Bratislava 1. decembra (TK KBS) Korešpodenciu Tomáša Munka a jeho otca Františka i listy Pavla Straussa čítali počas uplynulého víkendu a dnes dobrovoľníci v Prešove, v Bratislave, Košiciach i v kaplnke na Thurzove. Spomienku organizovala Fraternita Jeruzalem a priatelia židovsko-kresťanského dialógu. Presne pred týždňom – 24. novembra 2014 - uplynulo 75 rokov od krstu rodiny Munkovcov. Dňa 15. decembra 2014 uplynie 70 rokov, čo Tomáša Munka ako novica jezuitov zobrali nacisti z kláštora a deportovali ho do koncentračného tábora. Rodičia Munkovci boli aj krstní rodičia MUDr. Pavla Straussa, ktorý aj na ich svedectvo viery prijal krst v dospelosti. Bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský otvoril diecézny proces blahorečenia Tomáša a Františka Munkovcov 27. septembra 2011 v Bratislave.Historické súvislosti
Po potlačení Slovenského národného povstania bolo od novembra 1944 sídlilo v Ružomberku osobitné komando nemeckej bezpečnostnej polície. Pátranie po Židoch bolo jeho prioritnou záležitosťou. Prezidentská výnimka, ktorá až dovtedy chránila rodinu Munkovcov, sa po potlačení SNP premenila na bezcenný list papiera. Vo štvrtok 14. decembra 1944 zaistila nemecká bezpečnosť Gizelu Munkovú na ceste v meste. Tomášovi, ktorý bol v tom čase na vychádzke, dobehol oznámiť túto správu jeho rodný brat Juraj. Nasledujúca noc mala byť v noviciáte pre Tomáša posledná. Tomáš si svoju situáciu uvedomoval. Nešiel spať a celú noc strávil v kaplnke. Ráno, ako si to zapamätal Jozef Porubčan SJ, povedal Tomáš ostatným: „Tejto noci som ponúkol Bohu svoj život za svoj židovský národ.“ Vo Zvestiach z r. 1946 priblížil jezuitský autor jeho situáciu slovami: „Oddal sa do riadenia Božieho a svoj kríž obetoval za svoj národ, za jeho obrátenie.“
Do jezuitského noviciátu si prišli po Tomáša na druhý deň, 15. decembra 1944. Svedkovia zachytili slová Tomáša pri jeho odchode: „Modlite sa za mňa, aby som vám neurobil hanbu, aby som nezradil.“ Rodina Munkovcov prežila Vianoce 1944 v ružomberskej väznici. Ešte pred koncom roka ich preložili do koncentračného tábora v Seredi. Na transport do Nemecka nastúpili Tomáš a jeho otec František. Transport ich dopravil do koncentračného tábora Sachsenhausen pri Berlíne. Začiatkom roku 1945 bolo v koncentračnom tábore asi 60 000 väzňov. Tam nezostali Munkovci a kňaz Edmund Bárdoš. Po karanténe ich previezli do tábora Lichtenrade na južnom predmestí Berlína. Väzni odpratávali trosky domov a zúčastňovali sa na opevňovacích prácach. Väznený kňaz E. Bárdoš napísal, že najhorší bol neustály hlad.
V druhej polovici apríla 1945 sa front priblížil natoľko, že Nemci sa rozhodli evakuovať tábor Sachsenhausen. Väzni nemali padnúť do rúk Sovietskej armády. V súvislosti s prípravou pochodu premiestnili väzňov umiestnených v Lichtenrade do hlavného tábora Sachsenhausen pri Oranienburgu. Asi 30 000 väzňov rozdelených do skupín sa 21. apríla vydalo v pochode na severozápad. Pochodujúci absolvovali asi 30 km bez dostačujúceho jedla. Kto nevládal držať krok, bol okamžite zastrelený. Podľa spomienok E. Bárdoša, deň pred pochodom našiel hladný Tomáš hnilú mrkvu. Keď s otcom nastupovali na pochod, cítil sa veľmi zle. „Už po hodine cesty,“ spomína Bardoš, „sa Tomáš začal potácať. Celú noc bolo počuť výstrely. Ráno po krátkom oddychu sme sa stretli s priateľmi z iných pochodových stoviek a tí mi zvestovali hroznú novinu, že Tomáš i otec František sú mŕtvi. Tomáš a František Munkovci zomreli pravdepodobne 21. alebo 22. apríla 1945 neďaleko mesta Neuruppin. Patrili medzi šesťtisíc obetí, ktoré počas pochodu zahynuli. Koncentračný tábor Sachsenhausen oslobodila Sovietska armáda 22. apríla 1945.
TK KBS informoval Marek Leskovjan
