Vatikán 9. januára (RV) Jedine Duch Svätý robí srdce poddajným Bohu a slobodným. Toto je jedna z úvah v homílii pápeža Františka z omše v Dome sv. Marty. Bolesti života môžu človeka uzavrieť, no láska ho naopak robí slobodným.Cvičenie jógy nedokáže naučiť srdce, aby pocítilo Boha ako svojho otca, ani kurz zenu ho neurobí slobodnejším milovať. Túto moc má len Duch Svätý, povedal pápež František, ktorého homília vychádzala z Markovho evanjelia (6,45-52). V dnešnom úryvku apoštoli po predchádzajúcom zázraku rozmnoženia chlebov vidia Ježiša kráčať po vode smerom k ich loďke. Vystrašia sa a sú ohromení «lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené».
Srdce môže byť kamenné z rozličných príčin, povedal Svätý Otec. Napríklad z dôvodu „bolestných skúseností“. To sa stalo emauzským učeníkom, ktorí sa báli opätovného sklamania. Stalo sa to aj Tomášovi, ktorý odmieta veriť v Ježišovo zmŕtvychvstanie. Podľa pápeža Františka je tu však aj „ďalšia príčina, ktorá zatvrdzuje srdce – je ňou uzatvorenie sa do seba“:
„Vytvoriť si svoj vlastný, uzavretý svet – vo svojom vnútri, vo svojom spoločenstve, či vo farnosti. No vždy je to uzavretosť. A uzavretosť sa môže točiť okolo mnohých vecí: pomyslime len na pýchu, na sebestačnosť, na zmýšľanie, že som lepší ako ostatní, či na márnivosť, no nie? Existujú muži a ženy, ktorí sú ako zrkadlá uzavretí sami v sebe, aby neustále hľadeli na seba. Nie je tak? Sú to náboženskí narcisti. Majú však tvrdé srdce, lebo sú uzavretí, nie sú otvorení. A snažia sa chrániť týmito múrmi, ktoré stavajú okolo seba.“
Sú aj takí, čo sa schovávajú za zákon, lipnúc na každej litere prikázaní. Tu je podľa Svätého Otca dôvodom tvrdosti srdca neistota. Ten, kto hľadá pevnosť v tom, čo je diktované zákonom, cíti sa istým – tak ako „muž či žena vo väzenskej cele za mrežou“, povedal s určitou dávkou irónie pápež František a dodal: „je to istota bez slobody“. A toto je opakom toho, „čo nám prišiel priniesť Ježiš“ – opakom slobody, zdôraznil Svätý Otec:
„Keď srdce zatvrdne, nie je slobodné. A keď nie je slobodné, je to preto, lebo nemiluje: takýto uzáver robí apoštol Ján v prvom čítaní [1 Jn 4,11-18]: «Dokonalá láska vyháňa strach: v láske niet strachu, lebo strach má v sebe trest, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske». Nie je slobodný. Vždy má strach, že sa stane niečo bolestné, niečo smutné, čo človeka donúti urobiť v živote chybný krok alebo ohroziť svoju večnú spásu... Víria v ňom mnohé predstavy, lebo nemiluje. Kto nemiluje, nie je slobodný. A ich srdce bolo zatvrdené, lebo sa ešte nenaučili milovať.“
„Kto nás teda učí milovať? Kto nás robí slobodnými od tejto zatvrdnutosti?“, kladie si otázku pápež František a zároveň odpovedá: „Jedine Duch Svätý“:
„Môžeš absolvovať mnohé kurzy katechizmu, tisíc kurzov spirituality, tisíc kurzov jógy, zenu a všetkých týchto vecí. No toto všetko ti nikdy nebude môcť dať synovskú slobodu. Jedine Duch Svätý je ten, kto pohne tvojím srdcom, aby povedalo ‚Otče‛. Jedine Duch Svätý je schopný vyhnať von, či prelomiť túto zatvrdnutosť v srdca a urobiť srdce... ‚mäkkým‛? Neviem, nepáči sa mi toto slovo... skôr ‚poddajným‛. Poddajným Pánovi. Poddajným slobode lásky.“
