Vatikán 7. januára (RV) Dnes sa konala prvá generálna audiencia Svätého Otca Františka v novom roku 2015. V katechéze sa Svätý Otec zameral na materstvo ako skutočnosť, o ktorej hodnote sa síce často vzletne rozpráva, ale v každodennej realite sa matkám dostáva málo pomoci a v spoločnosti nie je ich úloha doceňovaná. Materstvo tak predstavuje rozhodnutie obetovať sa, každodenne sa deliť, dávať život pre druhých. Materstvo nesie v sebe rozmer mučeníctva, povedal Svätý Otec citujúc slová arcibiskupa Oscara Romera. Na prvom mieste vo svojej katechéze Svätý Otec poukázal na materstvo Panny Márie a na materstvo Cirkvi. Témou materstva tak prepojil minuloročný cyklus katechéz o Cirkvi s nedávno začatým cyklom o rodine.
Pápež František si krátko zaspomínal aj na obetavosť vlastnej mamy pri výchove piatich detí. Pripomenul, že spoločnosť bez obetavých matiek by sa stala nehumánnou. Cirkev žije a rozvíja sa práve vďaka matkám, ktoré vštepujú deťom hodnoty viery už od prvých momentov. Bez matiek by Cirkev stratila svoje teplo.
Počas audiencie, ktorá sa dnes konala v Aule Pavla VI., vystúpila aj skupina artistov Golden Circus, ktorí predviedli viaceré ekvilibristické prvky. Pápež v závere ocenil ich kreativitu vo vytváraní krásy. Ako povedal, ľudská duša potrebuje krásu, pretože sme bytosťami, ktoré myslia, milujú a pracujú, a tieto tri rozmery v harmónii vytvárajú krásu, ktorá má svoj základ v Bohu.
Pápež František v závere pozdravil aj delegáciu moslimských imámov z Francúzska, ktorí sa angažujú v kresťansko-moslimských vzťahoch a v týchto dňoch v Ríme navštívili Pápežskú radu pre medzináboženský dialóg.
Plné znenie katechézy:
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Dnes pokračujeme v katechézach o Cirkvi a zamyslíme sa nad Cirkvou ako matkou. Cirkev je matka. Naša Svätá Matka Cirkev.
Počas týchto dní liturgia Cirkvi postavila pred náš zrak ikonu Panny Márie, Božej Matky. Na prvý deň roka pripadá slávnosť Božej Matky, za ktorou nasleduje Zjavenie Pána, s pripomienkou na návštevu Mudrcov. Evanjelista Matúš píše to, čo sme počuli: «Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu» (Mt 2,11). A Matka po tom, ako ho priviedla na svet, predstavuje Syna svetu. Ona nám dáva Ježiša, ona nám ukazuje Ježiša, ona nám umožňuje vidieť Ježiša.
Pokračujeme v katechézach o rodine – a v rodine je matka. Každá ľudská osoba vďačí za život matke, a takmer vždy jej veľmi vďačí aj za ďalšiu jej vlastnú existenciu, ľudskú a duchovnú formáciu. Matka však, hoci býva veľmi vyvýšená zo symbolického hľadiska – koľko básní, koľko nádherných vecí sa poeticky hovorí o matke – býva málo počúvaná a v každodennom živote sa jej dostáva málo pomoci, málo sa berie do úvahy jej centrálna úloha v spoločnosti. Práve naopak, pripravenosť matiek obetovať sa kvôli deťom je často využívaná za účelom akéhosi «šetrenia» na spoločenských výdavkoch.
Stáva sa, že aj v kresťanskom spoločenstve sa nie vždy správne prihliada na matku, ktorá býva málo braná do úvahy. A predsa, v strede života Cirkvi stojí Ježišova Matka. Snáď by sa matkám, ochotným obetovať sa za vlastné deti a nezriedka i za deti tých druhých, malo dostať viac pozornosti. Bolo by potrebné viac pochopiť ich každodenný zápas o to, aby boli účinné v práci a pozorné a prívetivé v rodine; bolo by potrebné lepšie porozumieť, po čom túžia, aby tak mohli preukázať tie najlepšie a najautentickejšie plody svojej emancipácie. Matka s deťmi má vždy starosti, vždy nejakú prácu. Spomínam si ako sme doma boli piati, a kým jeden vystrojil jednu vec, ďalší už myslel na druhú a chudera mama chodila z jednej strany na druhú, ale bola šťastná. Dala nám veľa.
Matky sú najsilnejším protiliekom na šírenie sa sebeckého individualizmu. Slovo «indivíduum» vyjadruje, že niečo sa «nedá deliť». Matky sa však «delia», počnúc chvíľou, odkedy ponúkajú príbytok dieťaťu, aby ho priviedli na svet a umožnili mu rásť. Sú to ony, matky, ktoré najviac nenávidia vojnu, ktorá zabíja ich deti. Koľkokrát som myslel na tie matky, ktoré dostali list so slovami: «Oznamujem vám, že váš syn padol pri obrane vlasti...» Úbohé ženy, ako len trpí jedna matka! Ony sú svedkami nádhery života.
