achinho a vedúceho sekcie Pápežskej rady pre kultúru Sancheza de Toccu. Pre nás sú cenné aj osobné kontakty s účastníkmi týchto seminárov a neformálnej diskusie v súlade s heslom „poznať, pochopiť, spolupracovať“. Nový vedúci sekcie „cirkev a šport“ Snatiago Perez de Camino Gaisse si od nás vyžiadal naše podnety a materiály, ktoré sme mu odovzdali v printovej podobe a ktoré dopníme e-mailovou korešpondenciou.
Môžete aspoň stručne naznačiť, čo je obsahom vašich projektov?
Rád by som ich zverejnil, ak dozrejú. Ide o komplexný intedisciplinárny návrh spojený s kultúrou, výchovou a hodnotami evanjelia. Je to uzavretý reťazec od teologických pohľadov cez technické, metodické, matematické riešenia až po propagáciu. Tento názor vzbudil záujem aj v odborných kruhoch. Je tak trochu výnimkou na seminároch, kde hovoria odborníci na úzku tému a do hĺbky. Zasmiali sa na mojej poznámke „aj krtko ide do hĺbky a slnko nevidí“. Iste ide o známu kombináciu – orolský nadhľad a to biblické „zatiahni na hlbinu“
Aké témy Vás oslovili a čo si beriete domov?
V prvom rade ma prekvapil záujem Vatikánu o túto tému a účasť špičkových autorít na celom seminári. Pre mňa bolo dojímavé svedectvo šarmantnej dámy, ktorá prišla pri havárii o obe nohy. Húževnatosťou a športom sa dokázala dostať na takú úroveň, že je samostatná a získala viacero paraolympijských ocenení. Našla si úžasného manžela, ktorý bol na seminári už aj s malým bábätkom. Bolo to veľmi silné svedectvo. Čo ma zaujalo, a čo u nás chýba, je že vo svete je bežné, že olympijské družstvo má svojho kaplána a v rámci konferencií biskupov jednotlivých štátov je jeden biskup poverený oblasťou športu. To je iste inšpirácia aj pre nás na Slovensku. Ďalšou témou je, že aj v rámci KBS a vôbec cirkvi bude potrebné postupne budovať kompatibilnú štruktúru s Vatikánom. Mali by sme využiť historické skúsenosti z medzivojnového obdobia a prispôsobiť ich prognózam a novej situácii. Obrazne povedané, Orol vyoral brázdu a v ďalšom bude potrebné zorať celé pole. V závere by som chcel dodať, že na mňa veľmi zapôsobila rôznorodosť problémov rôznych kontinentov. Silným zážitkom boli aj obe sväté omše. Prvá sa konala vo vile Aurelia, celebrovaná kardinálom Rylkom, druhá pri hrobe sv. Petra, kde je v blízkosti pochovaný aj Ján Pavol II., náš veľký priaznivec. Túto svätú omšu celebroval biskup Klemens.