Arcibiskup Oskar Arnulfo Romero hovorieval, že mamy prežívajú «mučeníctvo materstva» - mučeníctvo materstva. V homílii na pohrebe jedného kňaza, ktorý bol zavraždený smrtiacim komandom, povedal, odvolávajúc sa na Druhý vatikánsky koncil: «Všetci máme byť pripravení zomrieť pre svoju vieru, aj keby nám Pán túto poctu neudelil... Dať život neznamená iba podstúpiť smrť; dávať život, mať ducha mučeníctva, to znamená dávanie v povinnostiach, v mlčaní, v modlitbe, v poctivom plnení povinností; v tom tichu každodenného života; dávať život po troške? Áno, tak ako ho dáva matka, keď bez strachu s jednoduchosťou mučeníctva materstva počne vo svojom lone dieťa, porodí ho, kŕmi, umožňuje mu rásť a láskavo sa oň stará. Toto znamená dávať život. A toto sú matky! Toto je mučeníctvo». Koniec citátu. Áno, byť matkou neznamená iba priviesť na svet dieťa, ale je to aj životná voľba – čo si zvolí matka, aká je životná voľba matky? Životnou voľbou matky je rozhodnutie dať život. A toto je veľkolepé a nádherné.
Spoločnosť bez matiek by bola spoločnosťou neľudskou, pretože matky vedia vždy, aj v najťažších chvíľach, preukázať nehu, oddanosť, mravnú silu. Matky taktiež často odovzdávajú najhlbší význam praktizovania náboženstva: v prvých modlitbách, v prvých gestách nábožnosti, ktorým sa dieťa učí, je vpísaná hodnota viery v živote človeka. Je to posolstvo, ktoré veriace matky vedia odovzdať bez mnohých vysvetľovaní: tie prídu na rad neskôr, no zárodok viery sa nachádza práve v týchto prvých najcennejších momentoch. Bez matiek nielen že by neboli noví veriaci, ale viera by stratila veľkú časť zo svojej jednoduchej a hlbokej vrúcnosti. A Cirkev je matka, s týmto všetkým, je naša matka! Nie sme siroty, máme matku! Pannu Máriu, matku Cirkev a našu vlastnú mamu. Nie sme siroty, sme deti Cirkvi, deti Panny Márie a sme deti našich matiek.
Najdrahšie mamy, vďaka, vďaka vám za to, čím ste v rodine a za to, čo dávate Cirkvi a svetu. A tebe, milovaná Cirkev, vďaka, vďaka za to, že si matka. Tebe, Mária, Božia Matka, vďaka, že nám umožňuješ vidieť Ježiša. A všetky tu prítomné mamy pozdravme našim potleskom!“
Príhovor Svätého Otca po vystúpení artistov:
„Predovšetkým by som chcel poďakovať členom cirkusu, ktorí sem zavítali. Niekto si pomyslí: «Poďme do cirkusu, trochu sa zabavíme...» Áno, je to pravda, cirkus je predstavenie a strávime tam pekný čas. Zároveň vidíme mužov a ženy, ktorí robia mimoriadne veci, a sú vynikajúci pri udržaní rovnováhy... Ach, áno, je to pravda, videli sme to. Sú aj tu, pozdravme ich teda! Avšak učia nás aj niečo navyše. Ľudia, ktorí účinkujú v predstavení v cirkuse, vytvárajú krásu, sú tvorcami krásy. A toto poteší dušu. Ako veľmi potrebujeme krásu! Vskutku, náš život je veľmi praktický, robiť veci, vykonávať prácu, to je potrebné konať: pracovať, reč rúk, pracovať... A tiež, náš život je myslieť, rozum. A toto je dôležité, pretože sme živočíchy, ktoré rozmýšľajú; no nie, že by sme rozmýšľali ako zvieratá, všakže? Sme mysliace živočíchy. Rozmýšľať je dôležité, je to reč mysle. Sme zároveň osoby, ktoré milujú, ktoré majú túto schopnosť milovať, túto reč srdca. Máme teda reč mysle, čo je rozmýšľať, reč srdca, čo je milovať a reč rúk, čo znamená pracovať. A všetky tieto tri reči sa zjednocujú, aby vytvorili v človeku harmóniu. A tam je krása a títo ľudia, ktorí nám dnes uviedli svoje predstavenie, sú tvorcami harmónie, tvorcami nádhery, ktorí učia tejto vyššej ceste krásy. Boh je nepochybne pravdivý, Boh je nepochybne dobrý, Boh vie nepochybne tvoriť veci, stvoril svet, ale predovšetkým, Boh je krásny! Božia krása! Koľkokrát zabúdame na krásu, však? Ľudstvo rozmýšľa, cíti, koná, no dnes veľmi potrebuje krásu. Nezabudnime na to a poďakujme sa týmto šikovným ľuďom, šikovným v udržaní rovnováhy pri predstavení, ale najmä vďaka vytváraniu krásy. Veľká vďaka všetkým vám.“
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
